Autorka podľa nej pôsobí dojmom, že ju nejaký muž poriadne nahneval
S herečkou Vladimírou Brehovou sa môžu diváci stretnúť predovšetkým v divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove, kde v súčasnosti pôsobí. V tomto roku však prijala pozvanie hosťovať na Malej scéne Štátneho divadla v Košiciach a stvárniť hlavnú postavu v hre "Čo sa stalo, keď Nora opustila svojho manžela alebo opory spoločnosti". Porozprávali sme sa s ňou pred premiérou tohto predstavenia o stvárnenej postave, živote i štúdiu herectva mimo republiky.
V Prešovskom divadle účinkuje vo viacerých predstaveniach Ujo Váňa, Na dne, Verná nevera kde hrá v rusínskom jazyku. "Tiež účinkujem v niekoľkých rozprávkach a v predstavení, ktoré ´vyvážame´ na dediny Dereš. Nie je to Dereš, aký diváci poznajú z televíznej obrazovky. Najradšej som však mala úlohu Soni v Ujovi Váňovi."
V. Brehová študovala herectvo na kyjevskej vysokej škole. Na tie roky spomína s láskou i nostalgiou a priznáva, že slovenská herecká škola sa od ukrajinskej v mnohom líši. "Naše štúdium bolo založené na škole Stanislavského, ktorá učí viac citovému divadlu, než je to na Slovensku. Všimla som si ten rozdiel, keď som videla hrať spolu Slovenských a Ukrajinských hercov. U nás, akoby to herectvo išlo viac z vnútra. Asi to súvisí aj s našou povahou." Škola bola vraj pomerne náročná a náročné bolo už aj to, že bola ďaleko od rodiny. Na druhej strane ju život v Kyjeve v mnohom prekvapil. "Napriek tomu, že som chodila do ukrajinskej strednej školy a myslela som si, ako dobre viem po ukrajinsky. No keď som tam prišla, mala som pocit, že neviem nič. To sa, našťastie, po mesiaci zrovnalo a ja som si na tie rozdiely zvykla."
Ukrajinčina, ktorou sa rozprávali na škole a ktorú sa učili, bola odlišná od originálu. "Náročné to bolo aj v tom, že sme museli zvládnuť napríklad aj tanec či šerm. Mali sme mať aj jazdu na koni, ale z toho zišlo, lebo už neboli k dispozícii kone a jazdiareň ako voľakedy. Ten šerm bol skôr historický, museli sme sa učiť rôzne poklony a figúry s klobúkmi a v dobových šatách. Bojovali sme s kordom, mečom aj rytierskym mečom. Ten posledný mi robil problémy, lebo bol pre mňa veľmi ťažký," spomína s úsmevom. "Tiež sme skúšali dve šable a dva meče súčasne... Väčšinou som mala za partnera chlapca, preto som sa musela skutočne obracať. K tomu sme mali celú choreografiu, ako to vidíte napríklad vo filme o mušketieroch. Toto sme museli zvládnuť aj my. Kto vie, či toto niekedy využijem."
Pobyt v hlavnom meste Ukrajiny - Kijeve jej dal veľa aj v súkromnom živote. "Ľudia sú tam iní. Dali by vám prvé posledné. Ak k niekomu prídete na návštevu, znesie vám doslova modré z neba. Mali toho veľmi málo, veď obchody boli prázdne, ale poznášali na stôl všetko, čo mali a nepustili nás, kým nás poriadne nepohostili." Rovnaká súdržnosť bola aj na internátoch. Žili s krásnym pocitom, že čokoľvek by jeden potreboval, nájde sa druhý, kto mu pomôže.
Ponuka hrať Noru v košickom divadle vraj V. Brehovú prekvapila. V Košiciach zatiaľ neúčinkovala, stretla sa však pracovne s režisérom Jánom Šimkom, ktorý režíroval aj "Noru". "To, že ma on oslovil, som pochopila, keďže pozná mňa aj moju prácu. Prekvapilo ma však, že mám hrať po slovensky. Napriek tomu, že hovorím po slovensky, javisková reč je iná a pre mňa je prirodzenejšie na javisku hovoriť po rusínsky. Musela som sa do toho dostať, aby som sama chápala, o čo ide a dokázala to ďalej podať divákovi. Moja reč však nie je taká, ako reč mojich kolegov. Ten rozdiel tam je." S rozdielom v reči však tvorcovia nielen počítali, keď V. Brehovú obsadzovali do úlohy Nory. Bol to ich zámer. Chceli túto postavu aj týmto spôsobom odčleniť od okolitého sveta.
Nora je kontroverzná postava v kontroverznej hre kontroverznej rakúskej autorky, ktorá sa otvorene hlási k feminizmu a nedáva si pred ústa servítku. Jej Nora je pokračovaním kultovej Ibsenovej Nory, ktorá rieši svoju nespokojnosť v rodine útekom od manžela a detí. Elfriede Jelinek sleduje jej ďalší osud po odchode z domova. "Hra je skutočne náročná. Jednak na pohyb, lebo musím tancovať a robím tam aj rôzne takmer gymnastické veci. Je náročná aj textovo, sú tam rôzne citáty, úvahy a podobne. Je ťažká aj vnútorne, pretože prechádza rôznymi etapami po odchode od manžela a ide akoby do boja. Chce všetko zvládnuť, ale postupne zisťuje, že nie všetko sa zvládnuť dá. Objaví lásku, ktorá nie je láskou, lebo ju ničí, dokonca sa musí predávať, aby prežila."
Ak by Vladimíra Brehová mala priateľku s osudom Nory, vraj by jej poradila inú alternatívu, než riešenie problému útekom od rodiny. "Keďže hrdinka má tri deti, asi by bolo rozumnejšie a logickejšie riešiť problém tam, kde vznikol, teda doma. Razantný odchod od detí neprinesie nič dobrého. Odísť s deťmi je tiež ťažké, ale bez detí nepochopiteľné a situáciu to nerieši. Autorka pôsobí dojmom, že ju nejaký muž v živote poriadne nahneval a napísaním tejto hry sa chce poriadne vybúriť," smeje sa V. Brehová.
Jarmila REPOVSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
