divadlu sa dostal už ako 17 ročný, začínal v zbore v operetnom súbore olomouckého divadla. Neskôr pôsobil v Divadle Jiřího Wolkera, v experimentálnom divadle Maringotka, Divadle Za branou a v Divadle Za branou II. Ešte pred revolúciou však odišiel na voľnú nohu a odvtedy sa venuje svojim vlastným projektom, práci pre Český rozhlas a dabing. Je členom Duchovného divadla

V Košiciach ste sa so Štěpánom Rakom predstavili v rámci Literárno-hudobného večera pod názvom Vivat Carolus Quartus. Ako vznikol tento projekt?

- Je to línia našej dlhodobej spolupráce, ktorá sa začala pred dvadsiatimi rokmi pásmom Vivat Comenius. Hlavnou myšlienkou bolo sprostredkovať nové vedomosti o najväčších osobnostiach nášho národa sebe aj iným. Na príprave každého projektu pracujem minimálne rok, takže som prečítal hádam všetko, čo sa na danú tému dalo nájsť a chcel som hľadať predovšetkým myšlienky, ktoré by mňa i ďalších ľudí mohli obohatiť.

Pred viac ako dvadsiatimi rokmi ste odišli z divadla na voľnú nohu a začali ste sa venovať predovšetkým svojim vlastným projektom, rozhlasovým produkciám a dabingu. Hrávate ešte vôbec divadlo?

- Momentálne účinkujem v troch inscenáciách. Všetky sú veľmi kuriózne, lebo napríklad s Jitkou Molavcovou hráme dialóg človeka a smrti a uvádzame to výhradne v kostoloch. Je to rozhovor, ktorý bol napísaný v roku 1401 a je to jedna z najslávnejších stredovekých dišpút. Som tiež členom Duchovného divadla, pretože táto doba je príliš pobláznená a komercie je už toľko, že chceme robiť veci, ktoré majú zmysel.

Ničím komerčným by ste sa zlákať nedali?

- Vraví sa, že nikdy nehovor nikdy, ale myslím si, že nie. Dostal som nejaké ponuky na seriály, ale odmietol som ich. A striktne odmietam reklamy.

Ale herci žijú takmer výhradne z komercie. Z čoho teda žijete vy?

- Všetko, čo robím, je honorované a okrem toho dabujem dokumenty pre Českú televíziu, Novu, Primu, Spektrum...

Aj pri dokumentoch si vyberáte, čo ste a čo nie ste ochotný nadabovať?

- Zatiaľ mi neponúkli nič, čo by sa priečilo môjmu presvedčeniu.

Takže už vedia, s čím vás nemajú oslovovať?

- Hoci nie som vážny človek, viem, že mám seriózny hlas. A ten ma predurčuje na seriózne veci.

Váš hlas vraj nabral takýto krásny bas v operete, kde ste začali spievať ako 17 ročný.

- Pôvodne som študoval na priemyslovke. A aby ste vedeli, aký som starý, študoval som ešte na parnej lokomotíve. (Smiech) Ale keďže mi to nevoňalo, utiekol som ročný k divadlu. Prijali ma do zboru operety v Olomouci. Spieval som tam druhý bas, a keďže som mal v 17-tich ešte, samozrejme, vyšší hlas, musel som sa nútiť spievať hlbšie. Takže operete vďačím za to, aký hlas mám dnes.

Čím vás zlákalo divadlo?

- Všetkým. Fantáziou, dobrodružstvom, možnosťou prevteľovať sa. Zlákal ma predovšetkým rozhlas. V dobe mojej mladosti sme na ňom boli doslova nalepení. Počúval som divadelné hry, rozprávky a nesmierne ma to fascinovalo. Je to totiž úžasná ríša fantázie.

Prečo ste vlastne z divadla ešte pred revolúciou, keď to bolo naozaj mimoriadne ojedinelé, odišli na voľnú nohu?

- Človek v divadle je nevoľníkom a ja som túžil realizovať projekty, ktoré dodnes robím. A nemusím vám pripomínať, aké hry sa za minulého režimu v divadle hrávali. To ma začalo veľmi štvať a hoci to bolo pred revolúciou veľmi riskantné, rozhodol som sa ísť na voľnú nohu. Tá na jednej strane znamenala slobodu, ale na druhej som sa musel postarať, aby som uživil svoju rodinu. Takže na začiatku to boli nervy. Ale oplatilo sa a som šťastný, že som sa tak rozhodol.

Vaše projekty, či už Vivat Comenius alebo Vivat Carolus Quartus, hľadajú odpovede na rôzne morálne a filozofické otázky. Aká filozofia, veta či myšlienka by najlepšie vystihla váš pohľad na svet a na život?

- Neprestávaj hľadať. Táto veta vystihuje to, ako žijem. Človek, keď prestane hľadať, končí. Som už vo veku, kedy by som si mohol sadnúť do kresla, piť pivečko a dívať sa na televízor. Ale nič horšie by sa mi stať nemohlo. K tomu by som sa nechcel nikdy dopracovať. Ak bude čo i len jeden divák, či poslucháč, ktorého môžem osloviť, alebo pohladiť jeho dušu tým, čo robím, chcem pracovať ďalej.

A ako si užívate chvíle, keď nepracujete?

- Milujem termálne kúpele. Mám niekoľko miest, kam chodím pravidelne relaxovať. A vynikajúcim oddychom je pre mňa aktívny šport. Behám, dokonca maratóny.

Čo vás teší?

- Som už dedko, mám malú vnučku a dve dcéry, ktoré mi robia nesmiernu radosť. Žiaľ, pred 10 rokmi nás stretla veľká tragédia manželka mi zomrela na rakovinu.

Čo vám pomohlo zmierniť bolesť?

- Literatúra, básničky. Básnici sú totiž veľmi múdri ľudia, ktorí sú schopní hľadieť pod povrch bežných ľudských vzťahov. A tiež mi pomáha viera. Som veriaci, praktizujúci kresťan.

Už od detstva?

- Bol som síce pokrstený, ale skutočne veriacim som sa stal, keď som mal 24 rokov.

Čo sa vtedy stalo, že si tak presne pamätáte rok?

- Od detstva mávam veľmi živé sny. Dokonca som sa na základe sna oženil. A v tom veku som sa vo sne niekoľkokrát stretol so zázrakom, ktorý som si nevedel vysvetliť. Kamarát mi povedal, že je to podaná ruka, alebo naznačenie cesty zhora. Tak som sa začal ponárať do Biblie, ale aj budhizmu a iných náboženstiev. A tieto poznatky ma nielen obohacovali, ale odrazu som si uvedomil, že nežijeme náhodne, že aj ja mám na tomto svete úlohu a že všetci fungujeme pod nejakým vyšším poriadkom. Je jedno, či to voláme vesmírom, alebo Bohom. Koniec-koncov, aj všetky náboženstvá majú jedno spoločné vieru vo vyšší poriadok. Vtedy to teda u mňa "prepuklo" a odvtedy si uvedomujem, že všetko v živote je riadené a že človek nesmie zabúdať na jedno dôležité slovo pokora. Všetci by sme si mali vedieť pokľaknúť a uvedomiť si, že sme rovní tráve, kameňu, že sme kus Božieho sveta.

Spomínali ste, že ste sa na základe sna oženili. Ako to teda bolo?

- Mal som 38 rokov a v tom čase som žil s inou ženou. Jedného dňa som sám spal v izbe, odrazu mi vo sne vystúpila z kvetiny čiernovláska, prišla ku mne, nežne ma pobozkala a odišla. V tom sne som sa tak zamiloval a zobudil som sa taký poblúznený, až som sa pred svojou partnerkou hanbil. A teraz mi nemusíte veriť, ale je to pravda, ráno som otvoril noviny na športovej stránke a tam sa na mňa z fotografie dívala tá žena zo sna. Prečítal som si: "Titul majsterky Európy v Halle získala skokanka do diaľky Jarmila Nygrýnová." Začal som teda zháňať jej adresu a napísal som jej list, v ktorom som jej opísal svoj sen a veľmi som ju žiadal o stretnutie. O 3 týždne sa mi naozaj ozvala, stretli sme sa, ja som jej o sebe všetko povedal, dokonca aj to, že žijem s inou ženou, ale že som sa v tom sne do nej tak zamiloval, že viem, že sme si súdení. Ona sa na mňa síce na začiatku dívala veľmi laxne, neverila mi, no postupne som ju zdolal, hoci mala pred svadbou a jej rodičia boli proti mne. Vraveli jej: "Jarmilka, prosíme ťa, herec, to je podvodník, len to na teba hrá. Si slávna športovkyňa..." No ona zistila, že jej v ničom neklamem a napokon sme sa po olympiáde v Moskve vzali, narodili sa nám 2 dcéry a prežili sme spolu nádherných 18 rokov.

Veríte teda v osudovosť?

- Verím. Veľa vecí si človek síce musí ukočírovať sám, no ide o to, byť v živote pozorný.

Rozmýšľali ste aj o tom, že ste si možno so ženou boli súdení ešte z minulých životov?

- Neviem. O minulých životoch toho toľko neviem a trošičku sa toho bojím. Ale viacero vykladačov mi povedalo, že som bol v minulom živote misionár. A naozaj, neviete si ma dnes v kostole predstaviť... Keď stojím pred oltárom, premieňam sa. Zrejme tam nachádzam priestor, v ktorom som kedysi fungoval. A stále sa mi vracia sen, ako som bol zastrelený. Tí vykladači mi to vysvetlili tak, že misionári boli predtým bežne zabití a tvrdia, že preto teraz tak veľmi inklinujem k týmto veciam, že pokračujem vo svojom poslaní z minulého života.

Nedesíte sa niekedy svojich živých snov?

- Hlavne sa ich nikdy nezbavím. Takže ich treba prijať, tak ako treba prijať svoj život.

Profil

Alfred Strejček (*24.11.1941)

je český herec, moderátor a recitátor

vyštudoval brnenskú JAMU

pôsobil v Divadle Jiřího Wolkera, v experimentálnom Divadle Maringotka, bol členom súboru Divadla Za branou a Divadlo Za branou II, kde pôsobil až do roku 1988, kedy odišiel na voľnú nohu

je autorom projektu Vivat Comenius, Vivat Carolus..., ktoré robí spolu s gitarovým virtuózom Štěpánom Rakom

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári