Vrchol studených psích dní nám v niektorých rokoch prináša dvadsiaty január a jeho oslávenec zo starých kalendárov Fabián - zimy pán.

Naši predkovia označovali tento deň za jeden z najnešťastnejších v roku, čo potvrdzuje aj pranostika: Na svätého Fabiána musí vždy niekto zamrznúť, utopiť sa pod preboreným ľadom alebo prinajmenej omrznúť. Alebo: Ak sa na Fabiána niekto rozchorie, nie ľahko sa k zdraviu prinavráti. Preto býva termín 20. 1. tradične priraďovaný k egyptským dňom - názov je zrejme odvodzovaný od zlopovestných biblických siedmich rán egyptských a dedovia sa usilovali odložiť svadby i všetky závažné zámery na menej rizikové dátumy.

Staré kroniky prinášajú nemálo svedectiev o divokých fabiánskych zimách - počas niektorých, napríklad v roku 1740 mrzla voda v studniach, prameňoch i potokoch až na dno, čo neprinášalo len smäd, ale i hlad, pretože mlyny nemali ako namlieť múku na chlieb.

Ľudia aj zver zamŕzali

Vonku mreli zamrznutím ľudia i v kočoch, vedno s nimi aj domáce, poľné a lesné zvery, k dedinám sa sťahovali vlci - na takéto katastrofálne obdobia nezabúdali potom celé generácie. A poslali nám rady, napríklad o feferónkovom oziabaní: Fabiánska zima páli. Radili aj obranu ako česká pravda: O svatém Fabiánu bez kožichu ani ránu.

A predsa má Fabiánov sviatok popri všetkej zlovestnosti aj sľubnejšie výhľady. Prvým je, že v niektorých rokoch strieda feferónkové mraziská oteplenie - svedčí o tom i poznatok: O Fabiáne pre odmäk si hovia sane. Navyše, podľa poznatkov starých ovocinárov, práve v tento deň začína napriek superzime stromom opäť stúpať nahor od koreňov miazga: Na Fabiána miazga v stromoch hore hnaná - to je pre sadárov signál, aby sa hotovili na ošetrenie drevín.

(eb)

Autor: Prešov B - Poprad 1:2 (0:1)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári