Skutočne harmonický vzťah dvoch ľudí musí byť najmä o vzájomnej rovnováhe
Dirigent, hudobník, šéf skupiny Fragile. V neposlednom rade - partner herečky Zdeny Studénkovej. V Košiciach sme sa s Braňom Kostkom porozprávali pred charitatívnym koncertom, ktorý usporiadal v závere roka U.S. Stelle Košice v Štátnom divadle.
Byť šéfom akejkoľvek skupiny ľudí je zodpovedné. Rovnako je to aj v prípade B. Kostku, ktorý, navyše, vedie skupinu ôsmich sólistov. Často sa zíde recept, ako udržať medzi spevákmi a členmi Fragile dobrú náladu, bez ktorej žiadne vystúpenie "nemá šťavu". "Niekedy to je naozaj ťažké. Naša kapela funguje na veľmi priateľskej báze a o to je to ťažšie. Človek lavíruje medzi priateľským postojom ale niekedy je nutné zobrať na seba autoritatívnejšiu rolu. Vtedy majú niektorí členovia tendenciu sa vzpierať, ale to je prirodzené. Napokon sa každý prispôsobí, lebo vie, že je to len pre dobro veci. V kapele je veľa skvelých sólistov, ktorí sa, našťastie, vedia a dokázali prispôsobiť."
No aj tam, kde je viacero silných osobností, sa musí podvedome vytvoriť istá hierarchia, pretože veliť môže naozaj iba jeden. Či už je to v kapela Fragile, alebo v súkromí B. Kostku. "Vždy tam musí byť niekto, kto vie v pravý čas hodiť spiatočku. Myslím si, že skutočne harmonický vzťah musí byť najmä o vzájomnej rovnováhe. Ak je nerovnováha príliš veľká, tak to slúži možno k tomu, kde si niekto dvíha ego. Možno sa nejaký vzťah navonok nejaví ako vyrovnaný, v zmysle sily osobností, napriek tomu v súkromí to môže byť celkom inak. Hlavne, aby bola komunikácia v tom kolektíve, či v páre, aktívna."
Kto zažil koncert kapely Fragile vie, že bez "bicích" B. Kostku by to nebolo ono. Pritom sa k nim dostal trochu náhodou. "Dalo by sa aj povedať, že to bola z núdze cnosť. V tejto kapele sa zišli veľmi kvalitní speváci. Naopak, ja spevácky nie som na takej úrovni, aby som im mohol konkurovať. Preto som sa začal venovať beatboxu a navyše som na konzervatóriu študoval bicie. Bol to jeden z predmetov, ktorí sme ako budúci dirigenti mali v osnovách a veľmi ma to bavilo." Aby kapela neostala bez bicích, musí si B. Kostka dávať pozor na hlasivky. Chráni si ich už tým, že nefajčí, navyše dodržiava životosprávu. Vyhýba sa studenému a priveľmi horúcemu jedlu i nápojom.
B. Kostku sme mohli vidieť aj v tanečnej súťaži Bailando, čo nebolo pre tých, ktorí ho poznajú, až také prekvapivé. K tancu mal vždy veľmi blízko. "Kedysi som tancoval vo folklórnom súbore a počas školy som korepetoval v modernom balete i vo folklórnych súboroch. Hral som im k tréningom na klavíri." Tiež bol šéfdirigentom speváckeho zboru SĽUKu, takže aj keď už priamo netancoval, bol s tancom v kontakte. "Bolo to úžasné, že som sa mohol uprostred nejakej inej kariéry venovať niečomu úplne inému. Navyše aktívnym spôsobom a pod profesionálnym vedením, aké sme mali. Každý, kto skúsi v zenite svojho života niečo nové, či už šport alebo čokoľvek, môže ho to veľmi obohatiť. Mám kamarátov, ktorí v zrelom veku začali napríklad s golfom. Zaujímali sa nielen o samotnú hru, ale aj o všetko, čo s ňou súvisí. Preto pre mňa bola účasť v Bailande jedno veľké dobrodružstvo." Okrem tanca rád a aktívne športuje. Hlavne kolektívne športy považuje za úžasné. "Veľmi rád mám futbal, squash, tenis, pingpong. Snažím sa veľa športovať. Vždy, keď mi to čas umožňuje. Je to pre mňa veľmi dôležité. Veľmi ma to obohacuje a tiež pri tom dokonale zrelaxujem."
Na svete je rozšírená jedna "obľúbená" činnosť závisť tým, ktorí niečo dokázali, ktorí sa dostali "o poschodie vyššie". Pociťuje ju aj B. Kostka. "Niečo také funguje na každej úrovni. Je úplne jedno, v akej oblasti človek pracuje a ako vysoko sa dostal. Nemám pocit, že môj život je nejakým spôsobom iný, než život niekoho iného. Na všetkých úrovniach vzťahov fungujú dobré javy a bohužiaľ aj tie zlé v určitej forme i v určitej miere. Veľmi záleží na tom, na akom základe si človek vytvorí vzťahy bezprostredne okolo seba. Priateľské, rodinné, partnerské... tie sú dôležité. A ten okolitý svet môže odfiltrovať. Nemusí ho až tak zaujímať, nemusí sa ním priveľmi zaoberať. Keď si človek uvedomí, že aj tak prežije život v tom úzkom kruhu ľudí a s partnerom, to ostatné stráca na význame."
Práca B. Kostku si vyžaduje energiu, ktorú odovzdáva poslucháčom, divákom i spolupracovníkom. Sú chvíle, keď ju potrebuje načerpať. Tak, ako každý, aj on potrebuje oporu a podporu. "Hlavne sa snažíme navzájom si so Zdenkou pomáhať. Možno si to vedome ani neuvedomujeme. Ale komunikácia, to sú malé impulzy, ktoré vždy pomôžu tomu druhému, aby mal určitý nadhľad nad vecami. Keď zbadám okolo seba nejaké veľké nariekanie, alebo keď sám inklinujem k sebaľútosti, nihilizmu, spomeniem si na mail, ktorý už viac krát rotoval po mailových schránkach. Bola v ňom uvedená štatistika, že keby svet bol jedna stočlenná dedina, koľko ľudí by bolo hladných, koľko by nemalo strechu nad hlavou a tak ďalej... Na to si v takú chvíľu vždy spomeniem a pripomeniem, že sme deti Šťasteny a žijeme v tom najcivilizovanejšom kúte zemegule. Navyše, kde nie sú žiadne veľké prírodné katastrofy, kde nemáme vojnu, nie sme hladní a môžeme robiť, čo nás baví..."
To sú podľa B. Kostku fantastické veci, ktoré nie sú každému na svete dopriate. "My len vidíme v televízii, ako sa ľudia majú ešte lepšie a máme pocit, že my sa máme horšie. Škoda, že sa častejšie neobjavujú dokumenty o tých druhých alebo že my ich neradi vidíme, aby sme sa mohli porovnať s nešťastnejšími a tešiť sa z toho, čo máme..."
jr
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
