V košických uliciach si zatiaľ pripadá ako bludný Holanďan
Na súpiske ženského basketbalového majstra Maxima Broker Košice sa v týchto dňoch objavilo nové meno - Katarína Poláková. Rodáčka z Handlovej a bývalá reprezentantka Slovenska začala síce túto sezónu v priemernej Rožňave, ale stihla za ňu odohrať iba štyri extraligové zápasy. Ten posledný 11. októbra minulého roka proti bratislavskému Slovanu. Až túto stredu pribudli na jej konto ďalšie súťažné minúty, po premiére v košickom tričku v Ružomberku.
Nebýva zvykom, najmä v časoch Euroligy, aby slovenský suverén lovil posily do svojich radov v domácich vodách. Aj pre vás bol asi krok ku ktorému sa odhodlali Košičania veľkým prekvapením...
"Netajím, že som bola veľmi prekvapená, keď ma oslovili. Poviem úprimne, po rozchode s Rožňavou som sa už rozhodovala, či basketbal definitívne nezabalím. Pomyslela som si, nič nebudem siliť, nikoho nebudem prosíkať, aby ma niekde vzali. Vedela som, že do zahraničia už určite nepôjdem, a neverila som veľmi, že by niekto doma v rozbehnutej sezóne ešte potreboval hráčku. Preto ma príjemne prekvapil telefonát generálneho manažéra košického tímu Daniela Jendrichovského." Katarína vôbec nečakala, že práve Košičania budú klubom, ktorý hľadá slovenskú basketbalistku. Predbežne sú dohodnutí iba do konca sezóny. "Tak sme sa zatiaľ dohodli. Bolo povedané, že to bude ku koncu roka, a koniec, viac sme to nerozoberali."
Prečo ste vlastne skončili v Rožňave?
"Bolo nám povedané, že chcú omladiť kolektív, že chcú dať priestor mladým hráčkam. Ale za všetkým bol údajne náš konflikt s Evou Antalecovou, že to vraj zle vplýva na kolektív, na atmosféru v družstve. Keď prišiel tréner Pažický, začal nám vytýkať, že vraj nedodržujeme taktické pokyny. Pritom to bolo v zápase, proti Slovanu, v ktorom nám to obom, mne aj Antalecovej, išlo naozaj dobre. Aj tak som sa dozvedela, že so mnou už ďalej nepočítajú."
Aké boli prvé minúty v drese slovenského majstra?
"Musím priznať, že som bola pred zápasom v Ružomberku trochu vystresovaná, z toho, či sa mi podarí zapadnúť do kolektívu, keď na to ihrisko prídem, či svojím výkonom dievčatám pomôžem. Predsa len, prakticky tri mesiace som nehrala žiadny súťažný zápas, a za Košice som nastupovala hneď proti Ružomberku, druhému najlepšiemu slovenskému tímu. Pravdu povediac, trochu som sa toho zápasu obávala, ako to dopadne. Prvú desaťminútovku som ani nehrala, ale keď som vybehla na palubovku, nervozita zo mňa opadla. A bilancia? Päť bodov, jeden úspešný dvojkový pokus, z dvoch trojkových som dala jeden, zopár doskokov. Nuž, ťažko povedať, či s tým môžem byť spokojná, ale verím, že v ďalších zápasoch budú tie čísla stúpať."
Ako vás prijali spoluhráčky?
"Mala som z toho dobrý pocit. V Košiciach je výborná partia dievčat, sú to profesionálky, medzi ktorými panuje dobrá atmosféra. Neprišla som však do celkom neznámeho kolektívu. Veľmi dobré kamarátky sme napríklad s Katkou Hrickovou, s ktorou sme boli spolužiačky na športovom gymnáziu, a potom aj spoluhráčky v Banskej Bystrici, z reprezentácie sa poznám s Ivanou Jalčovou..."
A tréner?
"Štefana Sviteka som poznala iba ako hráča. Ako trénera som ho spoznala až v Maxime. A môžem povedať, že je to výborný tréner. Tréningy pod jeho vedením nemajú chybu, sú perfektne pripravené, počnúc rozcvičkou, až po záverečný strečing, všetko má vysokú profesionálnu úroveň."
V košickej kabíne, i na tréningoch, fičí angličtina. Ako ste na tom s ňou vy?
"Nepovažujem sa za nejakú vynikajúcu angličtinárku, ale dohovorím sa. V Košiciach sa mi zíde to, čo som sa naučila na strednej škole, ale keďže sa tu väčšinou hovorí po anglicky, musím si svoju angličtinu trošku obnoviť. V Poľsku, kde som pôsobila, sa totiž rozprávalo iba po poľsky, a vo Francúzsku zas o angličtine nechceli ani počuť. Ešteže tam boli aj ďalšie naše legionárky, Martina Luptáková či Češka Zuzana Klimešová, ktoré mi z francúzštiny prekladali, inak by som bola asi stratená."
V Košiciach ste ešte iba krátko, ale predsa, ako sa tu cítite?
"Ako bludný Holanďan. Tak totiž blúdim po košických uliciach, lebo mne pripadá každá rovnaká. Ale časom si určite na Košice zvyknem, a bude to v pohode. V pohode je aj hala, v ktorej Maxima hráva extraligu i Euroligu. Je taká útulná, v menšej hale sa hrá aj mne lepšie."
Spomenuli ste Euroligu. Mohli by ste v nej za Košice nastúpiť?
"Myslím, že nie, lebo papierovo sa to nedá asi urobiť. Dosť peňazí to stojí, a na dva-tri zápasy by to asi nemalo zmysel. Desať hráčok na zápas bude, takže nevidím to tak, že by som sa teraz dostala na euroligovú súpisku. Azda v ďalšej sezóne..." smeje sa nová košická posila.
Je pre vás cieľom základná päťka košického tímu?
"Na tom si vôbec nezakladám, či nastupujem v základnej päťke alebo nie. Nikdy som to neriešila, či idem na ihrisko na začiatku zápasu, alebo ako striedajúca hráčka, pretože hráčka z lavičky môže byť lepšia ako tá, čo nastupuje v základe."
Čo reprezentácia? Vraj ste k nej iba pričuchli. Nemohol by príchod do Košíc znamenať pre vás aj reprezentačný "comeback"?
"V reprezentácii som pôsobila v časoch, keď sa Slovensko prebojovalo na olympiádu v Sydney. Bola som tam vari tri sezóny, ale keď sa objavili problémy s chrbtom, reprezentáciu som odmietala. Potrebovala som sa totiž dať zdravotne dokopy. Mala som operovaný členok i chrbát, jednoducho, bála som sa, že by som si mohla po zdravotnej stránke poškodiť. Až po poslednej operácii, pred dvoma rokmi, cítim, že som už úplne v poriadku. Ale o reprezentácii je už asi zbytočné hovoriť."
Pochádzate z Handlovej, kde je "Mekka" mužského basketbalu. Prečo sa tam ženský basket nevie uchytiť?
"Ťažko povedať. Asi sú za tým financie. Ale počula som, že tento rok by tam malo začať svitať na lepšie časy aj ženám. Ktovie, možno sa tam raz vrátim. Ale už iba ako trénerka..." vraví stále slobodná basketbalistka.
Bohuš MATIA
Autor: Po prvý raz na jednom pódiu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
