Sokovi odstrelil hlavu flintou, ktorou poľoval na diviaky
Muži reagujú na rozvod rôzne. Ak žiadosť oň podali oni, je to pre nich vykúpenie zo vzťahu, ktorý im šiel na nervy, prípadne prvý krok v ústrety novej známosti. Horšie je to v prípade, ak impulz k rozchodu vyšiel od ich partneriek. Vtedy môže byť mužských reakcií viacero. Od pokorného prijatia reality cez utápanie žiaľu v alkohole až po hrozby a útoky. V prípade, ak je v pozadí rozchodu iný muž, vtedy je ego toho prvého ranené najviac. V takomto stave je náchylné prijímať rozhodnutia, ktoré majú pramálo spoločné so zdravým rozumom. Presne ako v prípade, ktorý sme zo súdneho archívu oprášili na tento týždeň.
Vlado bol na konci gymnázia zaľúbený do Evy až po uši. Teda tak, ako len 18-ročný chalan do peknej spolužiačky môže byť. Kvôli nej sa vykašľal na vysokú a ona zas nepočúvala rady svojej matky. Tá jediná totiž dcére prízvukovala, že ak pije Vladov otec, syn po ňom môže lásku k alkoholu zdediť. Neuspela. A to aj preto, že Vlado do krčmy nechodil a ak si vypil, tak skutočne iba symbolicky. Preto sa ukážkový romantický vzťah inak ako svadbou skončiť nemohol.
Čerstvý mladoženáč sa najprv zamestnal v strojárňach. Nezarábal málo, no keď pribudla do rodiny k synovi ešte dcéra, cítil, že to nestačí. Preto keď mu ktosi poradil, že ako lesný robotník zarobí oveľa viac, rozhodol sa. S Evou byt v meste predali a presťahovali sa na dedinu. To bol začiatok konca dovtedy bezproblémového vzťahu. Evina matka mala pravdu. V lese sa jej zaťko dostal do partie a tá ho spracovala natoľko, že po pol roku končil každú šichtu v krčme. Najprv Vladovi stačilo na večer jedno pivo, potom dve a po mesiaci každé zahusťoval rumom. Domov chodieval čoraz opitejší a nezriedka ho museli kamaráti priniesť. Takýto spôsob života sa musel niekde prejaviť. Po roku Vlado prišiel o robotu a keďže žiadna iná ako v lese v okolí dediny nebola, vo veku 27 rokov sa stal nezamestnaný.
Samozrejme, hoci o robotu prišiel, na krčmu a kamarátov nezanevrel. Večer čo večer sadal Vlado k obľúbenému stolu a peniaze púšťal dole hrdlom. Samozrejme, všetko to sa muselo odzrkadliť aj na vzťahu s Evou. Frekvencie medzi hádkami sa skracovali, neraz ich okorenila bitka. Eva nešla k lekárovi či na políciu iba kvôli deťom... Takto uplynulo pol roka. Vlado sa nezmenil, no v Evinom živote nastala zmena. Cestou zo zamestnania spoznala Karola P. Bol úplne iný ako jej muž. Milý, pozorný a nežný. Kým Vlado myslel pri sexe iba na seba, s Karolom prežila Eva skutočne vášnivé milovanie. Znalosť ženských erotogénnych zón však nebola jediná Karolova prednosť. Rovnako dobre vedel variť, mal zmysel pre poriadok i spravodlivosť a čo bolo dôležité, obľúbili si ho aj Evine deti. Jedného večera sa teda rozhodla. Odsťahovala sa k nemu do mesta a podala žiadosť o rozvod.
"Vtedy sa môj život úplne zrútil," tvrdil Vlado, akoby on bol ten, komu sa najviac ublížilo. "Taký krok som nečakal. Bol som na dne a ona sa rozhodla ma opustiť. Vtedy som ešte nevedel, že niekoho má, iba som to predpokladal. Až po týždni sa mi donieslo, že chodí s nejakým mužom. A vraj sa poznajú už dlhšie." S rozvodom Vlado nesúhlasil. Robil všetko možné i nemožné, aby ho oddialil či zmaril, no zbytočne. Po pol roku od podania žiadosti súd Eve vyhovel a nikam nevedúci vzťah ukončil. "Vtedy som ho po prvý raz videl. Srdce mi trhalo, keď doň bola Eva zavesená a moje deti ho obskakovali. Stratil som všetko. Robotu, ženu aj ich..."
O vstúpení do seba však Vlado neuvažoval. Veď akoby aj, keď mal mozog stále naložený v pive a rume. V takom stave človeku nenapadá kajať sa, či zamyslieť. Naopak. Chyba sa vždy hľadá v tých druhých. Vladove rozmýšľanie nebolo výnimkou. Za jediného vinníka ukončenia jeho manželstva označil soka Karola. Ten pobláznil Evu i deti a obral ho o všetko. Spolu s týmto konštatovaním sa Vlado rozhodol pre riešenie. Toho frajera musí potrestať...
"Vzal som flintu a šiel k nim domov," opísal osudný septembrový večer. Aby mal pevnejšiu ruku, vzal si fľašu pálenky. Brokovnicu so zrezanou hlavňou, ktorou pytliačil v diviačom revíri, strčil pod plášť a krátko po večerných správach vyrazil. Karola plánoval odbachnúť a Evu prehovoriť, aby sa k nemu vrátila. "Keď som zazvonil, nik mi neotváral. Videl som, že je dnu tma, tak som si sadol naproti do parku čakal." Za tú polhodinu, kým sa objavil Karol, Vlado stiahol sedmičku vodky. Cítil sa smelý a odhodlaný na všetko. Neprekážalo mu, že Eva neprišla. Na pomstu mu stačil ten vyparádený panák. Vyšiel za ním na poschodie, pripravil si flintu a zazvonil. "Keď ten frajer otvoril dvere, tak som to doň napálil. Trafil som ho do hlavy a myslím, že bolo hneď po ňom."
V tom mal Vlado pravdu. Strela, ktorá zasiahla Karola do pravého líca poniže nosa, totiž jeho hlavu takmer odtrhla. Najprv prenikla kožou, potom rozdrvila sánku, zničila hlasivky a po prelete mozgom opustila lebku. Jej ničivý účinok vysvetlil balistik. "Strelou bol tzv. žaluďovitý kus olova s priemerom asi 12 milimetrov," vypovedal. "Pytliaci si ich obvykle odlievali sami. Možno ním strieľať z brokovnice tak, že slúži ako guľovnica veľkého kalibru. Z brokovej nábojnice jednoducho stačí vysypať broky a namiesto nich vložiť jeden olovený projektil. Trhací účinok sa zvýši narezaním špice náboja do kríža." Taký projektil má obrovský ničivý účinok. Diviaka vraj zloží ako nič. Olovo vnikne do tela, zdeformuje sa a na svojej púti všetko trhá, ničí a devastuje. A práve takýto náboj sa ocitol v hlavni brokovnice, ktorú Vlado kúpil od ruských vojakov, keď ich po revolúcii v 1989 roku presúvali späť do sojuzu. Len čo stlačil spúšť, z hlavne vyletel kus olova, hrubý 12 mm. Karol proti nemu nemal šancu na prežitie...
Samozrejme, po výstrele nastalo v bloku šumenie ako v úli. Vlado nastúpil do výťahu, zviezol sa dolu a s flintou v ruke sa ľudí na ulici pýtal, kadiaľ sa dostane na políciu. Než tam došiel, už o ňom vedeli. Zaznelo pár povelov, po ktorých zbraň najprv položil na zem, ustúpil niekoľko krokov a potom si ľahol i on sám. Na zápästiach mu cvakli putá a prišiel o ne až v jednej z izieb v base. Tam si zrejme Vlado uvedomil, čo urobil. Už sa nehral na suverénneho hrdinu, ktorý smrťou soka pomstil svoje poníženie. Čoraz častejšie začal opakovať, že sa na nič nepamätá, lebo bol pod vplyvom alkoholu. Obžalobe z vraždy však neunikol.
Aj na súde sa Vlado pokúsil upriamiť pozornosť sudcov na stav, v ktorom impulzívne konal. Vraj keby si nevypil, v živote by flintu do ruky nevzal. Výhovorky mu však neboli nič platné. Súd ho uznal vinným z vraždy i nedovoleného ozbrojovania a vymeral mu 11 a pol roka v II. NVS.
robo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
