Košičanka Zuzana strávila minulé leto prácou vo fastfoode v zábavnom parku v USA, potom stihla aj malú okružnú jazdu

Za chuť vyfotiť sa na harleyke, zaplatila ošetrením v nemocnici

Po zložení všetkých skúšok letného semestra mnoho vysokoškolákov uvažuje, ako čo najlepšie využiť leto. Nielen nachytať bronz, ale urobiť aj niečo pre seba. Napríklad brigádou v zahraničí. Dobre zarobiť, zdokonaliť sa v cudzom jazyku a možno sa aj skvele zabaviť. Košičanka Zuzana, ako sa hovorí, zabila všetky muchy jednou ranou. So spolužiakmi prežila pracovno zábavné leto v zábavnom parku vo Williamsburgu v štáte Virginia v USA.

"Pôvodne som o Amerike vôbec neuvažovala, lebo som chcela ísť do Anglicka. No na vysokej je jednoduchšie a istejšie nájsť si niečo v Amerike. Navyše kopec spolužiakov šlo tiež a to ma presvedčilo," začína svoje rozprávanie Zuzana. Angličtinu vraj ovládala iba "školskú", ale to ju aspoň motivovalo k tomu, aby sa v nej zdokonalila. Najprv ju, samozrejme, čakalo kopa vybavovačiek, kým sa konečne vydala na dlhú cestu. Z Košíc do Williamsburgu trvala skoro 24 hodín.

"Najprv šesť hodín vlakom do Bratislavy, odtiaľ autobusom na letisko do Viedne. Potom hodinový let do Frankfurtu a odtiaľ osem hodín do Washingtonu. Z Washingtonu do Richmondu vlakom a z Richmondu do Williamsburgu v štáte Virginia autobusom. No bolo to zaujímavé, keďže som prvý krát letela. A ako na mňa zapôsobila Amerika? Pravdupovediac, čakala som viac demokracie. Podľa toho, koľko to stále omieľajú."

Po vstupe do krajiny čakala Zuzanu prísna kontrola, ale tú zažila aj počas pobytu. Stretávala množstvo nezmyselných pravidiel a nariadení. Napríklad, ako je známe, alkohol sa dá v USA kúpiť až od 21 rokov, no aj tak sa musí prenášať v čiernych igelitkách alebo v kufri auta. Dokonca aj pivo. Taktiež diskotéky, či nočné podniky v štáte Virginia sú otvorené len do druhej po polnoci. Ľudia v Amerike sú rôznych národností a typov. Pôsobili veľmi sebavedomo, a čo bolo aj Zuzane sympatické, stále sa usmievali. "Na druhej strane tam bolo dosť ľudí obmedzených len na Ameriku. A veľa z nich sa nikdy nikam nedostalo mimo Ameriky a ani v rámci Ameriky. V podstate ani netušili, kde je Európa a čo to je."

Ubytovanie skupinke Slovákov zabezpečovala agentúra, cez ktorú do Ameriky šli. Bývali v "International camping village", čo je akési mesto v meste. Boli tam len zahraniční študenti rôznych národností. Poliaci, Česi, Thajčania aj Taiwanci. V izbách boli ubytovaní po štyroch a komfort sa nedal ani zďaleka porovnať s ubytovaním na slovenských internátoch. Každá izba mala vlastnú kúpelňu. Okrem toho spoločnú kuchyňu, práčovňu (práčka a sušička), internet a navyše bazén. Takže ako Zuzana hovorí, nič im nechýbalo.

A čo americké jedlo? Samozrejme fastfood. Košičanka musela "fungovať" len na ňom, keďže variť nestíhala. To však malo za následok záhadné zmenšovanie sa jej oblečenia. "Mala som pocit, že sa mi veci v sušičke zmenšujú. No pravda bola, že som si okrem zážitkov doniesla z Ameriky aj desať kíl naviac." Okrem obľúbených amerických fastfoodov navštívila aj reštaurácie "all you can eat". Hosť si zaplatil šesť alebo sedem dolárov a mohol zjesť, koľko vládal. V ponuke boli totiž švédske stoly. "Takže to asi vysvetľuje tých desať kíl," smeje sa.

Zuzana bola zamestnaná vo fastfoode "HOT SPOT´S" v zábavnom parku s vodnými atrakciami Water Country USA. Jej deň začínal skoro, lebo už o siedmej ráno sedela v autobuse na ceste do práce. "Po príchode sme začali chystať všetky jedlá a doplnky (plastové taniere, poháre, tácky, slamky..), potrebné na fungovanie fastfoodu na pulty, aby po otvorení bolo všetko nachystané. Pár jedál ako šalát, koláče a ´rolls´ (tenké placky, niečo ako arabsky chlieb, plnené šunkou, syrom, šalátom) sme pripravovali my. Aj ovocie. Park sa otváral o desiatej, my sme otvárali okolo pol jedenástej. To už bolo náročnejšie. Striedali sme sa. Buď som bola pri teplom pulte (hranolky, hot dogy, vyprážané kurča), studenom pulte (šaláty, ovocie, koláče) či pri nápojoch. Alebo som bola tá, čo ´lieta´ a dokladá, čo kde chýba. Celý ten kolotoč trval až do záverečnej, teda do siedmej večer," opisuje Zuzana bežný deň v práci. Samozrejme, mali aj prestávky na oddych i jedlo.

O siedmej večer sa však pracovný deň nekončil. Po záverečnej ich čakal ešte poriadny "cleaning". Všetko museli čistiť. Tácky a iný neplastový riad umývali ručne a tiež všetky sklenené a nerezové pulty museli leštiť. Aby sa vedenie presvedčilo, že to "neodflákli", nakoniec prišiel manažér s bielou rukavicou. Pretieral rám nad dverami alebo si ľahol na zem a kontroloval stav pod pultami. Až po tejto záverečnej kontrole, ktorá zvykla byť okolo do pol desiatej večer, mohli ísť všetci domov.

Vo fastfoode sa zastavia na jedlo rôzni ľudia. Zuzana nemala núdzu o všelijakých "čudákov". "Napríklad ma jedna zákazníčka presviedčala, že klobása je vlastne párka a ona chce z nej hot dog. Tiež, že nakrájané kuracie mäso je klobása. Alebo ďalšia chcela cheese cake bez cheese. To je vlastne tvarohový koláč. Tenučké cesto s asi päť centimetrovou vrstvou tvarohu. No a ona ho chcela bez tvarohu..."

Okrem úsmevných sa stávali aj smutnejšie situácie. V parku boli k dispozícii vozíky s motorčekom pre ľudí, ktorí nevládzu, prípadne sú starší. Vyzerali ako bežné vozíky pre ochrnutých. Jedna návštevníčka, ktorá mala "trochu" viac kíl a bola lenivá chodiť, sa aj s tým vozíkom zasekla medzi kovovými zábranami, ktoré slúžili na to, aby ľudia stáli za sebou v rade. "Najhorší zážitok som mala, keď prišla jedna žena do nášho ´shopu´ s tým, že si len tak vzala jahody so šľahačkou. Potom z nej vyšlo, že je diabetička a potrebuje cukor. Kým som stihla zareagovať, odpadla. Rýchlo sme volali ´first aid´, teda prvú pomoc, ktorá je našťastie v každom parku a zachránili ju. Báli sme sa, že upadne do kómy."

V parku sa pracovalo šesť dní a jeden deň v týždni si zamestnaci užívali zaslúžené voľno. Zuzana ho trávila väčšinou nákupmi, upratovaním a okrem toho stihla navštíviť aj atrakcie v zábavnom parku, v ktorom pracovala. Bol rozdelený na dva zábavný a ten druhý s atrakciami na vode. Ako zamestnanec, mala vstup zadarmo. Atrakcií vo vodnom parku bolo dosť, ťažšie bolo si vybrať. "Boli tam rôzne tobogány. Na jeden sa dalo ísť napríklad s gumeným kolesom, alebo bez, na iný mohol ísť človek sám alebo šli štyria na jednom kolese. Okrem toho veľký bazén s umelými vlnami alebo bazén vytvorený na spôsob rieky. Bol kľukatý s prúdom vody. Človek si ľahol v plávajúcej veste a ono ho to unášalo. Väčšinou som ale chodila do toho druhého zábavného parku."

Zábavný park bol rozdelený na časti podľa krajín. Napríklad Taliansko, Írsko, Nemecko... Tam boli všetky tie horské dráhy, lanovka cez celý park, 3D a 4D kiná a rôzne kolotoče. Zuzanu najviac chytilo 4D kino, kde dostali špeciálne okuliare. "Bolo tam priestorové videnie, navyše to s nami hádzalo a bol tam napodobňovaný vietor a dážď. Napríklad vo filme bežali potkany a my sme cítili, akoby nám bežali okolo nôh. Ale bol to len vzduch. Jedna američanka však začala pišťať a vyskočila od strachu na sedadlo."

Z Harleyky na pohotovosť

Zábavný park nie je jediné miesto, ktoré Zuzana počas voľna navštevovala. Ako správna žena sa venovala aj shoppingu. Príbuzní a kamaráti predsa očakávali z jej "výletu" darčeky. Okrem nákupov sa párkrát zastavila aj pri mori na Virginia beach. Na samom konci pracovno - zábavného pobytu mali všetci Slováci týždeň voľno. Tento čas využila Zuzana cestovaním s kamarátkou a jedným Česko slovenským párom po Amerike. Navštívili divokú pláž v Severnej Karolíne, i umelé piesočné duny. Tiež Atlantu, Cherokee, Baltimore a New York.

Miestom ich zastávky boli aj Chimney Rock. Sú to skalnaté hory, kde sa natáčal film Posledný mohykán. Aj z týchto miest si odniesla množstvo zážitkov. "To Chimney Rock bola vlastne skala, ktorá vyzerala, že je tam len tak položená. No a typická americká turistika bola, že sa človek autom vyviezol až pod skalu a nastúpil do výťahu. Vyliezol až v obchode so suvenírmi. Potom už len stačilo prejsť cez most a bol na tej skale. A bolo po turistike," opisuje Zuzana s úsmevom americkú turistiku.

"Nezabudnuteľné bolo, ako som si v Atlante fotila policajtov na motorke. Tí boli takí zlatí, že mi dovolili spraviť si fotku na motorke. Celá vytešená, že budem sedieť na Harley Davidson, som sa nepozastavila nad ich poznámkou ´Watch out, it´s hot´. Horúci bol výfuk a ja som si na ňom spálila nohu. Po dvoch dňoch strávených na ceste sa mi to už nepozdávalo. Preto som šla na prvú pohotovosť, čo sme našli po ceste. Oproti vchodu bol cintorín, čo ma dosť vystrašilo. Ale inak tam boli všetci zlatí," popisuje Zuzana. Spolu sa pri nej vystriedalo sedem ľudí. Žena na príjme, ďalšia, ktorá kontrolovala poistenie, sestrička, ktorá ju odviedla k doktorovi, doktor, sestrička, ktorá sa pozerala, sestrička, ktorá jej nohu obviazala a žena s papiermi, ktoré Zuzana musela podpísať. Okrem toho jej ešte na cestu nabalili plnú tašku obväzov a iných pomôcok. Keď ju zbadali kamaráti, mysleli si, že stihla po ceste aj nákupy.

V oblasti Cherokee sa Zuzana zúčastnila zrazu motorkárov. Bežné je vidieť chlapov na motorke, občas aj ženy, no unikát sa jej podarilo vidieť práve na tejto akcii. "Dosť ma pobavilo, keď som videla asi 65-ročnú dôchodkyňu s dlhými bielymi vlasmi v rifliach na motorke. To už je asi iný typ dôchodku." Na otázku, čo hovorí na amerických mužov, sa Košičanka od srdca zasmiala. "Väčšina z tých, čo som stretla, boli tuční a vôbec ma nezaujali. Žiaden chlap ako s hollywoodskych filmov," dodáva naoko smutne.

Je jasné, že Slovák, ktorý príde do cudzej krajiny sa zaujíma o to, či tam jeho rodnú krajinu poznajú. Už sme si zvykli na rôzne reakcie. Jednu z nich si domov odnáša aj Zuzana. "Niektorí poznali iba ´Czechoslovakiu´, lebo v každom americkom filme sú zbrane z Czechoslovakie. No boli aj takí, ktorí ma presviedčali, že Slovensko je vlastne Rusko. Prípadne mi poďakovali v španielčine alebo ani netušili, kde je Európa. No našťastie boli aj takí, ktorí vedeli, že Bratislava a Slovensko patria k sebe."

Podľa Zuzany je Amerika pekná krajina. Obrovská s rôznymi prírodnými, či ľuďmi vytvorenými atrakciami. "Je sa teda na čo pozerať. No žiť by som tam určite nechcela," dodala na záver.

Michaela HAJDUKOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári