najkratší mesiac v roku síce nesie predlžovanie denného svetla ale aj riskantné neraz extrémne zimy a odmäky.

Štartuje obyčajne vľúdne - 2. 2. hromničným oteplením (pravdepodobnosť výskytu 65 - 75 percent).

Hromničné fialky

Kronika z roku 1514 uvádza, že na Hromnice sa oteplilo natoľko, že ľudia trhali fialky a všetko zazelenalo. Náhle oteplenia však veľakrát niesli aj povodne - i z ľadových bariér na riekach. Stará pranostika to vysvetľuje takto: Na Hromnice sa zima s jarou stretajú.

Idyla netrvá dlho, okolo 10. februára prichádza valentínska (14. 2.) zima. Ak sa nebodaj ustanoví už okolo 10. 2. na základe dávnej pravdy: Ak desiateho februára mráz panuje, 40 takých dní zvestuje možno predpokladať, že nás prikvačia zlopovestné pohromy - silné mrazy, veľa snehu, ale i víchrice. Skúsenosť predkov napokon výstižne hovorí: Ak 14. 2. slnko svieti, Valentín nám mrazmi krky vykrúti. O tomto dni sa vraví: Na Valentína zamrzne koleso mlyna.

Na túto zimu v nejednom roku nadväzuje zima peterská. Názov má po cirkevnom sviatku stolovania svätého Petra 22. 4. a pranostika ubezpečuje: Svätý Peter vládne mrazmi.

Koniec volskej zimy

Napodiv, predkovia i o studenom Valentínovi vraveli ako o prvom jarnom svätcovi - druhým v poradí je oslávenec z 24. 2. Matej, ktorý často prináša tradičné oteplenie a jedna z najpopulárnejších pranostík ubezpečuje: Matej ľady láme. Alebo: Ak nájde Matej na pníkoch snehové klobúky - pozhadzuje ich.

Od Mateja sa už ráta čas predjaria. Starí gazdovia slávili koniec zimy volov - hoviadka už totiž mali šancu opäť nastúpiť do ťažkej roboty a bolo načim pomýšľať na finiš príprav jarných prác.

Autor: eb

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári