rokov.
Bankocetle Márie Terézie
Ako prvá zaviedla papierové peniaze, tzv. bankocetle, cisárovná Mária Terézia. V roku 1811 však zapríčinili totálny štátny bankrot. Situáciu malo zachrániť zavedenie toliara a od roku 1892 korunovej meny krytej zlatom. Pre územie Rakúska to boli "krone" a pre uhorsko, kam patrilo aj Slovensko, "korony". Zo zlata boli razené 10- a 20-korunáčky, mince nižších hodnôt zo striebra či bronzu.
Prvé československé koruny
"Keď sa po i. svetovej vojne rakúsko-uhorská monarchia položila na lopatky, Československá republika si ako jeden z nástupnických štátov korunu ponechala," povedal nám Ján Tóth, numizmatik z Košíc. "Prvými československými (obiehali do r. 1919 - pozn. red.) boli bankovky rakúsko-uhorské, ale kolkované. V roku 1919 začala obiehať prvá emisia československých korún (1919 - 1924), Česko-slovenská koruna sa vlastne narodila 25. februára 1919. Za päťhaliernik z roku 1924 teraz núkajú zberatelia aj štvrť milióna."
Ďalšou kapitolou bolo rozdelenie Československa na Protektorát Čechy a Morava a tzv. Slovenský štát. Vtedy bola najnižšou nominálnou hodnotou päťkorunáčka, platili do roku 1945. Iba na tri mesiace počas oslobodzovania ich nahradili bumažky. Potom sa opäť začali robiť bankovky Československej republiky.
Slovenské koruny po roku 1993
Postupne sa bankovky obmieňali, až kým sa na tých posledných, už rýdzo slovenských neobjavili knieža Pribina, Ľudovít Štúr či generál M. R. Štefánik. Už len znalci vedia, že prvé slovenské koruny, ktoré včera prestali platiť, začali raziť v Mincovni Kremnica 23. januára 1993, teda tri týždne po rozdelení federácie na dva samostátne štáty. O niekoľko dní by teda slovenská koruna oslávila svojich tínedžerských šestnásť rokov.
Autor: sam
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
