hlavu, že (mimo iného) šíri poplašné správy, hodila by sa výpožička z Danteho: "Lasciate ogni speranza, chi vietate".
Ale nie. Odhadzovať všetku nádej, ktorí sme vstúpili, nemusíme. Avšak z toho, že dvetisíc deviaty bude jazda v tuneli po húsenkovej dráhe bez lampáša na konci, sa zľaviť už nedá. To zásadné, čím sa 2009 odlišuje od všetkých bývalých, totiž je, že neexistuje jediná spoľahlivá prognóza, do akej miery sa triaška svetového finančného systému preleje na Slovensko. Nikto nič nevie. K efektom globálnej krízy (alebo "krizy") sa na Slovensku pridávajú ešte faktory lokálne: Faktor Fico a faktor euro. Veštenie, že čo toto všetko narobí v súbehu, je pre sympózium astrológov.
Euro
Obavy zo zdražovania, ktoré heroickým "bojom proti špekulantom" živila a živí sama vládna garnitúra, sa stali neaktuálne pre rok 2009 už momentom vyhlásenia konverzného kurzu. Tridsať korún a dvanásť a pol haliera za euro, čo sa práve učíme násobiť a deliť, by vytvorilo cenový vankúš na tovary z dovozu, aj keby spomalenie ekonomiky nebrzdilo infláciu i nad rámec komfortného kurzu. (Nechcite pritom ani vedieť, čo znamená výraz deflácia, ktorý sa skloňuje v západnejších končinách Európy...) Podstatný je postreh týždenníka Trend, že z Ficovej kampane proti zdražovaniu majú najväčšiu radosť obchodníci, ktorým stačí "poctivo" prepisovať cenovky, pričom nikoho, ale nikoho nezaujíma, že prečo silu koruny nepremietli do výraznejšieho zlacnenia...
Stranícko-vládnej propagande, že aké máme "šťastie, že euro teraz prijímame, lebo je to ochranný štít proti kríze" (Fico), samozrejme neverte. Čo sa týka protikrízovej ochrany (euro ako kondóm), je otázka "samostatná alebo spoločná mena", resp. "veľká či malá", dnes nezodpovedateľná. Stokrát podstatnejšie ako typ peniazu je zdravie a kvalita ekonomiky, teda také drobnosti, ako výška štátneho dlhu, deficitu verfinu, platobná bilancia, flexibilita pracovného trhu, miera zadĺženosti obyvateľstva a podnikateľského stavu a podobne. Slovensko je chudobnejšie, avšak v niektorých ohľadoch výrazne zdravšie ako zvyšok eurozóny, ktorá je v recesii. Jej dosah na Slovensko však euro nemá ako prehĺbiť, keďže pevnosť väzieb a vzťahov by ani s korunou nebola iná. To platí aj o väčšej štrukturálnej zraniteľnosti SR (automobilky, hutníctvo), na ktorú grafické riešenie meny a obrázky na nej tiež nemajú vplyv. Kríza-nekríza, nemení sa investičná rada autora, že ak dnes vložíte nejakú sumu, napr. tisíc eur, do termínovaného vkladu v českej korune a rovnakú čiastku dáte na dlhodobý účet v eurách, tak pri splatnosti napr. 5 rokov a po kurzovom prepočte zistíte, že na tom prvom sa vaše bohatstvo zveľadilo podstatne viac....
Ak prekročíme terajšie zmätky v duálnom obehu, čisto pre biznis bude 2009 s eurom pohodlnejší ako by bol s korunou. Pre ľudí ešte dlho nie, keďže táto "menová reforma" je fakticky návrat k manipulácii s haliermi, od čoho sme si úspešne odvykali. Hrozí menej hotovosti na požičiavanie, keďže trh s eurom je predsa len o čosi väčší a momentálne hladnejší ako bol s korunou... Pričom rakúska centrálna banka predpovedá problémy s "refinancovaním" "dcér" v strednej a východnej Európe, ak sa do nich prelejú problémy zahraničných "matiek"...
Ekonomika
Temer isté je, že po rokoch sa začne opäť dvíhať nezamestnanosť. Návrat nad 10 percent (možno i výrazný) podporia aj návraty slovenských "gastarbeiterov" zo zahraničia. Títo sa, celom iste, nepobijú o voľné miesta inzerované na pracovných úradoch, ktoré už dnes v niektorých regiónoch zívajú nezáujmom.
Kľúčové riziko roka 2009 je destabilizácia (rozvrat??) verejných financií. Strašila by už len vzhľadom na "predvolebnosť" roka. Extra grády však dodávajú hrozbe metódy, ktorými "hasia požiar benzínom" (analytik Tomáš Munzl) Európska únia (200 miliárd eur) i jej jednotliví členovia. Pokiaľ Róbert Fico nenasadne na tento kolotoč zúfalstva a šialenstva, máme tu prekvapenie roka 2009. To platí aj napriek faktu, že on sám na Nový rok "delimitáciu" Paktu stability kritizoval a schodok rozpočtu kriminálne nenavyšoval ani teraz v novembri, keď už teda mohol. Momentom pravdy o Ficovi, teda čoho je schopný, bude až krízová situácia, keď mu prestanú pršať z neba do rozpočtu zlatky.
Kardinálny problém totiž je, že čisté "bruchomluvectvo" nie je len deficit 2,1 percenta, ale aj samotný rast HDP, od ktorého sa odvíjajú daňové príjmy. Počiatek a liga alchymistov, ktorá počúva na meno "inštitút finančnej politiky", upravili schodok na 4,6% HDP. To je vysoko v optimistickom pásme, keďže bankoví analytici strieľajú v intervale 3-5 percent (Trend Analyses). Avšak, avšak.... Ako sme si zvykli, v januári sa tí istí budú opäť korigovať, a potom sa už musíme len modliť, aby niekedy v marci či júni nedorazila Ficovi na stôl prvá prognóza, že slovenský rast HDP 2009 bude, hm, napr. okrúhla nula. Tento scenár nie je úplne najpravdepodobnejší, ale ani nie posledný, a ak sa naplní, odbije hodina pravdy.
Politika
A sme v politike. 2009 je aj rokom troch volieb. Takže rozlišovať bude treba medzi reálnymi krokmi a strašením, keďže istá je len prognóza, že permanentná kampaň ako metóda vládnutia pobeží už bez zastavenia. Povedať dnes záväzne, ktoré segmenty ekonomiky či spoločnosti, teda mimo Maďarov a médií, sa ocitnú pod najväčším tlakom, je nemožné. Teda azda s výnimkou dôchodkového sporenia. Nezávisle od počtu odchodov z druhého piliera, ktoré nepokryjú fiktívne príjmy rozpočtu, sa totiž objavia na scéne i staré, známe a choré nápady so štátnym dôchodkovým fondom, či "evergreen" s preskupením odvodov (12:6 miesto 9:9). Inak to bude tak ako doteraz, čistá situačná improvizácia, čo je pracovná metóda vlády číslo 2.
Vysoké preferencie Smeru a Fica dávajú istú nádej, že nespanikári. Pokiaľ zostanú stabilné, má dôvod sa domnievať, že plašiť sa nikam neoplatí. Keďže výskumy verejnej mienky tvoria politickú realitu v tom najhoršom význame slova, keby ste náhodou stretli anketára z UVVM, MVK či Focusu, pokojne zakrúžkujte stranu Smer (alebo ho pošlite do hája). Upevníte tým stabilitu rozpočtu, oslabíte pokušenie robiť nedemokratické, antiliberálne, regulačné kroky, a posilníte tlak na zmeny v SDKÚ, SMK a KDH.... Šancou opozície sú prezidentské voľby, v ktorých je Gašparovič zrelý na výprask. Úspech Radičovej by mal psychologický efekt, takpovediac by prestaval kulisy pred kampaňou 2010... Zrejme by pomohla nižšia účasť, keďže urnám sa vyhýbajú zväčša voliči, ktorí sú spokojní (spokojnejší) so stavom v ekonomike a spoločnosti.... Pravdepodobnejší je nezáujem o európske a vyššie samosprávne voľby. Tie ponúknu, ako obvykle, defilé bezprizorných politikov, ktorí nie sú stranám už dosť dobrí ani na sedenie v NR SR (!!). Najzaujímavejšou stávkou týchto "volieb druhého stupňa" je, či Slovensko obháji, alebo prekoná vlastné európske rekordy v neúčasti (25 percent eurovoľby, 18 percent VÚC)ˇ.
Krédo roka 2009 znie, že na čo vláda nesiahne, tam škodiť nebude. V celej Európe platí, že krízu treba prežiť, nie "liečiť" metódami, ktoré ju vyvolali (tvorba umelého rastu). Na Slovensku, ktoré je v porovnaní s okolím v dobrej kondícii, to platí päťnásobne. Smutnejšie zároveň je, že tá dobrá kondícia je vyslovene relatívna. Slovensko potrebuje ďalšie a drakonické reformy prvého piliera (švajčiarska indexácia!!, predčasné dôchodky, zvýšenie veku, zásluhovosť preč), zdravotníctva, daní, sociálneho zaopatrenia, pracovného trhu, školstva a najmä odvodového systému. Fico a spol. nemajú tušenie, čo sa deje a náklady reforiem, ktoré sa neurobia ani v roku 2009 a ani v ďalších, krvou zaplatíme. Cena bude vyššia, než za všetky reštitúcie, nástenky, "verejné obstarávania" a igelitky, v ktorých budú, aj v Novom roku, počestní členovia koalície odnášať domov jediný zmysel svojho vládnutia a politickej existencie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
