Na javisku zabúda na všetko iné a žije tým, čím žije jej postava

Monika Absolonová, speváčka s nádherným hlasom, je známa hlavne ako Kleopatra z rovnomenného muzikálu. V Košiciach sme ju mohli počuť na Vianočnom koncerte Michala Davida, ktorý sa o nej priamo na javisku vyjadril, že je jeho obľúbenkyňou a chránenkyňou. Milá, príjemná, pôsobiaca priam étericky. Navyše mimoriadne skromná. S : Absolonovou sme sa porozprávali o tom krásnom, čo prináša jej práca i o tom smutnom, čo prežila v minulom roku.

Keby sa nebola stala speváčkou, možno by sa ocitla na javisku ako tanečnica. Venovala sa tancu a baletu, ale to bolo ešte pred tým, než zistila, že spev jej "sadne" lepšie. "Je pravda, že som bola tanečne celkom nadaná, lenže problém bol v tom, že tanec je šialená drina," priznáva Monika. "Tancovala som dovtedy, kým mi stačil talent. Keď však nastúpila spomínaná drina, keď bolo potrebné dať a dávať niečo navyše, tak už ma to nebavilo. Navyše som naraz vyrástla a z malej roztomilej baletky sa stalo vysokánske dievča. Už som sa necítila pri tyči na sále dobre. Cítila som sa ako žirafa."

Na jednej strane sa prejavil istý druh lenivosti, na druhej strane, nebolo po lenivosti ani stopy, keď išlo o spev. "To je niečo, čo ma aj samotnú prekvapuje a uvedomujem si to plne až teraz, keď o tom hovorím. Podľa toho vidno, že ten spev bol pre mňa dôležitejší, bol mi bližší." Tanečná a baletná príprava však nevyšla nazmar. Možno v tom čase, keď sa rozhodovala, či využije spevácky alebo tanečný talent, ani netušila, že sa jej ich podarí skĺbiť dohromady.

"Keď som nastúpila do muzikálu Drakula a videla som to množstvo fantastických baletiek, mala som z toho pomaly komplex. Len som stála na javisku a bála sa pohnúť. Hýbať som sa začala až v roku 2003 v muzikáli Rebelové, kde si moja postava tancovanie už vyžadovala. O rok na to som vydala CD a k nemu som mala špeciálnu choreografiu. Na vystúpeniach ma doprevádzajú tanečnice, takže som sa opäť postupne roztancovala."

Počas týždňa máva aj dve vystúpenia, takže zabudnúť choreografiu alebo vypadnúť z cviku neprichádza do úvahy. "Napriek všetkému povedanému mám tanec veľmi rada. Ak by som, napríklad, dostala ponuku do tanečnej súťaže Let´s dance, tak by som ju prijala. Nepovažujem sa však za výbornú tanečnicu. Som skôr schopná sa niečo naučiť, čo je potrebné ako doprovod k môjmu spevu." Radšej než povinné choreografie na javisku má vraj voľný tanec na diskotéke či žúre. Tam si ho vie vychutnať. "V lete som bola na dvoch svadbách, kde som sa mohla spokojne uvoľniť a roztancovať. Nejakí ľudia mi potom vraveli, že vraj vedeli, že dobre spievam, ale že aj dobre tancujem, to ich prekvapilo."

Platňa Zústávám dál, je zatiaľ Monikinou poslednou. Na prípravu a nahratie ďalšej jej pri súčasnej pracovnej zaneprázdnenosti nezvyšuje čas. "Vzhľadom na to, že týždenne vystupujem v muzikáloch plus spievam na akciách, navyše stále niečo skúšam, naozaj mi nevychádza čas pripraviť novú platňu. Tiež je fakt, že nie som autorka, že čakám a som odkázaná na to, čo mi kto napíše." Monika sa však priznala k tomu, že niekoľko textov už na svojom konte má. "Ale je to skôr akási z núdze cnosť. Za posledné dva roky mám dve nové piesne, takže ak to pôjde takýmto tempom aj naďalej, o desať rokov budem mať snáď aj nový album," smeje.

Práce má však stále dosť, niekedy až priveľa. V najbližšom čase ju čakajú dve premiéry muzikál Drakula vo februári a muzikál Mona Lisa v marci. "Snáď po tých premiérach, niekedy v lete, sa čosi podarí dať dohromady. Ale radšej si už nič neplánujem, lebo keď som si niekedy niečo naplánovala, poväčšine to dopadlo inak. Viem, že novú platňu chcem, ale kedy bude, kedy sa podarí to zrealizovať, to netuším."

XXXXXXXX

Monika patrí k československej špičke. Spieva krásne. S noblesou a ľahkosťou. Standing ovation na konci predstavení je zaslúžený. "Je to prekrásny pocit. Mám ozaj veľké šťastie na krásne role. Aj pri Kleopatre mám pocit, že bola v mojom profesnom živote zásadná a zlomová. Mala som však aj isté obavy z toho, že keď sa bude tento muzikál vracať po niekoľkých rokoch, že jej nebudem mať čo dať. Prekvapilo ma, že opak je pravdou. Stále sa niečo nové učím, čo prenesiem do tejto úlohy. Každým životným zážitkom vnútorne bohatneme, spoznávame rôzne emócie, máme nové zážitky, spoznávame samých seba v nových situáciách a to všetko môžem preniesť do tej postavy. A tým ju stále obohacovať."

Keď s Kleopatrou začínala, mala nielen trému ale aj strach. Po rokoch sa strachu zbavila, tréma však ostala. Alebo je to len pocit zodpovednosti, ktorý sa na trému podobá. "Teraz som sa dostala do štádia, kedy si predstavenie doslova užívam. Aj vtedy som všetko odspievala tak, ako som najlepšie vedela a tak, aby to bolo dobré. Ale teraz je to niečo iné. Teraz som na tom javisku naozaj doma. Nie som ani trochu vystresovaná, je to pre mňa čistá radosť hrať a spievať. Tiež som rada, že diváci takto krásne reagujú." Rovnaké pocity prežíva aj pri stvárnení postavy My Lady v muzikáli Traja mušketieri. A teraz sa opäť teší na znovuzrodenie Drakulu. "Bol to vôbec prvý muzikál v ktorom som účinkovala. Dovtedy som ani len netušila, že by som mohla niekedy v nejakom muzikáli hrať a spievať. V podstate, v tom čase ani v Čechách ani na Slovensku nebol muzikál ešte udomácnený. Až neskôr nastal taký muzikálový boom, aký stále prežívame."

Monika začínala v roku 1995 ako nymfa. Po troch rokoch začala hrať postavu Loren. Vraví, že ak popri postave Angeliky a Kleopatry je nejaká úloha pre ňu naozaj vhodná, tak je to táto Loren. "Po rokoch si uvedomuje krásu a hlavne nadčasovosť textov, ktoré spievam. Skúšame s Jožkom Bednárikom rovnako, ako vtedy, keď sme muzikál nacvičovali. Bol to môj prvý režisér, s ktorým som prišla v muzikáli do styku. Práca s ním vtedy aj teraz je niečo fantastické. Zo začiatku som sa ho veľmi bála, ale to už pominulo."

Páči sa jej tiež, že si môže každý večer odohrať nejaký iný príbeh či už je to niektorá z postáv v spomínaných muzikáloch, alebo ďalšie, v ktorých účinkuje Noc na Karlštejne alebo Angelika. "Najkrajšie je, ak cítim, že nestojím na javisku za tú speváčku Absolonovú, ale som tam za tú postavu, ktorú stvárňujem. V tej chvíli zabúdam na všetko, čo s mojou úlohou nesúvisí a žijem len to, čo žije moja postava."

Hviezdna rehoľa

Život hviezd nie je len žiariť na umeleckej oblohe bez pohnutia. Naopak, je to o pohybe, práci, drine i odriekaní. Tam, kde iní môžu povedať "nejdem, nechce sa mi", tam "hviezda" hovorí "musím". "Keď som bola podstatne mladšia, tak som chcela byť speváčkou, aby som mohla vstávať o dvanástej, potom sa pekne obliecť a nachystať a niekam len tak prísť a zaspievať. Namiesto toho vstávam o siedmej, ak cestujem, tak o štvrtej. Je to fakt úplne inak, než som si to predstavovala a než si to predstavuje niekto, kto to nezažil na vlastnej koži. Na druhej strane som veľmi rada, že môžem robiť, čo robím a som za to nesmierne vďačná. Vo chvíli, keď vidím, že sa diváci bavia, som dokonale šťastná."

Okrem pesničiek na svoj album a piesní z muzikálov naspievala aj pesničky pre deti, dokonca prepožičala svoj hlas mäsožravej kvetine Adéle. "Na javisku je znázornená ako bábka, ktorá žerie ľudí. Ten hlas sme nahrali zvlášť. Po rokoch som sa tak vrátila k nahrávaniu pre deti a veľmi som si to užila. Keď som nahrávala Adélu, tak som mala prikázané ´vypľúvať´ slová a zvuky. Musela som chrchlať a podobne. Mala som robiť to, čo je inak pri mikrofóne zakázané."

Za nádherný zážitok, na ktorý nezabúda, je filmovanie s režisérom Zdeňkom Troškom. V pokračovaní rozprávky Princezná ze mlejna nahradila Lucii Bílou v úlohe čarodejnice a tiež si zahrala v jednom z "Kameňákov". "Zdeňek je zlatíčko. S ním je absolútna pohoda, navyše má okolo seba aj podobný štáb, takže je radosť s ním pracovať." Ak by vraj opäť dostala ponuku na filmovanie, neváhala by ani minútu. "Veľmi rada by som si tieto krásne zážitky zopakovala, aj keď nie som herečka ani som nenavštevovala žiaden herecký kurz. Pritom som už hrala aj v činohre a aj muzikál je spolovice hranie a s polovice spievanie."

Pre Moniku je v tomto ročnom období, keď je kopec práce, voľno neznámym pojmom. "Budem rada, ak sa mi podarí sem tam navštíviť kamarátov a príbuzných, pretože sa učím postavu Mony Lisy. Tiež sa chystám dokončiť prestavbu kuchyne a dúfam, že sa konečne poriadne vyspím." Priznáva sa k tomu, že niekedy, keď ide z predstavenia taxíkom na ďalšiu akciu, díva sa na rozsvietené okná v bytoch a želá si, aby mohla byť niekde inde s niekým blízkym. "Našťastie, takýchto momentov je len pár, ale prihodia sa. Lenže potom vyjdem na javisko a som opäť vo svojej koži. Ale sú chvíle, keď sa cítim dosť sama."

Kríza ako ukážka charakterov

Uplynulý rok považuje Monika Absolónová za doteraz najťažší vo svojom živote. V tlači preletela správa o fyzickom útoku jej otca, ktorý si Monika odniesla až otrasom mozgu. "Stali sa mi veci, o ktorých som si nikdy nemyslela, že by sa mohli stať. Tieto udalosti preverili nie len mňa, ale aj okolie a mojich kamarátov. Ak má človek pracovné problémy, má aspoň súkromie, v ktorom si zahojí rany a ktoré je doslova jeho zázemím. Lenže, ak sa niečo stane doma, je tu riziko, že sa to prenesie aj do pracovnej roviny. Mala som pocit, že kam sa pozriem, všade samý ´prušvih´. Zdalo sa mi, že nikde nie je východisko." Najhoršie vraj na tom bolo, že tieto udalosti nevedela a nemohla ovplyvniť.

Kamarát mi vravel, že po minulom roku budem ´silná jak silnice´. Možno mal pravdu. Lenže mňa to desí byť až taká silná. Som veľmi prekvapená, koľko toho človek dokáže zniesť a zvládnuť. Možno by bolo lepšie mať niekde pokojnejší život bez takýchto výkyvov a zvratov. Pomáha mi viera v to, že niektoré veci k nám neprichádzajú náhodou, že nás to na niečo pripravuje. Niekedy akoby sme z niečoho skladali skúšky. Trápi ma na tom všetkom asi najviac poznanie, že ak sa prihodí niečo nepríjemné, okolie tomu v podstate nerozumie, či nechce rozumieť. To sa dá vydržať. Ale keby človeka aspoň nechali na pokoji, to by bolo v celku fajn. Horšie je, že sú takí, ktorí si potrebujú rypnúť a to je horšie." Pritom, ak má niekto z jej blízkych problém, ona je pripravená a ochotná pomôcť.

"Na mňa sú však ľudia zvyknutí, že som stále veselá a v pohode, že všetko zvládam s ľahkosťou a humorom. Keď to odrazu tak nie je, keď odrazu nemám silu, tak sa začnú brániť tým, že začnú ´kopať´. Takéto situácie sú ukážkou charakterov. Pravda je, že po všetkých tých udalostiach som dnes akási pokojnejšia a naozaj silnejšia," dodala na záver Monika Absolonová.

Dátum narodenia: 27.9.1976

Znamenie:váhy

Miesto narodenia: Benešov u Prahy

Vzdelanie: Súkromná stredná hotelová škola, Akademia J.A.Komenského

Záľuby: tanec

Jarmila REPOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári