Z telefónnej búdky pri Slovane viedol s deťmi obscénny hovorHoci Trestný zákon existuje už niekoľko desaťročí, stále má tzv. hluché miesta, ktoré
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Z telefónnej búdky pri Slovane viedol s deťmi obscénny hovor
Hoci Trestný zákon existuje už niekoľko desaťročí, stále má tzv. hluché miesta, ktoré dávajú páchateľom celý rad možností, ako uniknúť trestu. Aj preto sa musí neustále novelizovať a upravovať, aby "kráčal s dobou". Niektoré paragrafy zanikajú, iné sa nanovo formulujú alebo rozširujú. Typickým príkladom potreby novelizácie bol prípad, ktorým sa v roku 2003 zaoberal jeden z košických súdov. Ak by sa totiž obvinený muž dopustil žalovaného skutku v čase konania pojednávania, trest by ho neminul. Čas však hral v jeho prospech a tak sa kauza skončila prekvapivým rozsudkom.
Začiatkom roka 2000 začala polícia preverovať informáciu o mužovi, ktorý voláva do košických domácností a ak zdvihnú telefón deti, vedie s nimi obscénne rozhovory. Jediná stopa, ktorú polícia mala, bola tá, že na realizáciu svojich zvrátených chúťok využíval verejné automaty na Hlavnej ulici. Pátranie po zvrhlíkovi bolo mimoriadne náročné. Mobilné telefóny ešte také rozšírené neboli a pouličné automaty sa preto tešili veľkej obľube. Postaviť však ku každému policajta v civile, aby počúval telefonické hovory, bolo nemožné. Pomohla však náhoda. Policajta, ktorý v marci 2000 vykonával bežný monitoring centra mesta, upútal v jednej z búdok podozrivý muž.
"Telefonoval z kartového automatu pred hotelom Slovan," opísal neskôr udalosti, ktoré predchádzali zadržaniu páchateľa. "Prešiel som na Alžbetinu ulicu a keď som sa vracal späť, všimol som si, že ešte vždy telefonuje. Najprv som ho podozrieval, či nepoužil falošnú telefónnu kartu, lebo v tom čase sa to veľmi rozmáhalo. Postavil som sa preto do vedľajšej búdky a chvíľu ho pozoroval. Neregistroval som súvislý rozhovor, len to, že niekomu niečo prikazuje, pričom som začul slová ´zalepiť´ a ´vystri ruky´. Vtedy mi napadlo, že to môže byť ten človek, ktorý telefonicky obťažuje deti..."
Policajt rýchlo privolal posilu. "Keď som otvoril dvere na búdke, ten muž sa začal rozčuľovať. Vytrhol telefónnu kartu z automatu, zložil a chcel odísť. Po chvíli sa upokojil a bol ochotný spolupracovať. Pri kontrole dokladov sme zistili, že ide o Milana S." Na druhý deň si polícia vyžiadala od Slovenských telekomunikácií výpis hovorov z búdky, v ktorej podozrivý muž telefonoval. Podľa času a čísla zistili, že telefonoval do bytu rodiny R. dvakrát. Sestry, s ktorými rozprával, si zapísali číslo, ktoré im nadiktoval. Nešlo o súkromnú linku, ale o automat, z ktorého volal. Hovor, pri ktorom vydával dievčatám nemravné príkazy, trval 24 minút.
Vyšetrovanie odhalilo, že 42-ročný Milan S. sa 11-ročnej Darine a 13-ročnej Ivete predstavil ako doktor Demko. "Povedal mi, že robí nejaký výskum," opísala staršia zo sestier niektoré úseky rozhovoru. "Pýtal sa, či som už bola na gynekologickej prehliadke, aj ako som oblečená. Chcel tiež vedieť, či máme doma lepiacu pásku a aká je široká. Požiadal ma, aby som ju odmerala. Položila som slúchadlo a išla som to urobiť. Oznámila som mu, že páska meria päť centimetrov. Povedal, že to by mohlo stačiť." Ivete potom prikázal, aby tou páskou priviazala sestru k stoličke. Nasledoval príkaz, aby sa vyzliekla a rukou si ohmatávala intímne miesta. Nakoniec chcel, aby priviazanej sestre pichala ihlou pod nechty. Čo by nasledovalo potom, nevedno. V tom okamihu totiž vnikol do búdky policajt a "doktor Demko" hovor prerušil.
"Moja staršia dcéra mi vzápätí volala do práce, že mali čudný telefonát," spomínala na osudný deň mama dievčat. "Bola nervózna a mladšiu dcéru som počula kričať, aby som rýchlo prišla domov." uviedla pred súdom matka dievčat. Podľa nej telefonát narušil psychiku dievčat do takej miery, že asi mesiac musela chodiť z práce už o 12. hodine, aby keď dcéry prídu zo školy, bola doma. Obe dievčatá vraj mali obavu, že sa incident bude opakovať. "Mladšiu som musela uspávať, báli sa chodiť samy...," dodala matka.
Samozrejme, Milan S. akúkoľvek spojitosť s obscénnym telefonátom poprel. "Necítim sa vinný. Je pravda, že som vtedy telefonoval, ale nerozprával som s nijakým dievčaťom, ani som mu nerobil žiadne nemravné návrhy." Tvrdil, že sa pokúšal spojiť s bratom, manželkou i známymi, ale nepodarilo sa mu to. Trval na tom, že žiadnym deťom nevolal, že ide len o nedorozumenie. Vysvetliť, prečo jeho posledný hovor trval takmer pol hodiny a začiatok i koniec sa zhodoval s intervalom, kedy bolo volané dievčatám, však nedokázal.
Obžalovaný, u ktorého znalci nezistili sexuálnu úchylku, bol podľa charakteristík z miesta bydliska, ale najmä z vyjadrení manželky a príbuzných, čestný a citlivý človek tichej povahy. Nikto z nich neveril, že sa dopustil skutku, z akého bol obžalovaný. Podľa znalca z odboru psychológie však boli výpovede dievčat vierohodné. Prežitá udalosť podľa neho zanechá u Ivety stopy, ale len vo forme spomienok. Čo je však dôležitejšie, neodzrkadlí sa na jej duševnom vývine, či psychosexuálnom založení. Znalec zdôraznil, že obe sestry prechádzajú vývojovými zmenami štruktúry osobnosti, ktoré umožnia vyrovnanie sa s negatívnym zážitkom.
Na základe vykonaného dokazovania súd uznal Milana S. vinným z trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže a vymeral mu 8 mesiacov s odkladom na 2 roky. Obžalovaný sa odvolal na krajský súd, ktorý verdikt zrušil a spis aj so svojim právnym názorom poslal späť na "okres". Keďže okresný sudca medzitým zomrel, prípad musel nanovo pojednávať nový. Tentoraz ale na konci zaznel verdikt iný. Na základe vykonaného dokazovania síce samosudca dospel k záveru, že skutok spáchal Milan S., ale jeho konanie, podľa právnej kvalifikácie, platnej v marci 2000, nebolo trestným činom. Preto ho spod obžaloby oslobodil.
"Telefonát nezapríčinil zvýšený záujem dievčat o sex, či sadistické sklony a neprejavil sa ani zhoršením ich správania a prospechu v škole. Nedošlo k dlhodobejšiemu poklesu ich mravných síl, takže neboli naplnené znaky trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže," zdôvodnil samosudca svoj verdikt. Mimochodom, než ho vyriekol, vedomý si právneho stavu, ustúpil prokurátor od obvinenia.
V súčasnosti by už páchateľ podobného činu nevyviazol bez potrestania. Medzeru v Trestnom zákone vyplnil v roku 2001 novelizovaný paragraf 242, ods. 1, ktorým bolo sexuálne zneužívanie so sadzbou 1 až 8 rokov. V Trestnom zákone, platnom od roku 2006, je toto konanie obsiahnuté v paragrafe 201, odstavec 2 b, so sadzbou 7 až 12 rokov.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári