Pred dverami jej hotelovej izby im neustále hliadkoval ochranka

Úradujúca Miss Slovensko reklamnej agentúry Forza, Edita Krešáková, si tohto roku nevychutnala predvianočnú atmosféru tak, ako po iné roky. Rodáčka z neďalekej Sene a študentka košickej Technickej univerzity dni pred sviatkami totiž strávila na sústredení pred finále prestížnej súťaže Miss World v juhoafrickom Johannesburgu. V Afrike strávila niekoľko týždňov a prezradila nám, čo všetko tam zažila.

Na finále odlietala Edita ešte v polovičke novembra a už vtedy sa priznala, že jej nie je všetko jedno... "Posledné dni pred odletom som mala strach, že vstupujem do niečoho neznámeho, lebo keď som cestovala pred tým po svete ako modelka, vedela som, čo to bude obnášať. Toto však bolo niečo úplne iné," prezradila Edita. "Vysporiadala som sa s tým len tak, že som na to nemyslela, lebo som mala iné povinnosti, keďže posledný týždeň pred odletom som ešte strávila na kastingoch, na ktorých sme hľadali dievčatá do súťaže Miss Slovensko pre rok 2009."

Keďže sa Edita potrebovala dostať z Košíc až do Juhoamerickej republiky, pár krát prestupovala a cesta to rozhodne nebola krátka... "Letela som z Viedne do Madridu a odtiaľ do Johannesburgu, takže ma čakalo mnoho hodín v lietadle - len ja a moje myšlienky... Na viedenské letisko ma zobral otec a

čakal tam so mnou až do poslednej chvíle, kým som neodišla do odletovej haly. Našu rozlúčku sprevádzali slzy a slová - čoskoro si doma, tak sa neboj..."

Edita mala so sebou pomerne veľa batožiny, pretože na žiadnej z akcií v rámci programu Miss World sa nemohla objaviť dva krát v tom istom oblečení... "Batožinu sme vyriešili spôsobom, že som doplácala za jeden kufor. Nemala som chuť riešiť na letisku, že idem na svetovú súťaž a nejako to vybavovať..." Hneď ako vystúpila v Johannesburgu z lietadla, už na ňu a ďalšie finalistky čakal tím ľudí s ochrankou. "Počkali sme ešte ostatné dievčatá a išli sme diplomatickým východom po batožinu a potom do autobusu, ktorý nás v policajnom sprievode odviezol do hotela. Prvé mi prebleslo hlavou tak a som tu, teraz začína boj."

Organizátori sa každoročne počas sústredenia pred samotným finálovým večerom vždy postarajú o pestrý program pre súťažiace. Inak tomu nebolo ani tentoraz. "Prvý týždeň to bol pobyt v safari parku, takže nás čakali výlety po celej oblasti. Bolo to 22000 hektárov pôdy a bolo to tam vážne ako v afrických dobrodružných filmoch. Pozorovali sme zvieratá, učili sa ako ich rozoznať na základe ich stôp, ako sa zachovať, keby sme sa náhodou stratili v divočine, ako využiť to, čo nám tamojšia príroda ponúka. Každý deň sme sa presúvali z miesta na miesto, lebo to bolo podelené na viaceré oblasti s rôznymi atrakciami. Po týždni sme sa presunuli do Durbanu, kde sme počas piatich dní absolvovali módne prehliadky a súťaž Miss Bikiny."

Videla aj chudobu

Boli sa pozrieť aj do tých najchudobnejších oblastí kontinetnu. "Boli to také typické africké dedinky. Dokonca som spala v chatrči z uschnutého blata, kde bola len slamená strecha. Okolo nás sa premávali divé zvieratá... Nebola tam elektrina, dokonca ani dvere či okná! Spokojne sa tam prechádzali rôzne chrobáčiky a mne to občas prišlo ako v hororovom filme."

V samotnom Johannesburgu sa organizátori snažili finalistkám priblížiť aj históriu mesta, navštívili múzeá ale aj miestnu ZOO. "Potom tesne pred finále to už bolo hlavne o sústredení sa na samotný večer. Skôr šlo o nácvik chôdze, o choreografiu. Ráno sme vstali, upravili sa a od ôsmej sme nacvičovali. Po obede znovu a po večeri zas... Až takmer do polnoci. Spať sme chodili okolo jednej v noci a budíček sme mali o šiestej ráno. Takže fungovať ako veselá a plná života a byť pritom nevyspatá to bolo dosť ťažké," prezradila s úsmevom.

Čo sa týka aktivít, ktoré v Juhoafrickej republike dievčatá absolvovali, sami si vyberať nemohli nič a mali prísny režim. "Stále to bolo tak, že nám bolo oznámené, kam všetky ideme. Často sa program menil z minúty na minútu. Takže pomerne často sa stalo, že som bola na izbe, akurát som sa prezliekala a v tom zazvonil telefón, že mám dve minúty na prípravu a stretnutie je pri výťahoch. Samé sme si nemohli nič plánovať a pred dverami sme mali ochranku, takže sme nemohli ani nikam vychádzať. Boli sme doslova zavreté na

izbe."

Všetky finalistky mali jednoducho len jednu povinnosť byť stále k dispozícii organizátorom, ktorí im robili program a byť krásne a usmievať sa. "Počas večere sme stále sedeli s rôznymi ľuďmi podnikatelia, lekári, právnici a mali sme sa s nimi rozprávať..."

Každá z finalistiek sa mala predviesť aj v nejakej voľnej disciplíne. Edita šla do Afriky s fľaškovým tancom, ktorý ju naučili v košickom súbore Čarnica. Pôvodne rozmýšľala nad tým, že by predviedla zostavu z mažoretiek, ale bolo jej povedané, že by ju porotcovia nevedeli ohodnotiť. Rozhodla sa teda pre niečo typicky slovenské pre ľudový tanec, ktorý ju napokon v Čarnici naučili Zuzka a Michal Šoltésovci. Nebolo to vôbec ľahké, no stálo to za to, pretože počas finále v Afrike sa páčila. "Bohužiaľ som sa síce s týmto tancom v hodnotení voľnej disciplíny neumiestnila, ale dievčatám z ostatných krajín sa veľmi páčil a dokonca sa ho niektoré chceli naučiť. Takže môžem povedať, že slovenský fľaškový tanec sa páčil takmer celému svetu. Hehe.

Najviac si rozumela s Turkyňou

Všetky finalistky boli podelené do menších skupín a na izbách bývali vo dvojici. Edita bola ubytovaná s Turkyňou. "S ňou som teda trávila aj najviac času a veľmi dobre sme si rozumeli. Skamarátila som sa ale aj s Ruskou, Ukrajinkou, Španielku, Švédkou, Srbkou, Maďarkou a Češkou. Bolo nás tam priveľa na to, aby sme sa stihli spoznať všetky. Boli sme teda podelené do skupín a musím povedať, že v našej skupine bol fakt dobrý kolektív. Nevnímali sme jedna druhú ako konkurenciu. Skôr sme sa snažili vychádzať si navzájom v ústrety a pomáhať si."

Je ale pravda, že na začiatku bolo vidieť, že niektoré dievčatá sa správajú veľmi sebavedomo. Podľa Edity však veľmi rýchlo zistili, že to k ničomu nevedie, "znormalizovali sa" a boli v pohode... "Na druhej strane sa tam našlo pár dievčat, ktoré pôsobili utiahnuto. Tie si ale rýchlo našli sebavedomé kamarátky, čo-to od nich pochytili, takže sa dá povedať, že v konečnom dôsledku sme tam na tom všetky boli rovnako. Zaujímavé bolo to, že hoci sme tam boli dievčatá z celého sveta a teda z rôznych kultúr, rozumeli sme si. Veľmi blízke mi napríklad boli Afričanky a Aziatky. A či tam ´zúrila´ rivalita? Jedine ak v tom, že mnohé dievčatá si každý deň lepili umelé mihalnice a vlasy mali, ako keby práve odišli od kaderníka. Každá sa proste snažila zaujať."

Edite sa tiež podarilo zaujať, pretože podľa neoficiálnych výsledkov sa nakoniec umiestnila v prvej dvadsiatke. "No, ono sa to povrávalo, že som medzi prvými dvadsiatimi, ale presne to neviem. Tie ďalšie umiestnenia okrem prvých sa totiž už neuvádzajú. Myslím, že som zaujala výškou a hádam aj očami... Mne osobne sa najviac páčila Češka. Bola prirodzene krásna, rozhodne nemala žiadne vylepšenia a hlavne jej krása vyžarovala zvnútra..."

Hoci sa pri súťažiach miss hovorí, že dievčatá voči sebe cítia hlavne rivalitu, máloktorá účastníčka finále vám to potvrdí. Naopak. Všetky doterajšie slovenské missky si z finálových sústredení priniesli množstvo priateľstiev... "S Miss Singapur sme boli ako sestry. To sme si dokonca aj povedali. Hehe. S Turkyňou určite ostanem v kontakte, už sme si aj písali a plánujeme nejaké stretnutia. Spolu s ňou a Srbkou sme si dali prísahu, že ak jedna z nás pôjde navštíviť druhú, tak tá tretia musí prísť za nimi..."

Trému už nemala

Samotný finálový večer sa uskutočnil 13. decembra. "V ten deň nás čakali už len skúšky s kapelou, potom len make-up a úprava vlasov. Bolo to vlastne celkom v pohode. Počas finálového večera som už dokonca ani nemala trému, naopak celé som si to užívala. Na mysli som mala len to, že ak sa páčim, tak si ma zvolia, ak nie, tak nie a nič sa nedeje..."

Po vyhlásení novej Miss World, ktorou sa mimochodom stala Ruska Xenia Suchinová, nasledoval korunovačný ples. "Tam som sa už len zvítala s riaditeľkou našej súťaže Miss Slovensko Luckou Hablovičovou a Jankom Kováčikom. Bola tam veľmi uvoľnená atmosféra. Fotili sme sa s ostatnými finalistkami, rozprávali sa a užívali si, že už to máme všetky za sebou."

Domov letela Edita už na druhý deň, cestu absolvovala s finalistkou z Čiech. "Ubehlo nám to pomerne rýchlo. Z únavy z celého pobytu v Afrike sme v podstate prespali celý let až do Madridu. Tam som ešte asi hodinku čakala na spoj do Viedne. To som sa ale už tak veľmi tešila, že mi to ubehlo ani som si to nestihla uvedomiť... Vo Viedni ma privítal otec s kyticou ruží. Hodila som sa mu do náručia a vôbec som sa nezaujímala o kufre, čo som tlačila na vozíku taká som bola šťastná, že ho vidím... Doma ma čakala celá rodina, vybozkávali ma, vyobjímali a potom nasledovalo rozdávanie darčekov."

Z Afriky sa Edita vrátila plná dojmov a zážitkov. "Miss World mi pomohla upevniť dôveru v seba samú. Zistia som, že stále to tak funguje ak sa nebudem spoliehať sama na seba, tak mi nikto nepomôže. No a napríklad som si uvedomila, aký je život v Afrike. Pocítila som obrovský luxus a zároveň som videla obrovskú biedu... Páčil sa mi aj svet divočiny a poznanie, že sa dá žiť iba z toho, čo príroda ponúka. Tam čosi také ako mobil nepoznajú, na safari sa vám nepodarí chytiť signál. Vtedy som mala pocit, že som odrezaná od sveta, no to mi dalo možnosť naplno vnímať to, čo je okolo mňa. Verím, že sa do Afriky ešte vrátim," dodala na záver.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári