Keď chcel predviesť trik s holubmi, počas predstavenia sa začali páriť

Kúzelnícke umenie učarovalo v detstve nejednému z nás. Kytice vytiahnuté z rukáva, králiky vyskakujúce z klobúka alebo čisté papiere, premenené na tisíckorunáčky - to sú finty, ktoré dokážu rozžiariť mnohé, nielen detské oči. Málokto však vie, že sa takýmto umením dá celkom slušne uživiť. Na to však musí byť kúzelník ozajstným profesionálom. Tým určite je aj 70-ročný Jaroslav Habala alias Jarini, ktorý svojimi kúzlami ohuruje divákov už neuveriteľných 34 rokov.

J. Habala sa narodil v Zemianskych sadoch v trnavskom kraji. Jeho mama bola predavačka, otec pracoval v krčmách a reštauráciách. Práve povolanie jeho otca mu umožnilo prvé kontakty s kúzlením. "Triky a kúzla sa v tom čase robili práve v krčmách. Keď som otca sledoval, ako ich kamarátom ukazuje, videl som prvé ľahké triky, ktoré sa mi veľmi zapáčili a naučil som sa ich." Neoznačil by to však za to, čo ho ku kúzleniu dostalo.

To prišlo až po tom, čo sa v roku 1963 presťahoval do Košíc. Za jeho oživený záujem o kúzelnícke umenie mohla paradoxne nemotornosť jedného kúzelníka pri vystúpení. "Bolo to na Mikuláša. Keď s predstavením skončil, uvedomil som si, že keď môže byť kúzelníkom on, tak môžem byť aj ja. Robil totiž veľmi jednoduché triky. Začal som sa tomu teda venovať. V sedemdesiatych rokoch som začal študovať kúzelnícke triky z českých odborných časopisov. Postupne prichádzali i prvé vystúpenia."

Na kúzelníctve sa mu zapáčilo, že môže zabávať ľudí. "Jednoznačne najväčšou motiváciou bolo aspoň v začiatkoch to, že som mohol ohurovať kamarátov či kolegov a to, že pri mojich trikoch žasli." A práve z toho, že trikmi očaril jedného z kamarátov, neskôr profitoval. "Aj on sa chcel niekoľko kúzel naučiť. Jeho otec mu kupoval všetky možné časopisy a rekvizity. On v tom však nebol dobrý. Ja som to využíval a triky od neho odkukával. Tým, že nebol príliš šikovný, to bolo pre mňa ľahšie." Nie všetky kúzla sa však naučil rýchlo. "Je to rôzne. Niektoré za päť minút, s inými som si nevedel dať rady niekoľko mesiacov."

Kúzelníkov je na Slovensku málo. Aktívnych je ich zhruba dvadsať. "V Košiciach by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Preto sú takmer všetci slovenskí mágovia zastrešení v Českom magickom zväze. Existuje aj Slovenská asociácia kúzelníkov, no kvôli nízkemu počtu členov je len akousi formalitou."

V rámci magického zväzu sa niekoľkokrát ročne konajú rôzne festivaly mágie a či stretnutia jeho členov. "Pre kúzelníkov ide o podujatia veľkého významu. Aj ja sa snažím zúčastňovať čo najčastejšie. Nie je to však žiadna ´sranda´. Vstupné na festival stojí bežne 5 000 korún." Aj napriek vysokým nákladom je však návśteva takej akcie pre každého kúzelníka veľkým prínosom. "Ide väčšinou o niekoľkodňový program, skladajúci sa z kúzelníckych vystúpení, súťaží, školy, seminárov, či akéhosi workshopu, na ktorom si kúzelníci vymieňajú triky, alebo ich jeden druhému predávajú." Mnoho kúzelníkov si totiž po vymyslení triku nechá jeho postup patentovať a potom ho predáva. Môžu stáť aj pol milióna korún. Každý kúzelník má aj niekoľko takých trikov, ktoré sú nepredajné.

Počet kúziel, ktoré vie J. Habala predviesť, nedokáže presne určiť. O tom, že ich pozná mnoho, však svedčí, že by nemal problém zaplniť päťhodinový program, či to, že už len jeho rekvizity mu zaberajú dve veľké skrine. Repertoár vystúpení neustále obmieňa. Zopár trikov však pravidelne opakuje. "Jedným z mojich najobľúbenejších je trik s kovovým valčekom. Dá sa povedať, že to nerobí nikto iný na svete. Paradoxne som ho vymyslel pritom, keď som chcel vymyslieť iné kúzlo. Podstata triku spočíva v tom, že strčím kovový valček do krájača na uhorky. Z neho potom nastrúham päťkorunáčky." Kurióznym je fakt, že mu pri tomto triku robí problém prechod na novú menu. Kvôli prechodu na Euro musel značne zmeniť niektoré časti programu.

Zaujímavým je aj trik, kedy pred divákmi roztrhá obrázok dvadsaťkorunáčky na márne kúsky. "Jeden z týchto kúskov si potom vyberie divák. Zvyšné útržky nabijem do pištole a vystrelím do prázdneho rámčeka alebo na holú stenu. V tomto priestore sa potom objaví obraz dvadsaťkorunáčky, v ktorom chýba presne kúsoček, ktorý drží v ruke divák." Ďalšie triky, ktoré často opakuje, sú premieňanie bankoviek na vyššie hodnoty a rôzne triky s pohármi, pri ktorých dokáže publikum presvedčiť o tom, že gravitácia nemusí fungovať v každom prípade. Tiež premieňanie kariet, odstreľovanie uzlov na šatke, či trik s pokazeným dáždnikom. "Pri ňom mi diváci pomáhajú opraviť potrhané plátno. Keď však na záver dáždnik otvorím, ostanú na ňom len priviazané rôznofarebné šatky. Diváci majú radi aj číslo, v ktorom pomeliem v mlynčeku na mäso potkana a z mlynčeka výjdu myši." Kvôli ochranárom to robí s umelými zvieratami, aj keď tvrdí, že sa to dá i s tými živými. "Stále dám možnosť divákom, aby si okolie predmetu i predmet samotný obzreli a chytili. Nikdy však nepišli na to, kde je fígeľ."

V kúzelníctve sa J. Habala nešpecializuje na žiadnu oblasť. Venuje sa kúzleniu s rôznymi rekvizitami a jediné, čomu sa vyhýba, sú triky s holubmi. "Kedysi som sa venoval aj tomu. Sú s tým však samé problémy. Cestuje sa s nimi ťažko a nie každý hotel je ochotný ubytovať človeka so zvieraťom, pričom vtáky sú ešte problematickejšie. Raz sa mi dokonca stalo, že sa mi počas predstavenia začali páriť. Bolo totiž teplo, teda ´ich obdobie´. Musel som ich od seba odťahovať a bola z toho ohromná zábava." S holubmi však pracuje jeho syn, ktorý sa tiež venuje kúzelníctvu. "Ten dokáže s holubmi ozaj ťažké triky. Jedným z nich je napríklad to, že chytí klietku s holubmi, prikryje ju šatkou a hodí do publika. Počas letu klietka zmizne a na stole ani v šatke neostane nič."

Jedným z najznámejžích kúzel, ktoré ohurujú divákov predstavení po celom svete je rezanie, či zapichovanie mečov do vytríny, v ktorej je človek. Po tejto hrôzostrašnej procedúre výjde z dvierok buď neporušený človek, alebo kúzelník povymieňa časti jeho tela do neprirodzeného usporiadania. "Je to skvelý, no veľmi jednoduchý trik. Existuje približne 5 000 spôsobov, ako ho spraviť. Nás, ktorí sa vyznáme, už jednoduché prevedenie nezaujme." Napriek tomu ho však niektorí mágovia dokážu prekvapiť. "Na jednom festivale predvádzali rovnaké číslo kórejskí kúzelníci. Medzi sebou sme si už začali šepkať, akí sú trápni, že nám predvádzajú tak jednoduché kúzlo. Po prerezaní vytríny, v ktorej bola žena, sa však dvierka otvorili a vyšlo z nej päť rovnakých pekných báb. Musím povedať, že sme padli na zadok," hovorí s úsmevom o kúsku, ktorý im predviedli Kórejci.

K správnemu kúzelníkovi neodmysliteľne patrí šarmantná asistentka. Tých J. Habala "vystriedal" niekoľko. V súčasnosti vystupuje sám, len s asistenciou divákov. "Dievčatá som hľadal rôzne, najčastejšie inzerátom. Vystúpenie je efektnejšie, ak sa na ňom podieľa aj šarmantná asistentka. No tým, že sa na predstavení musia zúčastniť viaceri ľudia, vznikajú problémy." Ako speváci či herci, aj kúzelníci majú svoje vzory. "Mňa aj môjho syna oslovila skupina ostravských mágov. Publikujú odborné časopisy a knihy, ich vystúpenia stoja za to. Špeciálne ma z nich oslovil M. Kravčík. Na jeho vystúpeniach majú diváci možnosť vidieť ozaj prepracované kúzla. Napríklad strelí šípom do jednej kuše, z tej preletí ďalší šíp do ďalšej, z tej do ďalšej. Po vystriedaní niekoľkých kuší potom posledný šíp zostrelí balón. Sú to jednoducho vystúpenia, ktoré si vyžadujú zložitú a presnú prípravu."

Verejnosť má však v povedomí najmä mená ako Hudini či Copperfield. Je to možno prekvapujúce, no J. Habalu nijako špeciálne neohúrili. Dokonca na bratislavské vystúpenie Davida Copperfielda spred štyroch rokov posťažoval. "My, Slováci, sme takí, že sa bojíme priznať si chybu a veľké mená len vychvaľujeme. To, čo v Bratislave predviedol, však bolo otrasné. Jednoduché a lacné triky, ktorými mohol ľudí ohurovať akurát tak pred dvadsiatimi rokmi. V tlači som sa dočítal, že takto odflákol celé stredoeurópske turné."

Napriek tomu, že kúzelnícka základňa je na Slovensku veľmi chabá, aj tu sa dá nájsť zopár veľmi šikovných a aj slávnych mien. "Michal Ivan z Popradu, Peter Šesták z Bratislavi, či Majster Slovenskej republiky Juraj Pereť alias Melies - to sú ľudia, ktorých uznávajú aj za našimi hranicami. Niektorí Slováci vystupovali aj v západnej Európe. Michal Ivan je dôležitý najmä pre domácich fanúšikov mágie. Organizuje dôležité festivaly a distribuuje do našich končín odborné časopisy." Napriek tomu si však myslí, že žiaden Slovák nemá šancu stať sa takým známym, ako napríklad horespomínaný Hudini. "K tomu je už potrebné silné manažérske zázemie. Na Slovensku si niečo podobné neviem predstaviť."

Koľko vystúpení J. Habala od svojich začiatkov absolvoval, nevie povedať ani približne. No že to bude obrovské číslo, svedčí fakt, že len od septembra vystupoval vyše 80-krát. "A to sú len vystúpenia cez Ministerstvo kultúry SR. Teda najmä vystúpenia na školách. Okrem toho robím aj rôzne plesy či večierky. S radosťou žartujem, že mám viac vystúpení, ako košické Štátne divadlo," hovorí nadnesene. Do zahraničia príliš necestuje. Vraj sa mu to nevyplatí, z toho dôvodu vystupuje len doma na Slovensku a v susednom Maďarsku. Jeho prioritou nie sú ani kúzelnické súťaže. Napriek tomu sa však ešte za bývalého režimu umiestnil na Majstrovstvách Československa v Prešove ako druhý.

Rodina ho v jeho koníčku plne podporovala. Dokonca syn, dcéra i vnučka sa kúzelníctvu aktívne venovali alebo stále venujú. "Pomáhala mi aj manželka. Stále, keď som potreboval, ušila mi nejakú šatku alebo podobne. V civile som dlhé roky pracoval ako opravár. Nikdy som nemal niekoho, kto by ma od mágie odrádzal."

Správny kúzelník by mal podľa jeho slov vyzerať ako "odroň", ktorý si zachová chladnú hlavu, aj keď sa mu nedarí. "Napríklad Rómovia sú znami svojimi trikmi s guličkami. Majú pre takéto umenie dušu. Preto si myslím, že kúzelníkom nemôže byť len herec, nech je hociaký pekný," hovorí so smiechom. Ďalšou dôležitou vecou, ktorú musí kúzelník poznať, je férovosť. "Pri vystúpení nesmie diváka nikdy zosmiešniť či uraziť. Férovosť je hádam najdôležitejšou vlastnosťou kúzelníka."

J. Habala dúfa, že sa svojmu hobby bude venovať ešte zopár rokov. "Pokiaľ o mňa bude záujem, stále rád vystúpim. Ako vzor mi slúži jeden rakúsky kúzelník, ktorý mal, keď som ho videl na vystúpení, už 92 rokov. Chodil s paličkou, ale napriek tomu predvádzal kúzla, ktoré som obdivoval aj ja."

Tomáš LEMEŠANI

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári