Motorová píla 10-stupňový mráz nevydržala, Košickým tuleňom akurát trochu skrehli údy
Zima na seba nechala tento rok čakať o čosi dlhšie ako inokedy, no napokon predsa prišla. V sobotu ráno o 9. hodine ukazoval teplomer 10 stupňov pod nulou. Hoci bolo slnečno, málokomu sa chcelo urobiť čo i len krok za prah teplého domova. Pár výnimiek, ktoré si z chladu veľké starosti nerobilo, sa predsa len našlo. Rande si dali na brehu košického jazera, v blízkosti reštaurácie Pláž. Boli to otužilci z klubu Košickí tuleni, ktorí sa kúpaním v ľadovej vode rozhodli privítať nový rok.
Mrazy posledných dní a nocí spôsobili, že celú plochu jazera pokryl ľad. Košických tuleňov to však potešilo. "Dnes je ideálne počasie. Desaťstupňový mráz, slnečné počasie, bezvetrie a všadeprítomný ľad, či sneh, to je pre nás hotový raj," dušoval sa ešte pred kúpaním Marián Jaroš, ktorý je predsedom "tuleňov".
Kúpanie sa malo začať o 9. hodine, napokon vznikol približne 20-minútový sklz. Aj tuleňov totiž prekvapila hrúbka ľadu. "Keď sme sa tu kúpali pred týždňom, vhupli sme rovno do vody. Dnes nám na vysekanie bazénu nestačili ani sekery. Museli sme použiť motorovú pílu." Pomocou nej vyrezali do ľadu niekoľko dier a takto uvoľnené kryhy potom dvaja z nich sekerami podsúvali pod ľadovú plochu, alebo ich z vody vyťahovali. Zábavné bolo, že motorová píla nevydržala vysoké mrazy a po niekoľkých minútach zamrzla a stíchla.
Plnohodnotné kúpanie si všetci vychutnali až po tom, čo do ľadu urobili bazén s rozlohou cca 6 x 8 m. Do vody sa pred zrakmi približne 15 divákov, ktorí sa okolo zhŕkli, vydalo 14 otužilcov. Vodu s teplotou 1,4 stupňa si užívali niektorí len 3 či 4 minúty, zvyšok vydržal vo vode rovných 10. "Je to vysoko individuálne. Každý vie, aké sú jeho možnosti. Niekedy je lepšie nehrať sa na hrdinu a z vody vyjsť skôr." Po tom čo vyšli na pevninu sa rozhodli, že si ešte pre správne prekrvenie tela zabehajú po brehu. "Vytvorí sa tak príjemné vnútorné teplo. Najhorší je na tom pocit, keď na tuhnú plavky," priznal M. Jaroš so smiechom.
Oproti minulému roku sa počet členov "tuleňov" strojnásobil. "Bude to zrejme lepšou propagáciou. Ja osobne to s kamarátmi robím už sedem rokov. Nikdy sme však o našich aktivitách nedávali vedieť verejnosti. Minulý rok sa naša záľuba spopularizovala tým, že sa o nás písalo v novinách, napríklad aj v košickom večerníku. Ľudia sa o nás dočítali a prišli to s nami skúsiť. Niektorí noví členovia sa k nám dostali cez známych, ktorí už predtým otužovali." Novým je napríklad najmladší, iba 19-ročný člen, či tri ženy.
Po vianočných sviatkoch sa otužilcom kúpe o čosi ľahšie. Tukové zásoby, ktoré maškrtením nabrali, sú totiž pri otužovaní na rozdiel od bežného života veľkou devízou. Na človeku vzniká akási lepšia izolačná vrstva, vo vode vydrží dlhšie ako inokedy. Napriek tomu sú však pocity vo vode unikátne a človek, ktorý si kúpanie v studenej vode nikdy nevyskúšal, si ich vie predstaviť len ťažko.
"Najťažšia je zrejme prvá minúta. Vtedy to človek prežíva ´tvrdo´. Ja sa chodievam kúpať aj do potoka v Zlatej Idke. Tam je voda ešte tuhšia. Keď do nej vojdem, niekedy mi na pár sekúnd vyrazí dych. Keď to rozdýcham, po chvíli sa dostaví iný pocit. Začne sa vytvárať akési vnútorné teplo a pocit eufórie. Ďalšou fázou je krehnutie končatín, keď sú už úplne meravé a človek si necíti prsty, mal by vodu opustiť." Zásadou je to, že hlava otužilca musí ostať nad hladinou. Pri ponorení totiž dochádza k veľkej záťaži organizmu. "Tvár si len potierame vodou, aby sa teplota hlavy a zvyšku tela aspoň trocha vyrovnala."
Na telo človeka vplýva otužovanie tak, že dochádza k dokonalému prekrveniu tela. Škodlivé látky sa z neho vyplavujú von a posilňuje sa imunita. Okrem nesporných pozitívnych účinkov na fyzickú stránku však otužilci hovoria aj o psychických účinkoch. "Zo zdravotného hľadiska je skvelé, že som málokedy chorý. Keď sa na mňa nejaký ten vírus predsa dostane, väčšinou mi to prejde za jeden, dva dni. Z psychického hľadiska ide o veľký prínos, kvôli tomu, že človek prekoná sám seba. Dôležité sú i kamarátstva, ktoré medzi otužilcami vznikajú. Sú to akési kamarátske stretnutia. Moja manželka často prichystá rôzne občerstvenie, či iné spestrenia za čo jej veľmi ďakujem." Počas sedemročnej kariéry otužilca sa vraj M. Jarošovi ani raz nestalo, aby v sobotu ráno zaspal alebo sa mu jednoducho do studenej vody nechcelo. "Vytvoril som si akýsi stereotyp. Jednoducho si neviem predstaviť, že by som do vody nešiel. Dáva mi to veľa."
Dcéra M. Jaroša Miriam bola dlhé roky veľkou fanúšičkou otcovho otužileckého hobby. Na rozdiel od predošlých sezón, kedy ju bolo možné vidieť len zababušenú v bunde na brehu jazera, však túto sezónu oblieka plavky a oddáva sa ľadovým radovánkam rovnako, ako ostatní "tuleni". "Otec ma odmalička viedol k športu. On bol zápasník, ja som sa vrcholovo venovala judu. Zimnému kúpaniu som sa však dlho vyhýbala. Už sedem rokov chodievam s otcom na každú akciu, no do vody ma nedostal." M. Jarošová je totiž typom človeka, ktorý má radšej teplo a zime sa jednoducho vyhýba.
Do ľadovej vody sa napokon dostala akosi samovoľne. "Mám rada adrenalínové športy. Už som napríklad robila aj zoskoky s padákom. Minulý rok som začala kvôli problémom s kĺbmi absolvovať kúru v kryokomore. Aj to mi teda pomohlo zdokonaliť moje otužilecké schopnosti. Okrem toho som sa pripravovala klasicky - teda tak, že som sa sprchovala v studenej vode." Prvýkrát do vody vliezla na začiatku tejto sezóny - teda v prvú novembrovú sobotu.
V tom, že je žena problém nevidí. "Napriek tomu to však ženy prežívajú asi o čosi ťažšie ako chlapi. Aj tak to však každému odporúčam. Okrem adrenalínu to má i nesporne blahodárne vplyv na zdravie človeka." Jej pocity pri zimnom plávaní sú vraj úžasné, horšie to bolo po ňom.... "Najhoršie podmienky boli po Vianociach, kedy som nevedela rozmrznúť ešte dve hodiny po tom, čo sme z vody vyšli. Vítanie nového roka sa mi páčilo. Vymyslela som fintu a to tú, že si na ruky dávam rukavice. Predtým mi totiž prsty skrehli tak, že mi museli pomáhať aj s obliekaním." Medzi Košickými tuleňmi však M. Jarošová nie je jedinou ženou. Spolu s ňou sa v studenej vode občas kúpu aj dve ďalšie zástupkyne nežnejšieho pohlavia.
Ako všetky predošlé, aj táto sezóna sa začala v prvú novembrovú sobotu a končiť bude poslednou marcovou. "Termín je stále rovnaký. V sobotu ráno o deviatej. Či sneží, prší alebo svieti slnko. Stretávame sa pri jazere." Od novej sezóny očakáva M. Jaroš ďalší nárast počtu členov. Touto cestou teda vyzýva všetkých záujemcov, aby si to s nimi v ktorúkoľvek sobotu prišli vyskúšať.
Tomáš LEMEŠANI
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
