Najprv chcel spáchať samovraždu, napokon takmer podrezal exmanželku
Závislosť na automatoch už spôsobila rozpad nejedného manželstva, či partnerského vzťahu. O tom, ako ďaleko to môže zájsť, svedčí prípad, ktorý sme tentoraz vybrali zo súdneho archívu. Našťastie, hoci v ňom tiekla krv a veľa nechýbalo, aby vyhasol aj ľudský život, napokon sa pre obeť všetko skončilo šťastne. Útočník však aj napriek tomu lacno nevyviazol. Jaroslav T. totiž musel čeliť obvineniu z pokusu o vraždu.
Ženou, ktorej siahol na život, bola Viera T., jeho bývalá manželka a matka ich dvoch detí. Jaroslav začal hrať na automatoch po piatich rokoch manželstva. Postupne prehral všetky rodinné úspory a zadĺžil sa... Jeho hráčska vášeň sa stupňovala, no bol voči nej bezmocný, nedokázal prestať. Na nátlak manželky Viery napokon súhlasil, že sa bude liečiť a v roku 1996 sa podrobil psychiatrickému liečeniu. Absolvoval ho, ale jeho problémy s hrou na automatoch naďalej pretrvávali... Situácia bola neúnosná najmä pre rodinu, ktorú tvorili aj dve deti, a vyústila do rozvodu. V máji lanského roka sa Jaroslav odsťahoval do ubytovne, no už v auguste bol späť. Na svoju bývalú žiarlil, správal sa majetnícky a nechcel akceptovať skutočnosť, že sú rozvedení.
"Nevedel sa zmieriť s tým, že je medzi nami definitívny koniec. Stále sa chcel so mnou rozprávať a vždy o tom istom, teda, aby som mu ešte dala šancu. Vyvrcholilo to 12. apríla. Okolo 16.20 som išla z práce domov spolu s kolegyňou. Videla som ho stáť pred budovou, šiel za nami a dobehol nás až na chodníku pri Hornáde. Oslovil ma s tým, že sa chce so mnou porozprávať," spomínala neskôr Viera T. na okamihy, kedy balansovala medzi životom a smrťou. Zdôraznila, že svojmu bývalému povedala, že porozprávať sa môžu kedykoľvek. Upozornila ho však na skutočnosť, že sú definitívne rozvedení, takže nevie, čo si od rozhovoru sľubuje. Potom chcela dobehnúť kolegyňu, ktorá ich nechala samých a šla pred nimi. No Jaroslav sa len tak ľahko odbiť nedal. Exmanželku predbehol a postavil sa pred ňu.
"Položil mi ruku na rameno a všimla som si, že v pravej ruke drží nôž s asi 10-centimetrovou čepeľou. Priložil mi ho ku krku. Vystrašil ma, ale neverila som, že ma pichne, myslela som, že ma chce len postrašiť. Zakričala som po mene na kolegyňu, on nepovedal nič, len zrazu som pocítila akýsi tlak na krku a potom druhý raz, to som už cítila, že ma pichol, vytiahol nôž a ušiel," opísala Viera T. sekundy, v ktorých jej išlo o život. To, čo nasledovalo neskôr, priblížila senátu jej kolegyňa Miriam M. Tej môže Viera T. tak trochu vďačiť za to, že cestou do nemocnice nevykrvácala. Bola to práve kolegyňa, ktorá prvá pribehla zranenej žene na pomoc.
"Držala sa za krk a povedala: ´Mima, on mi to fakt urobil, pomôž mi!´," spomínala na incident Miriam M. "Vedela som, o čom hovorí, boli sme dôverné priateľky a počula som na vlastné uši, ako sa jej do mobilu, ktorý mi dala k uchu, asi dva dni predtým bývalý manžel vyhrážal, že zabije ju aj seba. Zastavila som auto, ktoré nás odviezlo do nemocnice. Z rany jej cestou začala veľmi striekať krv, presadla som si k nej na zadné sedadlo, a keďže som ju nemala čím fixovať, vtlačila som do nej prsty, aby stratila čo najmenej krvi."
Zo záverov znalca zo súdneho lekárstva vyplynulo, zdravotníctva vyplynulo, že Viera T. utrpela poranenie krku s poškodením veľkej tepny. Znalec zdôraznil, že išlo o ťažké a život ohrozujúce zranenie, ktoré vo väčšine prípadov končí veľkou stratou krvi a následnou smrťou. V konkrétnom prípade k tomu nedošlo len vďaka duchaprítomnosti kamarátky a rýchlej odbornej lekárskej pomoci. Lekári u Viery T. zistili jedno priečne prebiehajúce poranenie na pravej strane krku dlhé 3 cm. Pri operácii sa však ukázalo, že utrpela dvojnásobné poškodenie pravej spoločnej krčnice. Kým prvé zranenie spôsobilo len dvojmilimetrovú reznú ranu, druhé jej takmer prerezalo krčnicu. Zraňujúcim predmetom mohol byť podľa znalcov vreckový nožík, ktorý policajti neskôr zaistili u obžalovaného. K dvom bodnutiam na krku mohlo podľa znalcov dôjsť tak, ako opisovala poškodená.
"To, čo sa stalo, som urobiť nechcel," vyhováral sa Jaroslav T. "Nemal som úmysel usmrtiť manželku. Bol som v bezvýchodiskovej situácii. Nechcela mi dať šancu, zamykala predo mnou deti, chodila so svojím kolegom Romanom L. z práce. V ten deň som ho vyhľadal a on mi sľúbil, že keď si to neprajem, tak sa s ňou nebude stretávať. Neveril som mu, šiel som cez obed do jedálne a opäť som ich videl spolu. Čakal som vonku a keď išla z práce, oslovil som ju a chytil okolo pliec. Ona sa mykla a pritom mi sama nabehla na nôž. Vytiahol som ho preto, že som chcel spáchať pred jej očami samovraždu. Chcel som jej dokázať, že kvôli nej dokážem aj zomrieť," slzil obžalovaný, aby obmäkčil mužov v talároch.
Podľa prepočtov znalcov sa Jaroslav T. nachádzal v čase spáchania uvedeného činu v ťažkom stupni opitosti. Prepočtom mu namerali 2,53 až 3,09 promile alkoholu v krvi. V dôsledku toho bola znížená jeho rozpoznávacia a ovládacia schopnosť. Zo zistení znalcov z odvetvia psychológie a psychiatrie vyplynulo, že Jaroslav J. je nevyrovnaná, neurolabilná osobnosť v konfliktnej situácii neuroticky dekompenzovaná. Motívom trestného činu bol dlhodobý konflikt s exmanželkou a najmä jeho žiarlivosť a znížená schopnosť riešiť konfliktnú situáciu ako morálne zrelý človek.
"Ľutujem, veľmi ľutujem, čo sa stalo. Bolo to tak, ako to tu opísala moja bývala manželka, neviem, čo ma to pochytilo," sypal si plačúc popol na hlavu obžalovaný.
Jeho priznanie prišlo, ako sa vraví, v hodine dvanástej. Po krátkej porade senát Krajského súdu uznal 31-ročného Jaroslava T. vinným z pokusu o vraždu. S prihliadnutím na jeho priznanie, úprimnú ľútosť, vyjadrenia znalcov a tiež na jeho doterajšiu bezúhonnosť, mu súd uložil mimoriadne znížený trest 8 rokov so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
