Kedysi sa tešil na to, že môže utierať

palubovku počas ligového zápasu...

Mal iba šestnásť, keď ho tréner nominoval na prvý zápas v mužskej extralige. V mládežníckej reprezentácii prešiel všetkými vekovými kategóriami, od kadetov až po 21-ku, a už v devätnástich sa stal členom národného mužstva Slovenska, ktoré sa prvý raz v histórii prebojovalo na hádzanárske majstrovstvá sveta. Talent roku 2008, pravé krídlo košických Inžinierskych stavieb Tomáš Urban, bude na šampionáte v Chorvátsku najmladším hráčom Heisterovho výberu.

Na ihrisko s dvoma poloblúkmi na oboch koncoch sa dostal vďaka staršiemu bráškovi Markovi. "Vlastne, zavolal ma kamarát, či by som nechcel chodiť na hádzanú. Spočiatku sme len pozerali zápasy, v ktorých hrával môj o tri a pol roka starší brat, a keď nastal čas, a vybrali aj mňa, začal som hrávať školské súťaže za žiačikov. Mal som tam veľa kamarátov, s ktorými sme neskôr prešli do tunajšieho klubu 1. MHK."

Tvrdý, chlapský šport ho chytil za srdce, i keď to skúšal aj s tenisovou raketou či basketbalovou loptou. "Nemôžem povedať, že by ma iné športy nebavili, ale žiaden mi nesedel tak, ako hádzaná. Tá mi vyhovuje po všetkých stránkach, a post na ktorom hrávam, pravé krídlo, je pre mňa ideálny. No nič som nenamietal, keď ma v mladšom veku tréner postavil trebárs na strednú spojku."

Košický hádzanársky klub je úzko spätý s tunajším Športovým gymnáziom, kde sa za viac ako dve desaťročia objavilo zopár mimoriadnych talentov. Aj Tomáš patrí k tým, na ktorých je škola, a tréneri, ktorí ho tam piplali, hrdá. "Aj vďaka nim sa dala hádzaná so školou v pohode zladiť. Tréneri nám pomáhali, keď sme sa potrebovali uvoľniť na tréning či zápas, profesori nám zas tolerovali, že hádzanej sme dávali pred školou občas prednosť. Ale keď hrozili z nejakého predmetu horšie známky, bolo len na nás, aby sme si ich opravili, v tom nám nik nepomáhal. Musím priznať, že som nebol žiadny jednotkár, skôr som sa pohyboval medzi priemerom," vraví Tomáš celkom úprimne.

Po strednej škole sa prihlásil aj na vysokú, veď čo keď ho hádzaná v budúcnosti neuživí. Je v prvom ročníku hutníckej fakulty, ale aj vďaka tomu, že hádzanárskych povinností, klubových i reprezentačných, má momentálne vyše hlavy, v škole to trochu škrípe. "Ešte som sa nedostal prakticky ani k jednej skúške, skôr to vidím na prerušenie štúdia, ako posun do druhého ročníka. Jednoducho, momentálne školu nestíham, nedarí sa mi štúdium zladiť s hádzanou. A môžem povedať, že som si vybral dosť zlý odbor, kde je kopec matematiky, fyziky a chémie, čo mi vôbec nevyhovuje. Ten odbor, materiály pre automobilový priemysel, ma lákal, ale nečakal som, že tam bude toľko takých predmetov, ktoré mi absolútne nevoňajú."

Materiály pre automobilový priemysel testuje aspoň v praxi, na svojom Renaulte Laguna, ku ktorému sa dostal aj s výdatnou finančnou pomocou rodičov. "Vysvetlil som im, že auto potrebujem, či už na behanie po meste, keď sa ponáhľam na tréning alebo do školy, a zíde sa mi aj vtedy, keď prídu pozvánky na reprezentačné zrazy, a sem-tam zveziem aj spoluhráčov. Šoférujem veľmi rád, ale nepotrpím si na rýchlosť, alebo na nejakú ´divú´ značku. Auto má aj brat Marek, ale ja sa môžem aspoň trochu popýšiť, že môj Renault je lepší ako jeho Daewoo."

Tomáš ním boduje aj u priateľky Zuzky, s ktorou chodí už rok a pol. "Je Košičanka, ale hrá basketbal za Rožňavu, takže občas ju tam dovážam, alebo sa idem pozrieť na jej zápas, keď mi vyjde čas. Spoznali sme sa cez kamaráta, na jednej opekačke," usmieva sa mladý hádzanár.

Nie každému sa pošťastí, že už v šestnástich dostane príležitosť zahrať si mužskú extraligu. Tomáša nominoval na zápas najvyššej súťaže dospelých pred troma rokmi vtedajší tréner košického áčka Gabriel Schmiedt. "Bolo to preto, že sa im zranil nejaký hráč, a bral som to tak, že som tam bol skôr na doplnenie lavičky, ako by som mal naozaj v zápase vybehnúť na palubovku. Ale bol som nesmierne šťastný, že som tú príležitosť dostal. Pamätám sa, že prvý zápas v áčku sme hrali vonku, takže po zadku od spoluhráčov, ako sa v mančafte ešte stále vítajú nováčikovia, som dostal až pod domácou sprchou. Je to tradícia, ale dnes sa už neberie až tak vážne."

Zadok ho chvíľu štípal, ale on bol celý bez seba, že je medzi hráčmi, ktorých kedysi obdivoval. "Keď som bol žiačik, vždy sme sa hlásili, aby sme mohli ísť zotierať palubovku počas ligového zápasu A-mužstva. Boli sme veľmi šťastní, že sme sa mohli dostať do blízkosti ligových hráčov. Je pravda, že občas sme zaspali, keď nás rozhodca volal utrieť nejaké miesto na palubovke, a s metlou musel za nás zaskočiť vedúci mužstva pán Profant, ale pre nás to bol veľký zážitok, že sme boli tak blízko pri našich vzoroch."

Pre Tomáša bol takým hráčom niekdajší košický krídelník Ján Krak. "Od neho som sa snažil čosi odkukať, ako si má na ihrisku počínať pravé krídlo. Vidieť v akcii zahraničných hráčov veľa možností nebolo, ale keď bola príležitosť pozrieť si nejaký duel bundesligy, alebo zápas nemeckej reprezentácie, vždy som sa tešil na ich krídelníka Floriana Kehrmanna. On bol tiež jedným z mojich vzorov."

Naučil sa toho dosť. Inak by ho sotva vybrali do reprezentácie najmladších - hádzanárskych kadetov. "Bol som s nimi dvakrát na majstrovstvách Európy, v Estónsku a Rumunsku, s juniormi, pod trénerom Hianikom, som hral vlani aj na majstrovstvách sveta v Macedónsku." A momentálne je, okrem áčka, aj členom slovenskej 21-ky, ktorú koučuje odchovanec košickej hádzanej Pavol Jano.

V reprezentačnom A-tíme debutoval v polovici minulého roka, keď si náš národiak testoval formu v dvoch domácich prípravných dueloch s Rumunmi. Evidente presvedčil, pretože tréner Zoltán Heister našiel preňho miesto aj v nominácii na majstrovstvá sveta. "Bol som veľmi šťastný, keď prišla tá pozvánka na zraz reprezentačného družstva. Po prvom góle za národiak sa pozývajú spoluhráči na menšie posedenie, a ja som to urobil veľmi rád..."

Je reprezentačným bažantom, ale starší, omnoho skúsenejší spoluhráči mu to vôbec nedajú pocítiť. "Je tam skvelá partia, nik z tých, čo už majú v reprezentácii čosi odkrútené, sa nad mladých hráčov nevyvyšuje. Že robíme vodu pred tréningom, alebo nosíme lopty, to predsa patrí k tomu. Je to údel troch najmladších, Miša Kopča, Tea Paula a mňa. Z tejto trojice som ja najmladší, takže nič som nemohol hovoriť, keď sa mi v národiaku ušiel dres s číslom 8, a nie 20-ka, ktorú som si vybral v Košiciach. Pridelili mi ho, a hotovo."

Tomáš je vďačný za každú pozvánku do reprezentačného tímu, nefňuká, že má tých povinností momentálne vyše hlavy, že musí cestovať na zraz 21-ky, áčka, a ešte musí oduševnene potiť dres aj na klubových tréningoch, čo by malo byť pre každého hráča prvoradé. "Priznávam však, že kondičné tréningy, činky a behanie, sú mi tak trochu proti srsti, ale na druhej strane, veľmi rád mám tréningy taktické, kde sa skúšajú všelijaké signály, herné situácie, a najmä, kde sa veľa strieľa. Všade je iný tréner, a každý chce niečo iné, každý má iný štýl. Ja si to však pochvaľujem, lebo sú to pre mňa nové poznatky."

Aj on verí, že nominácia na majstrovstvá sveta by mohla byť preňho odrazovým mostíkom do hádzanárskej budúcnosti, trebárs v nejakom "fajnom" nemeckom či španielskom klube. "Samozrejme, hrať v zahraničí je cieľom každého nášho hádzanára. Mňa láka najmä nemecká bundesliga, alebo najvyššia španielska súťaž, kde pôsobia tí najlepší hráči sveta. Hrať tam by bolo zaujímavé aj čo sa týka finančnej stránky. Na ňu sa nemôžem sťažovať ani v Košiciach, aj keď nevravím, že by nemohlo byť aj lepšie. Ale peniaze pre mňa nie sú prvoradé, hlavné je, že by som v nejakej kvalitnej zahraničnej súťaži išiel hore výkonnostne. Keby nevyšlo Nemecko alebo Španielsko, pristal by som aj na Maďarsko, veď taký Veszprém či Szeged sú kluby, ktoré hrávajú Ligu majstrov."

Zatiaľ však na ponuku ešte iba čaká. "No, niečo malé už bolo, priznávam, ale to nestojí ani za reč. Aj ja dúfam, že by mi mohli pomôcť majstrovstvá sveta, kde je ideálna príležitosť, aby sa hráč dobrými výkonmi predal. Na Novoročnom turnaji v Česku som hral v každom zápase, takže verím, že mi tréner dá šancu i na majstrovstvách sveta v Chorvátsku. Čaká nás tam totiž osem zápasov, a kompletných šesťdesiat či päťdesiat minút v každom stretnutí by bolo na jedného hráča trochu priveľa. Aj keď nečakám, že by som Tomáša Straňovského, s ktorým sa delíme o post pravého krídla, zo základnej zostavy vytlačil."

Košický krídelník verí v postup nášho mužstva zo základnej skupiny, i v to, že svetový šampionát v Chorvátsku nebude jedinou vrcholnou akciou v jeho kariére, na ktorej štartoval. "Páčia sa mi Francúzi, ktorým by som doprial titul majstrov sveta. A nám postup zo skupiny, aj keď každý zápas bude pre nás náročný, aj s Argentínou či Austráliou. Najmä preto, lebo so súpermi sa nepoznáme. Som veľmi šťastný, že na svetový šampionát som sa dostal už v takomto mladom veku, ale dúfam, že pre mňa nebude posledný. Moje ambície totiž siahajú dosť vysoko, raz by som sa chcel zúčastniť aj olympiády. Tú pekinskú som pozorne sledoval, aj keď hádzanej mohlo byť na obrazovkách aj o čosi viac. Pevne verím, že o necelé štyri roky, v Londýne, by som už mohol byť pri tom."

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári