Primrznúť o stenu komory je vylúčené, iba ak olizovaním skla na okienku...
Pri riešení zdravotných problémov dáva väčšina ľudí prednosť klasickej medicíne, teda návšteve lekára. Niekedy je to zo strachu pred alternatívnymi metódami, inokedy kvôli prostej neznalosti. Jednou z tých novších a čoraz viac využívaných najmä pri kožných či reumatických ochorení je kryoterapia. Ponúka pobyt v kryokomore "vymrazenej" na 120 °C pod nulou. V Košiciach zatiaľ existuje len jedna, vo fitnescentre Tempus. O technických detailoch, záujme o túto terapiu i o jej účinkoch sme sa pozhovárali s manažérom Milanom Holinkom a dvoma pravidelnými klientmi.
Ako prví začali účinky chladu využívať starí Egypťania. V novodobej histórii sa pridali Poliaci, ktorí sú aj držiteľmi patentov technológií aplikácie extrémne nízkych teplôt. V košických podmienkach prebieha vo fitnescentre v dvoch kryokomorách. Prvá akási adaptačná miestnosť má teplotu vzduchu mínus 60 °C, druhá mínus 120 °C. Jedna procedúra trvá tri minúty. "Klient dostane špeciálne oblečenie a výbavu. Najprv strávi 30 sekúnd v prvej komore, potom dva a pol minúty v druhej." Výbava sa skladá z oblečenia, špeciálnej obuvi, rukavíc, podkolienok, masky na tvár a čelenky. "Oblečenie je zo špeciálnych bavlnených materiálov, ktoré sú prispôsobené na nízke teploty. Nepísaným pravidlom je to, že čím menej oblečenia má klient na sebe tým lepšie. Mužom teda presviedčame k tomu, aby šli do komory od pása hore bez, ženám zase odporúčame čo najmenšie plavky, či spodnú bielizeň."
Tiež je potrebné zvážiť, akú bielizeň si človek oblečie. "Nie sú vhodné najmä elastické či šušťákové veci. Tie totiž pri extrémne nízkych teplotách menia svoje správanie. Raz sa nám už prihodilo, že klienta takéto oblečenie popálilo. Zásadne teda trváme na používaní bavlneného oblečenia, ktoré im poskytneme. Na nohy si obujú hrubé dreváky, ktoré sú súčasťou výbavy." Zábavnou je príhoda lekára, dohliadajúceho na terapiu, ktorý sa pozabudol a do komory vkročil v šľapkách. Keď z nej vyšiel, obuv sa jednoducho rozlomila. "Maska a čelenka chránia hlasivky, dýchacie cesty a dutiny človeka. Klientov upozorňujeme, aby dýchali nosom nie ústami."
Nepísaným pravidlom je i to, že klient nesmie do kryokomory vstúpiť spotený. Došlo by k zamrznurznutiu potu a možnému vzniku omrzlín. Aby niekto primrzol k stene zariadenia je nemožné. Klienti sú upozorňovaní, aby sa nedotýkali okrajov komory, no je to len rutinné pravidlo. "Majú rukavice. Okrem toho sú všetky časti komory, s ktorými by mohli prísť do styku, z korku a dreva. Primrznúť by teda mohli azda iba olizovaním skla okienka," hovorí so smiechom.
XXXXXXXXXXXx
Zariadenie otvárajú až vo večerných hodinách. Je totiž tak náročné na prevádzku, že by jeho udržanie chodu počas celého dňa bolo nerentabilné. "Komory nechladíme elektrickými chladičmi ako sí možno mnohí myslia. Používame na to tekutý dusík. Ten nie je lacný. Mesačne spotrebujeme šesť až desať ton." Dĺžka trvania kryoterapie - 3 minúty je určená profesionálnymi metodickými príručkami. "Tri minúty je doba, do ktorej chlad účinkuje, no nepoškodzuje. No klientom, ktorí sem chodia pravidelne, dovolíme ostať o niekoľko desiatok sekúnd dlhšie."
Kryoterapia funguje ako akýsi reset organizmu. V dôsledku extrémne nízkej teploty v ňom dôjde k vyvolaniu šoku, ktorý podnieti vylučovanie množstva dôležitých hormónov. "Pomáha to najmä ľuďom, ktorí trpia reumatickými problémami. Obľúbené je to aj u športovcov. Kryoterapia podnecuje vylučovanie kyseliny mliečnej. Svaly sa teda po športovom výkone regenerujú rýchlejšie a telo je menej unavené."
Na nedostatok záujmu sa vo fitnesku sťažovať nemôžu. "O naše služby bol veľký záujem najmä v prvých mesiacoch po otvorení. Bolo to zapríčinené najmä dobrou propagáciou. Postupom času počet klientov o čosi klesol. Ustálil sa a drží sa v zhruba rovnakej rovine doddnes." Záujem o kryprocedúru prejavujú najmä športovci. Okrem nich sú to však aj ľudia, ktorí potrebujú relax po fyzickej, či psychickej námahe, ľudia trpiaci problémami s pohybovým aparátom, kožnými ochoreniami, či reumatizmom. Stálych klientov však majú len približne dvadsať.
Kryokomoru môže navštíviť takmer každý. "Teoreticky by tento spôsob terapie mohli podstúpiť aj trojročné deti. My sme tu mali najmladšie dievčatko, ktoré malo sedem rokov a prišlo sem s mamou. Istý čas nás navštevovala aj partia malých dievčat, ktoré mali okolo deväť rokov. Volali sme ich kačacia farma. Stále džavotali." Vekové limity teda neexistujú takmer žiadne. Svedčia o tom aj najstarší klienti, ktorými boli 76ročný bývalý boxer alebo ženy, ktoré mali okolo 80 rokov. K návšteve kryokomory nie sú potrebné žiadne potvrdenia od lekára. "O stave klienta, ktorý príde prvýkrát sa informuje náš lekár."
Ak by si niekto chcel znížiť teplotu v komore ešte viac, technicky to je možné, no nerobia to. Nemalo by to totiž žiaden efekt. "Poliaci to robia už viac ako dvadsať rokov. Keď spúšťali prvé skúšobné kryokomry, testovali kadečo. Vypracovali potom množstvo štúdií. Na kryoterapiu je najideálnejšia teplota mínu 120 až mínus 130 stupňov pod nulou. Každé ďalšie znižovanie teploty je zbytočne nákladné a nemá žiaden výraznejší efekt. Nie to žiadna atrakcia, ale regeneračná a pomocná liečba."
Ak si niekto myslí, že výsledky kryoliečby budú evidentné po prvom vstupe, mýli sa. Aj tu je potrebné aplikáciu niekoľkokrát zopakovať. "Odporúča sa prvá kúra, kedy človek podstúpi kryoterapiu desať dní po sebe. Potom ju už môže opakovať v období najbližších mesiacov kedy uzná za vhodné - teda po športovom výkone a podobne." Ako však hovoria tí, ktorí si kryokomru vyskúšali len jediný raz, aj po jednom vstupe pociťovali výraznú svalovú úľavu a zlepšenie nálady. To je zapríčinené i uvoľňovaním veľkého množstva endorfínov do tela.
XXXXXXXXXX
Michal má už niekoľko rokov vážnu artritídu a iné problémy s kĺbmi. Jeho stav sa zhoršil najmä v roku 2007, kedy začal na silné bolesti brať rôzne lieky. Tie však nepomáhali a žiadne zlepšenie nepociťoval. O kryokomore sa nedozvedel od lekárov, ale od známeho. "Absolvoval som prvú niekoľkodňovú terapiu, po ktorej som pocítil výrazné zlepšenie a ústup bolestí kĺbov. Odvtedy navštevujem kryokomoru každé dva týždne." Zlepšenie, ktoré pociťuje, vraj nie je žiadne placebo, ale reálny objektívny fakt. S čím si nevedeli dať rady lekári, si kryokomora poradila za niekoľko mesiacov terapie. Pocity pri prvom vstupe do ľadového extrému Michal nemal príliš príjemné, no vraj sa dali vydržať. "Prvé pocity sú, samozrejme, pálenie a u mňa to bol aj nepríjemný pocit, že sa nemôžem nadýchnuť. Po niekoľkých pakovaniach terapie sa to však zlepšilo a dnes sa s podobnými pocitmi nestretávam."
O pozitívnych účinkoch kryoterapie sa presvedčil aj Pavol. Je dlhoročným košickýcm maratóncom a ako to pri tomto športe býva, aj u neho sa začali prejavovať rôzne problémy s kĺbmi a celým pohybovým aparátom. "Mám za sebou vyše 160 maratónov. Prejavila sa u mňa teda taká maratónska klasika - opotrebené kĺby, špecialne kolenné." O kryoliečbe sa dozvedel pred dvomi rokmi. Odvtedy sa jej intenzívne venuje. "Mám za sebou vyše 200 vstupov. Pomáha mi to najmä pri príprave na preteky. Okrem regenerácie kĺbov pôsobí aj ako stimulant na vylučovanie testosterónu, ktorý je pre športovca pred výkonom veľmi dôležitý." Do kryokomory chodí aj po pretekoch. Z človeka tak zmizne akákoľvek svalovka a únava. "Odbehnem maratón, výjdem z kryokomory a na druhý deň môžem bežať opäť," hovorí so smiechom.
Podľa MUDr. Juraja Skladaného, Phd. urýchľuje pobyt v mraze regeneráciu po ťažkých fyzických výkonoch až o 50 percent
Z kryokomory výjde každý vysmiaty od ucha k uchu
MUDr. Juraj Skladaný, Phd. pracoval dlhé roky ako telovýchovný lekár. K práci pri kryokomore sa dostal hneď po jej otvorení. "Aj napriek mojej dlhoročnej praxe som musel podstúpiť niekoľko odborných školení týkajúcich sa kryokomôr. Okrem toho som naštudoval množstvo odbornej literatúry," spomína.
Pobyt v kryokomre je stresovou situáciou. "Ide však o ten zdravý stres. Laicky povedané sa telo pri extrémne nízkych teplotách začne brániť, čím ho trénujeme k tomu, aby sa vedelo brániť aj v iných situáciách." Do tela sa začne vylučovať množstvo dôležitých hormónov a iných látok. Ide napríklad o veľké dávky protizápalového kortizolu. "Dôležité je pri tom najmä to, že si tieto látky vyprodukuje telo samo. Ak by ich dostávalo napríklad v podobe tabletiek, fungovalo by to opačne - teda by ich vyrábalo ešte menej."
Zaujímavým je aj vplyv na psychiku pacientov. Vylučovanie endorfínov - hormónov šťastia totiž zapríčiňuje okamžité zlepšenie nálady a napríklad aj ústup bolesti hlavy. "Z kryokomory výjde každý vysmiaty od ucha k uchu. Aj tí, ktorí hovoria, že tam už nikdy viac nevkročia to hovoria s úsmevom. V Poľsku dokonca existujú experimenty, pri ktorých sa pokúšajú kryokomorou liečiť pacientov, trpiacich na depresie."
Pobyt v kryokomore je účinný najmä pri ochoreniach pohybového aparátu. MUDr. Skladaný, Phd. však ľudí nechce zavádzať a preto zdôrazňuje, že ani ona nedokáže robiť zázraky. "Pomáha najmä pri bolestiach, pretože ich utlmuje, rovnako napomáha ukľudneniu zápalových ochorení kĺbov alebo urýchľuje hojenie a regeneráciu tkanív. Nikdy však problém neodstráni. Len ho utlmí alebo urýchli jeho liečbu." Urýchlenie regenerácie využívajú najmä klienti po ťažkých autonehodách, či po operačných zákrokoch. "Je dokázané, že kryoterapia urýchľuje regeneráciu o 50 percent."
V tlmení bolesti tiež dosahuje vynikajúce výsledky. "Mali sme tu ženu, ktorá mala veľké reumatické problémy. Päť rokov vraj kvôli bolestiam nemohla spať. Hneď po prvej aplikácii kryoliečby za nami prišla a ďakovala. Vraj ju museli ráno budiť," hovorí lekár s úsmevom. Kryoterapia rovnako výrazne pomáha ľuďom s kožnými chorobami, špeciálne akné.
Veľmi účinná je aj pri bolestiach chrbtice. "Tie pochádzajú väčšinou z problémov s chrbticovým svalstvom. Málokedy ide o pricviknutý nerv. Na problémy s chbtovými svalmi pôsobí chlad veľmi priaznivo. Mnoho ľudí robí chybu v tom, že keď ich bolí chrbát, dávajú si horúci kúpeľ. Vystavujú sa tak veľkému riziku, lebo v týchto prípadoch môžu vzniknúť rôzne zápaly nervov." Chlad je teda vhodným liekom aj pri bolestiach chrbta.
Pri vstupnej prehliadke sa kladie dôraz na to, aby sa ľudia bezprostredne pred vstupom do komory nepili alkohol. "Ten naruší prirodzenú termoreguláciu tela a vzniká riziko podchladenia. Do kryokomory by nemali chodiť ani srdciari, ľudia s alergiou na prílišný chlad, tehotné ženy, či ľudia s vážnymi respiračnými problémami okrem astmy." Pre tých ostatných je však kryoterapia vhodným doplnkom liečby a zdravý spôsob relaxu.
Tomáš LEMEŠANI
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
