Tri deti sa podarilo zachrániť, jedného syna vyhladovali na smrť
Prípadov, v ktorých počerní rodičia pykajú kvôli zanedbaniu starostlivosti o svoje deti, sú v súdnych archívoch desiatky. Raz je to odopieranie stravy, inokedy základnej hygieny či iných potrieb, nevyhnutných pre zdravý vývoj. Ak sa dieťa podarí zachrániť a umiestniť do niektorého z ústavov včas, jeho rodičia obvykle vyviaznu s podmienečnými trestami. Z času na čas však pribudne do súdneho archívu aj prípad, ktorého obeť po krátkom poležaní si na patológii putuje na cintorín. Dnes sme siahli práve po jednom z tejto kategórie.
Rodina Tibora a Moniky T. bola čo sa týka počtu detí typická rómska. Pozostávala z dvoch rodičov a deviatich detí. Najprv žili v zapáchajúcej pivnici na Hrebendovej ulici, no keď im bola miestnosť 4 krát 4 metre časom malá, porúčali sa inam. Prechodne žili v polozrúcaninách na Vodárenskej ulici (na snímke), no keďže sa začali búrať, aj odtiaľ museli odísť. Útočisko našli u príbuzných v Moldave nad Bodvou. Samozrejme, vrodené hygienické (či skôr nehygienické) návyky z predošlého bydliska i životné podmienky v tom novom sa podpísali pod zanedbávanie rodičov o zdravie ich detí. Sociálka, ktorá bola novelizáciami zákona neustále znižovaná, ledva postačovala na alkohol a cigarety. Až potom bolo na rade jedlo, nejaké to ošatenie a celkom na záver mydlo a ďalšie hygienické potreby.
Ako sme už spomenuli, Tibor a Monika mali deväť detí. Dôvod, kvôli ktorému sa o nich začali zaujímať úrady, bol syn Leon. Narodil sa v auguste 1999 a v priebehu prvého roka svojho života bol päťkrát hospitalizovaný v nemocnici. Keď s ním matka prišla na ošetrenie v marci 2002, trpel dýchacími ťažkosťami a podvýživou. Ako 2 a polročný vážil len 7 kg. V nemocnici si ho nechali a po krátkom preliečení, počas ktorého pribral 200 gramov, bol prepustený. No keď ho Monika priniesla o mesiac neskôr na akési očkovanie, lekárka zistila, že opäť schudol. Matke teda prikázala, aby syna viac živila a aby sa s ním prišla o mesiac opäť ukázať. Samozrejme, Monike šli dobre mienené rady jedným uchom dnu a druhým von. Raz síce Leona ukázať prišla, ale o zlepšení jeho zdravotného stavu sa nedalo hovoriť ani omylom. Keď lekárka videla chlapca naposledy, mal 3 roky. Vážil 7,45 kg a trpel psychomotorickou retardáciou.
Ak by úrady Leona jeho rodičom odobrali, možno by ešte žil. Chlapec však ďalej živoril až dovtedy, kým ho z utrpenia nevykúpila smrť. Bolo to v júli 2003, keď na následky podvýživy ako 4-ročný zomrel. Samozrejme, to už úrady museli konať. Rozbehlo sa vyšetrovanie, ktoré odhalilo, že okrem chlapca sú zanedbávané, v právnej terminológii týrané, ďalšie deti - tri dcéry. Aby neskončili ako Leon, našlo sa pre nich miesto v niektorom zo slovenských ústavov. A keď ich rodičia putovali do väzby, tri dievčatá nasledovali aj ich ostatní súrodenci.
"Nikoho som netýral," bránil sa pred súdom Tibor, ktorého spolu s manželkou obžaloval prokurátor z týrania. "Robil som, čo som mohol, aby deti mali všetko, čo potrebujú. Domov som sa vracal večer, manželka tvrdila, že deti sú najedené. Za všetko môže ona!" Tibor si uvedomil, že tu už ide do tuhého a ak nezvalí vinu na manželku, pôjde do basy on. Matku, ak aj uznajú vinnou, možno nezavrú. Ale čo on? Otca môžu strčiť za mreže raz-dva...
Samozrejme, aj Monika vinu poprela. "Deti mali vždy čo jesť a boli čisto oblečené. Keď boli choré, išla som s nimi k lekárovi. Za to, že Leon zomrel, nemôžem. Od narodenia bol chorý na hlavičku, lekári to vedeli, mali mu dať nejaké vitamíny." Monika si spomenula, že Leon štyri dni pred smrťou začal hnačkovať, neskôr zvracať, až celkom prestal jesť. Deň pred jeho úmrtím odišla do Košíc požičať si od otca peniaze, aby s ním mohla ísť k lekárovi.
"Rodičia sa o Leona dobre starali," opísala starostlivosť o nebohého brata jeho 15-ročná sestra Alexandra. Uvedomovala si, že Leonovi nepomôže, ak bude tvrdiť pravdu. Teda, že bol v ich rodine až na samom konci "potravinového" reťazca... Ak nechcela nechcela ostať v ústave, čo jej v prípade odsúdenia rodičov reálne hrozilo, rozhodla sa potvrdiť ich "alibi". "Zomrel, lebo bol chorý. Mal astmu. Keď nespal, ja som sa s ním hrala, a niekedy som mu dávala jesť aj zo svojho. Nevedel sedieť, ani chodiť, len sa prehadzoval z boka na bok. Nerozprával, pri kŕmení sme ho museli zobrať na ruky. Nechcel jesť. Väčšinou plakal alebo všetko vyzvracal. Bol veľmi chudý. Dávali sme mu do mlieka piškóty, no jedol aj chlieb, niekedy mäso, aj zemiaky." Čudné tvrdenie, lebo patológovia v chlapcovom žalúdku nenašli po takejto strave ani stopy...
Znalec z odboru detskej pediatrie o Leonovi povedal, že trpel ťažkou mozgovou obrnou, v dôsledku ktorej sa len čiastočne pohyboval, resp. kýval. Keďže mal stuhnuté svalstvo na rukách, nedokázal nimi hýbať a v čase smrti bol na úrovni novorodenca. Zdôraznil, že kŕmenie Leona si vyžadovalo ruku profesionála, pretože takto postihnuté deti sa prijímaniu potravy bránia, resp. ju vypľúvajú. Lenže ako je už známe, Leona nekŕmil profesionál, ale jeho mama, ktorú to nikto nenaučil, občas otec a niekedy 15-ročná sestra. Znalec však videl chybu rodičov v tom, že posledný rok Leonovho života na predvolania detskej lekárky nereagovali a nedostavili sa s ním na žiadne vyšetrenie. To by určite odhalilo, že v jeho prípade je vhodnejšia ústavná starostlivosť. Rodičom ale takáto alternatíva nepasovala. Zverenie syna odborníkom by znamenalo výpadok jednej sociálnej dávky...
Z posudku znalcov z odvetvia psychológie a psychiatrie vyplynulo, že obaja obžalovaní majú podpriemerné intelektové schopnosti. Tibor je presvedčený, že za smrť Leona nesie zodpovednosť manželka, pretože v jeho ponímaní má starostlivosť o rodinu zabezpečovať žena. U Moniky znalci zistili nedostatočne rozvinuté vyššie city bez schopnosti prejavov materinskej lásky. Má ľahkomyseľný prístup k životu, čo sa prejavilo v nedostatočnej starostlivosti o deti.
Krajský súd tvrdeniam počerných rodičov, že sa o všetky svoje deti príkladne starali, neuveril. Tibora i Moniku uznal zodpovedných nielen za smrť ich syna, ale aj za týranie troch ďalších detí. Vymeral im zhodne po 11 rokov straty slobody v II. NVS.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
