Korzár logo Korzár Košice
Štvrtok, 2. február, 2023 | Meniny má Erik, Erika

Aj pacient, ktorý sa preberie z kómy, môže žiť bez následkov, tvrdí prednosta kliniky AIM vo FNLP, MUDr. Jozef Firment

Kto sa prebudil z klinickej smrti, svetlo na konci tunela vraj nevidelŽiadneho človeka neobídu myšlienky na to najhoršie - smrť. Či chce alebo nie,

Kto sa prebudil z klinickej smrti, svetlo na konci tunela vraj nevidel

Žiadneho človeka neobídu myšlienky na to najhoršie - smrť. Či chce alebo nie, počas svojho života s týmto smutným fenoménom určite stretne. Niekto si vtedy svoju smrteľnosť začne silne uvedomovať, iný sa pred ňou snaží zatvárať oči. Jednými z ľudí, ktorí sú s okamihom zomierania najčastejšie, sú zamestnanci rezortu zdravotníctva. A azda najviac z KAIM (Klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny). Dennodenne prichádzajú do kontaktu s pacientmi, ktorí sú v bezvedomí, teda na akejsi križovatke života a smrti. Hoci sa veľmi snažia prinavrátiť ich medzi živých, nie vždy sa to podarí. Ako to prežívajú, čo vlastne tento stav, nazývaný kóma, je a ako ho opisujú ľudia, ktorí sa z neho preberú, sme sa pozhovárali s prednostom kliniky ARO vo FNLP na Tr. SNP, doc. MUDr. Jozefom Firmentom, PhD.

SkryťVypnúť reklamu

Na košickej klinike KAIM pracujú s dvomi druhmi pacientov. "Laicky sa dá povedať, že tu máme takých, ktorých sme dostali do umelého spánku my a tiež pacientov, ktorí stratili vedomie vonkajším zapríčinením," vysvetľuje MUDr. Firment. To, že niektorých ľudí privádzajú do umelého spánku samotní lekári znie, možno zvláštne. "Ide o ľudí, ktorých liečba si po chorobe, či úraze vyžaduje udržiavanie v umelom spánku. Ľudsky povedané, normálne pracujúci mozog má určité nároky na živiny, ktoré by mu malo telo poskytovať. V niektorých prípadoch však toho nie je schopné. Preto takého pacienta uvedieme do umelého spánku. Mozog sa dostane do akéhosi úsporného režimu a takto sa zamedzí jeho väčšiemu poškodeniu."

Najčastejšími pacientmi sú ľudia, ktorí sa dostali do bezvedomia z iných príčin. "Ide najmä o vonkajšie zapríčinenia, najčastejšie úrazy hlavy. Ďalej tu máme hospitalizovaných aj niekoľko pacientov s pooperačnými komplikáciami." Vonkajšími zapríčineniami sú najmä rôzne pády. Či už v dôsledku nešťastného sa pošmyknutia, neopatrnej práce vo výškach, ale napríklad aj v alkoholovom opojení. "Prípady, kedy spadne opitý človek, sú veľmi časté. Okrem toho sme tu mali napríklad aj niekoľko pokusov o samovraždu." Bežné sú prípady mozgovej porážky. Vtedy pacient stratí vedomie často na krátky čas alebo sa mu len zakrúti hlava, no pri páde dôjde k vážnejšiemu poškodeniu mozgu. Veľkú časť pacientov tvoria účastníci ťažkých dopravných nehôd. Kurióznymi, no určite nie zábavnými, sú prípady alkoholikov, ktorí sa "upijú" na pokraj smrti. Nájdu sa aj otravy liekmi. Ide najmä o samovrahov či ľudí, ktorí užívajú viac liekov a nevhodne ich skombinovali.

SkryťVypnúť reklamu

Vnútorný proces, pri ktorom stratí človek vedomie, je laicky povedané poškodenie mozgu v dôsledku jeho nedokrvenia alebo otrasu. "Ak sa človeku na čas zastaví krvný obeh, mozog nedostáva potrebné množstvo kyslíka a živín. Vtedy niektoré jeho časti prestanú pracovať. Neodumiera však okamžite. Myslím, že každý pozná hranicu piatich minút, dokedy sa ešte človek dá zachrániť. Dýchaním z úst do úst a masážou srdca sa dokážu životné funkcie nahradiť, aspoň do príchodu zdravotnej pomoci, ktorá pacienta napojí na prístroje, ktoré tieto funkcie nahradia takmer plnohodnotne."

Aj otrasy mozgu sa často spájajú so stratou vedomia. Mozog sa pri silnom náraze akoby prepol do úsporného režimu a niektoré jeho časti prestanú pracovať. "Pokiaľ však dostáva dostatočné množstvo živín a kyslíka, existuje šanca, že jeho časti nezačnú odumierať a po určitej dobe budú plnohodnotne pracovať." Dá sa teda povedať, že človek môže ostať aj po takomto ťažkom poškodení prakticky bez následkov. Niekedy však niektoré časti predsa len prestanú fungovať. Pacient ostane po vyliečení čiastočne ochrnutý alebo sa prejaví narušenie niektorých vonkajších prejavov. Napríklad reč.

SkryťVypnúť reklamu

Kóma nie je u každého pacienta rovnako hlboká. Odborníci vedia podľa reakcií pacienta určiť, o aký komatický stupeň ide. "Na to slúži tzv. Glasgowská klasifikácia. Hodnotí sa vykonanie požadovaného pohybu, otvorenie očí, ale tiež slovná odpoveď, či pacientova reakcia na bolestivý podnet. Táto stupnica má 15 bodov. Prvý bod je najťažšia kóma, 15. zase bežný stav človeka."

Zaujímavým typom je bdelá kóma. Pacient dokáže reagovať na vonkajšie podnety, no ak s ním lekári prestanú komunikovať, zaspí. Pri viacerých nižších stupňoch môže mať pacient otvorené oči. Často je to však klamlivé. Oči síce otvorené má, no nič vonkajšie nevníma. "Mali sme pacienta, ktorý bol v takej kóme niekoľko mesiacov. Sú to veľmi smutné prípady. Niekedy aj začne vnímať niektoré podnety, no stále sa nedokáže prejaviť on sám. Napríklad mu čas od času vyhŕknu slzy, no to, že potrebuje na toaletu, nám povedať nevie."

V najťažších stupňoch kómy človek nielenže nereaguje na žiadne podnety, ale dokonca nemá žiadne prejavy ani pri vyvolaní bolestivých podnetov. "Sú to najťažsie stupne kómy. Aj človek v bezvedomí totiž na bolestivý podnet reaguje aspoň malým myknutím."

Prah vnímania je u každého pacienta rôzny. To, do akej miery vníma, čo sa okolo neho deje, sa dá určiť ťažko. Pri bezvedomí totiž nepracuje pamäťová časť mozgu a pacient si často nepamätá ani na prvé rozhovory pro prebudení. "Je to akýsi obranný mechanizmus mozgu. Človek sa akoby snažil zabudnúť na nepríjemné zážitky. Po čase si niektorí spomenú napríklad na to, že sa niekam vybrali autom, no na to, ako sa odohrala vážna nehoda, ktorej boli aktérom, už nie. Napriek tomu nám niektorí pacienti potvrdili, že počas bezvedomia vnímali niektoré zvuky, ako je napríklad škrípanie dverí alebo pociťovali chlad, keď bola v miestnosti zima."

To, že pacientovi veľmi pomáha, ak pri ňom sedí niekto blízky a rozpráva sa s ním, MUDr. Firment stopercentne potvrdiť nemôže, no ani nevyvracia. "Nevieme, do akej miery človek vníma okolie. Je možné, že je to zbytočné, no pravdou je i to, že človek pri prebúdzaní z kómy vníma ako prvé práve zvukové podnety. Niektorí pacienti nám povedali, že si síce nepamätajú, čo ich blízky hovorili, no spomínajú si aspoň na ich hlas."

Nedalo nám nespýtať sa aj na zážitky pacientov na prahu smrti. Existuje mnoho menej či viac serióznych publikácií, ktoré hovoria o rôznych tmavých tuneloch so svetlom na konci, či o pohľade z výšky na vlastné telo. "Nechcem nikoho sklamať, no počas môjho 30-ročného pôsobenia som sa ešte nestretol s tým, aby mi také zážitky niektorý pacient potvrdil. Ľuďom v bezvedomí totiž pamäť nepracuje a tak si to jednoducho nemusia pamätať. Často sa na to pacientov nenápadne skúšam opýtať a žiaden z nich o niečom podobnom nehovoril."

MUDr. Firment nechce pôsobiť deziluzisticky, no jedným z možných vysvetlení podobného zážitku môže byť to, že sa pacientom často podávajú silné lieky na utíšenie bolesti. "Dá sa povedať, že sú to lieky, ktoré vyvolávajú príjemné sny - teda nech sa v tých snoch odohráva čokoľvek, spája sa to s príjemnými pocitmi. Najčastejšie ide o dovolenkové pocity v tepľúčku na pláži."

Úlohou kliniky KAIM je podporovanie a nahradzovanie zlyhávajúcich životných funkcií. "Ide najmä o nahradzovanie pľúcnej činnosti, krvného obehu, či vyživovania organizmu." Pľúcnu činnosť nahradzujú respirátorom, ktorého intenzitu prispôsobia pacientovej potrebe. Keď človek začne po čase vysielať signály, že dokáže dýchať sám, začnú ho odpájať. "Nikdy to nie je okamžite. Môže to trvať i niekoľko dní. Ak by došlo k okamžitému odpojeniu, bol by to veľký skok."

Rovnako sa postupuje pri nahrádzaní krvného obehu. Ten sa stimuluje krvnými infúziami, či liekmi podporujúcimi intenzitu srdcových impulzov. Stravu zase nahradzujú roztokom, ktorý hadičkou dopravujú priamo do žalúdka. Pacient je neustále monitorovaný. Ak sa "mrví" a je nepokojný, lekári sa snažia prísť na to, aké sú príčiny. "Po prehliadke niekedy prídeme na to, že potrebuje toaletu alebo má bolesti. Potom vhodne podáme lieky. Tie utíšia bolesť alebo podporia vyprázdnenie čriev."

MUDr. Firment mal pacientov, ktorí boli v umelom spánku len jeden deň, ale aj takých, ktorí boli na prístrojoch niekoľko mesiacov. "Pacientov, ktorí sú po operačnom zákroku, držíme v umelom spánku nanajvýš niekoľko dní. Tí ostatní tu tiež pobudnú len niekoľko týždňov. Ak je ich stav pasívny a neprejavujú žiadne známky zlepšenia, prevážame ich na iné oddelenia." Rekord v dĺžke pobytu na ich oddelení drží žena, ktorá utrpela ťažké poškodenia miechy a nevládnu na prístrojoch ju tam mali dva roky.

Ak si niekto myslí, že na KAIM to funguje ako v amerických filmoch, kde pacientov so súhlasom príbuzných po dlhšom čase od prístrojov odpájajú, mýli sa. Nech je prípad akýkoľvek beznádejný, človeku sa snažia pomôcť. "V opačnom prípade by to hraničilo s eutanáziou. Staráme sa o každého pacienta. Aj keď je jeho stav prakticky beznádejný. Vtedy zvolíme pasívny porístup, teda človeka držíme pri živote, no nepodávame mu žiadnu liečbu. Ak sa začne prejavovať a vznikne náznak, že má šancu dostať sa zo svojho stavu, okamžite sa tomu prispôsobime." Ak má človek nádej vrátiť sa späť medzi živých, väčšinou sa jeho stav zlepší už po niekoľkých týždňoch. Ak je v bezvedomí príliš dlho, zvykne dostať rôzne infekcie, či zápal pľúc, na následky ktorých často zomrie.

Úspešnosť vyliečení pacientov po prekonaní klinickej smrti je 13 percent. Niekomu sa to môže zdať málo, no opak je pravdou. Väčšina prípadov je totiž tzv. beznádejná. Nekončí šťastne a je to veľká záťaž na pracovníkov KAIM. "Je to ťažké. Vidieť toľko ťažkých prípadov a smútku príbuzných. Naučil som sa s tým, žiť, no aj tak ma to čas od času, ako sa hovorí ´dostane´. Najmä pri prípadoch, kedy sa pacientov stav javil ako nádejný." MUDr. Firment tvrdí, že najťažšou časťou jeho práce je oznamovanie smrti pacienta príbuzným. Ani po 30 rokoch to nedokáže brať ako rutinu a stále dlho rozmýšľa, aké slová zvoliť. S agresívnymi reakciami pozostalých sa stretáva málokedy. Väčšinou sa dostanú do veľkého šoku, po ktorého prekonaní pochopia, že lekári spravili, čo sa dalo.

Ako MUDr. Firment dodal, najväčším "svetlom" ich práce sú stretnutia s ľuďmi, ktorí, dá sa povedať, prežili svoju smrť. "Je to nesmierne príjemné, ak sa s nimi stretneme. Aj preto organizujeme stretnutia lekárov a našich vyliečených pacientov, ktoré sa konajú asi raz za dva roky. Potešia aj ďakovné listy. Teraz na Vianoce sme ich dostali požehnane. Jeden prišiel aj včera. Šlo o pacienta, ktorý bol vo veľmi vážnom stave po autonehode. Jeho žena nám napísala, že už nepotrebuje ani paličku," uzavrel so šťastným úsmevom MUDr. Firment.

Tomáš LEMEŠANI

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu
  4. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  5. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  7. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  8. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  1. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  2. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  3. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu
  5. Trh s nehnuteľnosťami praje prenájmom
  6. Wüstenrot rástol v segmente životného aj neživotného poistenia
  7. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  8. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 942
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 10 585
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 4 631
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 213
  5. Dodajte vašej pokožke šťavu 1 785
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 608
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 396
  8. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 076

Blogy SME

  1. Anna Miľanová: Škriatok rodinný... 2022
  2. Ivan Iliev: Opustí Srbsko vzťahy s Ruskom v záujme členstva v EÚ?
  3. Ján Šeďo: Trojročného syna som musel od seba odtrhnúť násilím.
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Spišská Kapitula (II)
  5. Rastislav Puchala: Znásilnil susedu a zabil jej syna
  6. Peter Maroncik: Ako by mal vyzerať moderný prezident?
  7. Jan Pražák: Otrava (příběh z doby covidové)
  8. Marian Vojtko: Na Hromnice o hodinu více
  1. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 581
  2. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 735
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 856
  4. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 3 745
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 676
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 3 031
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 2 853
  8. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 2 590
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  7. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj počas tlačovej konferencie o tom, že víta stratený spis Štátnej bezpečnosti.

Zvažuje právne kroky.


2 h

KDH ide do volieb samostatne, no kandidátku má otvorenú.


a 1 ďalší 15m
Peter Tkačenko

Zdá sa, že za zatvorenými dvermi hovorí to isté čo verejne.


26m
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 15 h

Blogy SME

  1. Anna Miľanová: Škriatok rodinný... 2022
  2. Ivan Iliev: Opustí Srbsko vzťahy s Ruskom v záujme členstva v EÚ?
  3. Ján Šeďo: Trojročného syna som musel od seba odtrhnúť násilím.
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Spišská Kapitula (II)
  5. Rastislav Puchala: Znásilnil susedu a zabil jej syna
  6. Peter Maroncik: Ako by mal vyzerať moderný prezident?
  7. Jan Pražák: Otrava (příběh z doby covidové)
  8. Marian Vojtko: Na Hromnice o hodinu více
  1. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 581
  2. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 735
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 856
  4. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 3 745
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 676
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 3 031
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 2 853
  8. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 2 590
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  7. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu