"Šaleni vyhodňare" sú vraj na bežecké trápenie ako stvorení
Na prelome dvoch rokov má aj atletika priestor na bilancovanie sezóny. Či už slávnostnejšie, formou vyhlasovanie kadejakých ankiet o najlepších športovcov sveta alebo tej ktorej krajiny, alebo rečou čísel, keď si prídu na svoje najmä milovníci atletických štatistík. Nás zaujali rebríčky SAU (Slovenskej asociácie ultrabežcov) vydané ku koncu roka 2008, ktoré nám poskytol jej prezident Marián Michalík. Najmä preto, že v historických slovenských tabuľkách ultrabehov figuruje, i na popredných priečkach, aj niekoľko košických vytrvalcov.
Pozoruhodné je napríklad, že v historických tabuľkách behu na 100 km tróni na prvej priečke už takmer 20 rokov košická ultramaratónska legenda Peter Polák. V Budapešti dosiahol výkon 6:39:07, ktorému sa doteraz nik z jeho nástupcov nedokázal ani len priblížiť. V najlepšej desiatke medzi "stovkármi" je aj šesť ďalších Košičanov (Vladimír Polák, Pavol Obraz, Michal Krupa, Slavomír Lindvai, Milan Furín a Štefan Seman), medzi ktorých sa dokázal vklíniť (na 2. miesto) len Ondrej Gondáš z Brezna. Ten vedie slovenské tabuľky v behu na 50 kilometrov výkonom 2:55:12 z talianskeho Castelbolognese, ktorý je ešte staršieho dáta, ako Polákova rekordná stovka, vytvoril ho v roku 1984. Najhodnotnejší výkon v 24-hodinovke drží z roku 2001 Ľubomír Hrmo z Banskej Bystrice, keď v talianskej Verone zabehol 270,338 km. Za ním sa to opäť len tak hemží Košičanmi, v prvej desiatke sme ich narátali celkovo sedem. Najvyššie z nich, na 2. mieste, je Milan Furín, ktorý v Paríži v roku 1990 zabehol za 24 hodín vzdialenosť 252,646 km.
Iba dvojica bežcov má však miesto v prvej desiatke najlepších výkonov všetkých čias v každej z týchto troch ultramaratónskych disciplín - Ľubomír Hrmo z klubu HI-TEC Banská Bystrica a 37-ročný pretekár Povodia Bodrogu a Hornádu Košice Slavomír Lindvai. Jeho najlepší osobný výkon 3:04:35 znamená 4. miesto v historických tabuľkách v behu na 50 km, na "stovke" má zapísaný čas 7:04:32 z holandského Winschotenu (2004), ktorý ho vyniesol na 6. miesto medzi slovenskou špičkou, a napokon 225,910 km zo Svetového pohára v Taipei na Tchajwane v roku 2006 ho posunulo na 6. priečku v najťažšej disciplíne, v behu na 24 hodín.
Čím si Slavomír Lindvai, rodák z Malej Idy a v súčasnosti jeden z najlepších slovenských ultramaratóncov, vysvetľuje, že na východe Slovenska, a zvlášť v Košiciach, je taká široká základňa výborných ultrabežcov? "Podľa môjho názoru je to asi našou mentalitou, že tu na východe sú ľudia tvrdší, drsnejší, odolnejší, ale aj zdravší ako inde na Slovensku. Nie nadarmo sa nám hovorí - ´šaleni vyhodňare´. A kto sa dal na tento náš šport, musí byť fyzicky i psychicky mimoriadne odolný, inak ultrabehy robiť nemôže. Východ dominuje v podstate odvtedy, čo sa na Slovensku udomácnili ultrabežecké disciplíny, stačí, keď spomeniem Petra Poláka, môjho prvého trénera, Pavla Obraza, Milana Furína, či Štefana Semana. V ich stopách nepokračujem iba ja, ale sú tu aj ďalších výborní ultrabežci, ako Peter Seman či Ivan Ďurkovský. Mrzí ma len, že doma nemáme veľa možností štartovať na ultrabehoch, od roku 1989 totiž vymizlo (najmä z finančných dôvodov) z nášho kalendára niekoľko ultramaratónskych podujatí, a zostalo prakticky jediné - majstrovstvá Slovenska v behu na 50 kilometrov v Žiline. Jedinou možnosťou je cestovať na súťaže do zahraničia. Aj keď tie výjazdy robíme za amatérskych podmienok, že sme si, na rozdiel od pretekárov z iných krajín, sami lekármi, masérmi, aj vedúcimi výpravy, myslím, že sa môžeme pochváliť slušnými výsledkami aj na majstrovstvách Európy či Svetovom pohári. Napríklad Ľubo Hrmo je už dvojnásobný majster Európy v behu na 24 hodín z Verony i Brna, odkiaľ máme, spolu s ním a Semanom, aj bronzové medaily zo súťaže družstiev. Verím, že napriek tým amatérskym podmienkam prídu aj ďalšie úspechy slovenských ultrabežcov."
mat
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
