ďalšími aktivitami, a ku všetkému má rovnako blízko. V týchto dňoch má azda najväčšiu radosť z Divadla šansónu, ktoré založil v Brne. Košičanov prišiel potešiť svojím príjemným hlasom v rámci vianočného koncertu francúzskych šansónov spolu so Chantal Poullain a Joelom Brosom.

Okrem toho, že ste muzikant, ste aj autorom viacerých knižných titulov a tvoríte dokumenty... Dá sa vôbec povedať, čo vám je zo širokého spektra vašich aktivít najbližšie?

- Filmy. Ja najradšej... Ale vlastne, keď sa nad tým viac zamýšľam, nie je to pravda. Viete vy, prečo ja toho robím toľko? Pretože keď niečo robím dlhšie, tak ma to prestáva baviť. Keď napríklad píšem knižku, koľkokrát sa modlím, aby už bola hotová. A keď robím dlho filmy, s tým je spojené cestovanie a už sa nemôžem dočkať, aby som sedel u seba doma a mohol písať. Takže pri ničom nevydržím dlho.

Ako spomínate na svoje pôsobenie v kapele BOWLE? Nechytá vás občas nostalgia?

- Teraz mala kapela práve štyridsiate narodeniny. To je šialené. Pre mňa to bola srdcová záležitosť, spomínam na to veľmi rád.

Čo bolo na období vášho fungovania s kapelou najkrajšie?

- Naozaj to chcete vedieť? No mali sme okolo 35 38 rokov, boli sme v podstate slobodní, tak sme si užívali život so všetkým, čo k nemu patrí. Bavila nás muzika a krásne Slovenky... To na tom bolo najlepšie.

Vy ste boli vždy veľký rebelant. Známe sú vaše protisocialisticky ladené pesničky z obdobia komunizmu, proti čomu však bojujete dnes?

- Tak ono je tých vecí napočudovanie viac. Bojujem proti ľudskej tuposti, neohľaduplnosti... Mám pocit, že tým, že sa to všetko otvorilo, tie možnosti slobody, tak začali oveľa viac vystrkovať rožky všelijaký hajzlíci. Dostávajú sa do vlády, do rôznych funkcií, z ktorých môžu ovplyvňovať. A je to podľa mňa o to horšie, že je to v čase slobody. Furt je proti čomu protestovať.

Boli ste muzikant žijúci bohémskym životom a zrazu ste začali písať knižky. Ako sa vám podarilo svoju bohémskosť opantať a naordinovať si prísny režim, ktorý spisovateľ potrebuje?

- Ale áno. Viete čo, ja sa k práci nemusím nejako zvlášť nútiť. Na začiatku som zo všetkého nadšený a potom neskôr pracujem čím ďalej, tým viac a intenzívnejšie, aby som to už mal z krku. Následne sa opäť nadchnem pre niečo nové a s nadšením sa robí všetko dobre.

Na čom teraz momentálne pracujete najintenzívnejšie?

- Práve som napísal pre Chantal Poulain divadelnú hru. Keď to všetko dopadne dobre, tak ju bude režírovať Milan Lasica, ktorý je jedným z mojich absolútne najobľúbenejších básnikov, režisérov a hercov. V Divadle šansónu v Brne, ktoré som založil, to bude moja prvá hudobná hra.

O čom bude?

- Chantalka bude vlastne hrať samú seba. Vráti sa do Paríža, kde musí zlikvidovať kabaret, pretože o šansón nie je záujem. Je iná doba, počúva sa iná muzika... Ako balí jeden plagát za druhým, personifikujú sa jej spomienky. Na javisku sa postupne objaví Edith Piaf, ale aj Charles Aznavour či Gilbert Bécaud. Napokon pochopí, prečo ocko, ktorý ju mal celý život strašne rád, nechal niečo také ťažké, ako zrušiť vlastnú minulosť, na ňu. Viac už neprezradím.

V rámci koncertu ste spomenuli, že máte ku Košiciam zvlášť blízky vzťah...

- Košice mám neuveriteľne rád. Jazdieval som tu začiatkom 80-tych rokov a málokto vie, že keď napríklad Karel Plíhal, Jarek Nohavica či Láďa Merta boli zakázaní v Prahe, jediné miesto, kde mohli hrať, bolo tu, u vás, v Košiciach. Takže my sme tu k vám robili také tie spanilé jazdy a každý druhý - tretí mesiac aj akcie, ktoré sa volali Folkový autobus. Všetkým týmto muzikantom vlastne Košice doslova zachránili živobitie. Pražskí eštébáci síce nariadili košickým eštébákom, že títo ľudia tu nesmú spievať a vystupovať, no a košickí tých pražských poslali niekam a vďaka tomu sme my pesničkári prežili.

* * * Profil * * *

n vlastným menom Jiří Vondráček

n narodil sa 7. 3. 1954 v Litoměřiciach

n do oblasti umenia vstúpil na prelome 60. a 70. rokov pod vplyvom pesničkárov ako Bob Dylan, Donovan, Bulat Okudžava a Vladimír Vysocký

n profesionálnym hudobníkom pesničkárom je od roku 1979

n so svojou skupinou Bowle účinkuje v rokoch 1989 1994 na stovkách koncertov v Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Holandsku, Rusku, na Ukrajine, v Kazachstane...

n neskôr zakladá umeleckú agentúru, hudobné vydavateľstvo, zastupuje najvýznamnejšie osobnosti československej hudby, venuje sa tvorbe písaného slova i cestopisných reportáží a dokumentárnych filmov

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári