V Báthoryčke hral jej priateľa, ale film ešte celý nevidel

Marek Majeský, charizmatický herec s nádherným hlasom. Doteraz naštudoval vyše pol stovky úloh. Bol členom trnavského, nitrianskeho a košického divadla. V súčasnosti je na voľnej nohe a hosťuje na Novej scéne v Bratislave. V Košiciach nedávno účinkoval v muzikáli Príbeh ulice, čo bola príležitosť na krátky rozhovor.

V súčasnosti môžeme Mareka vidieť na Novej scéne v predstaveniach Šialené nožničky, Limonádový Joe, Fidlikant na streche či Agent Krowiak zasahuje. V Štúdiu 12 hrá v divadelnej hre Päť chodov pre dvoch. Svoj hlas prepožičal mnohým postavám v dabingu. Účinkoval v niekoľkých filmoch a televíznych inscenáciách, ako napríklad Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, Silvánovci, Cudzinci, Spoveď, Matúš, Germinie, Vadí nevadí, O dve slabiky pozadu... Na nedostatok práce sa teda sťažovať nemôže.

V muzikáli Príbeh ulice stvárňuje postavu Viktora, o ktorom hovorí, že je zosobnením zla. "Je dílerom drog a šéfom podsvetia. Všetko sa odohráva len okolo tohto panelákového sveta. Táto postava nemá žiadny vývoj, ktorý by ju smeroval k lepšiemu. Možno na záver predstavenia dôjde k istej katarzii, keď si niečo uvedomí po tom, čo sa udeje niečo dramatické. Čo, to neprezradíme, aby sme nepripravili divákov o zážitok."

Marek sa netají tým, že patrí k trochu inej generácii, než rapovej či hip-hopovej. "Keď sme s Marekom Ťapákom začali chodievať na skúšky muzikálu, len sme pozerali, o čom to je. Predsa som len vyrastal na inej hudbe, inom štýle. Keď som bol tínedžerom v osemdesiatych rokoch, leteli Alphaville, Duran Duran a nejaká podobná romantika, možno ešte Depeche Mode. Ale, ako vidno, muzikál má veľký úspech, stále je plno v Bratislave aj na zájazdoch. Mladú generáciu to chytilo a stále drží, takže sa to trafilo do ich vkusu."

Okrem spomínaných postáv si Marek zahral v "Báthoryčke" postavu Gábora Báthoryho, jedného z najbližších Alžbetiných priateľov. Hlavne po smrti manžela je jej veľkou a silnou oporou proti nepriateľom. Stojí pri nej či už na Nádasdyho pohrebe, ale aj neskôr, bojujúc verne po jej boku proti intrigám palatína Thurza. Zaujímavé je, že Marek tento film ešte celý nevidel. "Už sa musím vybrať a ísť si ho pozrieť. Zatiaľ som z neho videl len nejaké fragmenty na premiére v Prahe, kde sme ho uvádzali stále v inej kinosále. Pozreli sme si kúsok a išli sme ďalej. Rád by som si ho pozrel v pokoji, s nejakou partiou mojich blízkych ako radový divák. Takýto historický epos lepšie vyzerá a vynikne na veľkom plátne, než na televíznej obrazovke. No uvidím, či sa mi podarí dostať do kina, lebo čas ide rýchlo. Stále niečo skúšam, nakrúcam, cestujem po zájazdoch, takže na kino neostáva čas. Ale hádam sa mi to podarí."

Film Báthory mal medzinárodné obsadenie, preto sa aj herci dorozumievali viac jazyčne. "Hlavným dorozumievacím jazykom bola angličtina. Nemám s ňou problémy a herecké texty sme dostali ďaleko v predstihu, preto sme sa mohli pripraviť. Mal som aj špeciálnych lektorov, za ktorými som cestoval do Prahy a tí nás učili výslovnosť, takže sme boli na to nakrúcanie veľmi dobre pripravení. Ani komunikácia medzi hercami nehaprovala, lebo každý s každým sa v tej angličtine dohovoril." Podľa Mareka to bolo istým spôsobom osviežujúce, stretnúť hercov z rôznych krajín. "Mohli sme sa zoznamovať nie len navzájom, ale sa zároveň aj obohacovať po ľudskej a predovšetkým po profesionálnej stránke."

Herci často dostávajú otázku, či jestvuje hranica, za ktorú by vo svojej profesii nešli. Marek vraví, že je to ťažká otázka a odpoveď závisí od viacerých okolností. "Záleží na tom, či konkrétna postava a to, čo stvárňuje má nejaký širší zmysel alebo je to niečo samoúčelné. Tiež by som si rozmyslel, či by som išiel napríklad do niečoho veľmi drastického, čo by bolo robené len na efekt alebo do niečoho maximálne plytkého. Ak by to malo nejaký vnútorný zmysel, že je to také aké to je, tak by som nad tým rozmýšľal. Ale inak by som nemal problém odmietnuť nejakú hlúposť."

Marek je muž, ktorý považuje za prirodzené to, čo iní nazývajú "romantizmom" úctu k ženám a vzájomná slušnosť. "Ja by som sa za romantika neoznačil. Raz ma v jednom rozhovore tak nazvali, ale vyplynulo to nejako z otázky. Mám pocit, že dnešná civilizácia je tak zrýchlená, že sme od seba natoľko oddelení, že sa pomaly nevieme k sebe ani slušne správať. Pomaly ani pozdraviť. Veď nemusí si byť každý s každým sympatický, ale slušne by sa k sebe ľudia mohli správať. Nemusím súhlasiť s názormi iného, nemusím súhlasiť s jeho životným štýlom, ale rešpektujem ho ako človeka. Neviem prečo by sme my, ľudia, mali jeden druhým až pohŕdať. Tou nadmiérou techniky a počítačovej komunikácie akoby sme strácali kontakt. Niekedy akoby mali ľudia problém pozrieť sa jeden druhému do očí. A občas sa mi zdá, akoby sa strácali rozdiely medzi mužmi a ženami. Veď muž by mal byť mužom a žena zas ženou. Ale tým spôsobom žvota, ktorý tu žijeme, akoby sa to všetko nejako zlievalo," dodáva Marek Majeský.

jr

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári