porozprávali s jej dvoma členmi Silviou (violončelistkou) a Ernestom Šarköziovcami (cimbalistom). Napriek tomu, že sme ich "spovedali" osve, ich odpovede boli sympaticky podobné. Rovnako, ako ich autori.

Šaty si zásadne vyberá sama, nikdy by si nevzala požičané

Pre Silviu Šarköziovú znamená hudba všetko. Je niečím, čo má rada od malička a čo si so sebou nesie po celý život. "Hudba mi dala manžela, kamarátov, prácu a krásny život." Pritom nebolo v rodinnom pláne, aby zo Silvie bola muzikantka. "Bola som však taký tip dieťaťa ako je dnes Vaneska. Dávala som vehementne najavo, že hudba a všetko, čo s ňou súviselo, čo ma veľmi baví, preto mi v tomto smere veľmi pomáhali."

Silvia hrá na violončelo, ktoré sa môže považovať v cigánskej hudbe za trochu netypický nástroj. "Možno na Slovensku to tak je. U nás ani nie je žiadna iná cigánska kapela, v ktorej by mali tento nástroj. V iných krajinách je violončelo súčasťou kapiel. Myslím, že má svoje miesto a opodstatnenie svojou krásnou farbou zvuku."

Muži si na koncert vezmú oblek, ale ženy to majú trochu zložitejšie. Nestačí len dobre hrať, je potrebné na pódiu aj dobre vyzerať. "Áno, muži to majú jednoduchšie, ale majú aj menej možností v tomto smere. Ibaže muži v našej kapele sú parádnici a stále niečo vymýšľajú, chcú niečo výnimočné." Silvia si zásadne vyberá šaty sama. Nespolieha sa na nikoho cudzieho. "Dávam si ich často šiť a zásadne si šaty nepožičiavam, ako je to v posledných rokoch zvykom. Vravievam si, že radšej budem mať iba troje šiat, ale vlastné. Také, ktoré nenosil niekto iný. Tiež nepatrím k tým ženám, ktoré si po jednom, dvoch oblečeniach povedia, že ´šup s nimi preč, lebo ma v nich videli´. Tento problém nemám."

Silvia bezpochyby patrí k málo ženám v slovenskom šou biznise, o ktorých možno povedať, že sú dámy. Isto je to z časti niečo, čo človek v sebe má a z časti je to ovplyvnené výchovou. "Bola som tak vychovaná, aby som vždy vedela, ako sa správať. Na verejnosti aj v súkromí. Rovnako, ako mňa vychovávala moja mama, sa ja snažím vychovávať Vanesku."

Úspech rodiny vidí v jej súdržnosti a, rovnako, ako jej manžel v tom, že majú možnosť byť stále spolu. "Viem, že nie každý je na tom rovnako. Málokde sa nájdu partneri, ktorí môžu robiť rovnakú prácu a dokonca spolu. A to je asi chyba. Pritom sa ma ľudia často pýtajú, že ´pre Boha, ako to spolu vydržíte?´. Práveže dobre. Ak má každý partner inú prácu, iných ľudí pri sebe, tak by mali aspoň tráviť voľný čas čo najviac spolu. Poznám však veľa takých párov, ktorí po celom pracovnom roku, keď je každý niekde inde, idú aj na letnú dovolenku zvlášť. My, naopak, sa tešíme, že sme spolu. Ja keď už idem len ku kaderníčke, tak sa mi zdá, že už som dlho preč a volám domov, čo tam tí moji robia." Na manželovi najviac obdivuje zmysel pre rodinu. Je to vlastnosť z ktorej Silvia a Vaneska najviac čerpajú. "Ďalším dôvodom pre môj obdiv je jeho pracovitosť a usilovnosť. Ernest naozaj veľmi veľa pracuje, čo je a tom pódiu aj vidno. Bez práce a tréningu nešlo."

V kapele Cigánski diabli je Silvia jedinou ženou. Veľmi si to pochvaľuje. "Je to výborné a perfektné. Byť medzi mužmi a medzi mužmi môže byť veľký rozdiel. V našej kapele sú samí džentlmeni, navyše sú veľmi vtipní, preto mi je s nimi dobre." Na názve "Cigánsky" sa s manželom úplne zhodli. Navyše, nepovažuje nejaké delenie za podstatné. "Je zaujímavé, že nám to nevyčíta majorita, ale Rómovia. Pre mňa tieto dva názvy znamenajú celkom to isté. V hudbe mi to však pristane viac. Je prirodzenejšie povedať ´Cigánska hudba´ než ´Rómska hudba´. Znie to viac ohnivejšie, viac späté s hudbou."

Niekto o rómskej problematike iba rozpráva, niekto pre "pozdvihnutie" Rómov aj niečo konkrétne robí. Ako povedal J.Á. Komenský, príklady priťahujú. "Robíme, čo sa dá, viac nevieme. Nestačí niekoho ľutovať, alebo mu niečo jednorázovo dať. Myslím si, že je lepšie, dať mu príklad. Keď Rómovia vidia, že takto sa dá niečo dosiahnuť. Keď človek využije svoj talent, poctivo pracuje, má sa dobre. Ak deti nemajú príklad od rodičov, aspoň ho majú od iných súkmeňovcov."

Rovnako, ako manžel Ernest, má aj Silvia rada, keď vo chvíľach voľna je okolo nej chvíľu ticho. "Tej hudby je okolo nás naozaj dosť. Ak si len tak vyjdeme do obchodného centra, kam radi chodíme, aj keď viem, že to asi každý kritizuje, tak tam si človek hudbu nevyberá. Tam tá hudba je a hučí z každej strany. Sme nútení počúvať to, čo nám tam núkajú a navyše hlasno. Doma si človek pustí to, čo má rád, čo práve chce a hlavne, oveľa tichšie."

Pre Silviu sú ruky pracovným nástrojom, preto si na ne musí dávať zvláštny pozor. "Ak hráme nejaké loptové hry, tak do toho nedávam až toľko entuziazmu, ako iní. Stalo sa mi ako dieťaťu, že som si poranila ruku pred súťažou, na ktorú som sa pripravovala dosť dlho a poctivo. Tým som znemožnila účasť aj ďalším dvom deťom. Preto mám už dnes rešpekt k svojim rukám."

Vďaka koncertovaniu pochodila s minulou aj súčastnou kapelou svet. Vraví, že už málokde sa stane, že by ľudia nevedeli, kde je Slovensko. Navyše cigánska hudba je populárna všade vo svete. Zaujímavý zážitok si však priniesli asi pred 10 rokmi z Austrálie. "Tamojší Slováci nám ukazovali prášok na pranie, ako by to bolo niečo, čo sme nikdy nevideli a nepoznali. Vysvetľovali nám, že sa majú tak dobre, že si počas života kúpia aj dve autá a podobne."

Rodičia ho vychovali, aby bol hrdý Cigán

E. Šarközi, bravúrny cimbalista, sa k cimbalu dostal prekvapivo - nechtiac. "Rodičia ma dali na husle, keď som mal päť rokov. Nejako sa mi však do toho nechcelo. Husle sú skutočne ťažký nástroj a veľmi odradzujúci, lebo kým človek vylúdi normálny čistý tón, tak to trvá roky. Otec už nevedel, čo so mnou robiť. V desiatich sa ma opýtal, či by som nechcel prejsť na cimbal." Ten sa malému Ernestovi páčil, lebo to bol preňho atraktívny nástroj. "Hneď ma to chytilo a nakoniec som si obľúbil aj hru na husle, takže som na konzervatóriu vyštudoval síce nie husle, ale violu a cimbal."

Nedávno došlo k rozpadu známej kapely Diabolské husle. Ernest Šarközi prevzal žezlo umeleckého vedúceho v novovzniknutej formácii a vraví, že sa tým, okrem iného, výrazne zmenil repertoár kapely. "Tiež sa zmenil štýl hudby a zmena názvu priniesla ďalšie pozitívum - tento názov je akoby bližšie k ľuďom. Akoby po počutí názvu Cigánsku diabli hneď pochopili o čo nám ide." Zmena štýlu znamená, že sa viac snažia hrať svetový repertoár. Samozrejme, nechýba ani slovenský či cigánsky folklór. "Tiež svetový folklór i klasická hudba. Všetko sa ale snažíme predviesť v našom, cigánskom štýle. Nehráme nič v originále. To je náš základ. Chceme, aby bolo hneď zrejmé, že toto sme my."

E. Šarközi uprednostnil v názve slovo "cigánsky" pred "rómskym". Nie všetkým mimo kapely sa to však páčilo. "Nejaký Rómovia nám to už vytkli. Vraj bojovali za to, aby neboli Cigáni, ale Rómovia a my im to teraz kazíme. Ja sa však necítim byť Róm. Myslím, že tí, ktorí to vymysleli, boli na postoch, na ktorých sa patrilo niečo vymyslieť, s niečím novým prísť. Tak vymysleli práve toto. Myslím a dúfam, že sa nám aspoň trošku podarilo, aby pomenovanie ´Cigán´ neznelo ako nadávka, ale naopak. Bohužiaľ, doteraz vždy to bolo vnímané a asi aj myslené ako nadávka. Snáď sa čosi zmenilo."

Cigánov, či Rómov pozná každý. Ale "naozaj" ich pozná málokto. Hovorí sa o nich, že sú nadaný a hrdý národ. "Mňa rodičia vychovali tak, aby som bol hrdý na to, že som Cigán. Je však veľmi dôležité, aby sme aj mali byť na čo hrdí. Myslím si, že Cigáni sú vo svojej podstate, ´od koreňa´, dobrí ľudia. Samozrejme, že o nás kolujú zlé aj veľmi zlé mienky. Chyba bude asi v tom, že väčšine chýba vzdelanie. Aspoň na Slovensku. Myslí, že keby sa tento problém vyriešil, keby boli Cigáni vzdelaní, tak by aj vymizli problémy, ktoré s nimi sú."

O E. Šarközym je známe, že má veľmi rád svoju manželku. Tiež je známe, že sú stále spolu. V práci aj v súkromí. Priznáva sa, že je na nej veľa toho, čo obdivuje a prečo ju má tak rád. "V prvom rade, keď sme sa spoznali, sa mi veľmi páčilo, ako vyzerala. No, keď som ju spoznával bližšie, páčilo sa mi, aká je skromná, aké má pochopenie a cit pre rodinný život. Myslím si, že to je základ dobrého manželstva. Naozaj cítime všetko rovnako. Snažíme sa spolu vychádzať a nerobí nám občas problém robiť aj kompromisy, lebo vieme, že to má zmysel. Myslím, že kvôli tomu náš vzťah funguje a verím, že aj bude."

Nie každý má šťastie na výber partnera. Nie každý, kto to šťastie aj mal, si dokáže partnera a rodinu udržať. "Pokladám za úžasné, že spolu pracujeme. A práve v tom vidím tiež veľkú šancu k úspechu, šancu mať dobrý vzťah a rodinu. My sme na seba tak zvyknutí, že nám ani nenapadne žiadna ina alternatíva. Ľudia veľmi veľa pracujú. Aj my veľmi veľa pracujeme, ale ako som povedal, pracujeme spolu. Ak ľudia, muž a žena, pracujú osve, každý v inej firme, možno si aj odvyknú jeden od druhého. Spolupracovníci sa im stanú bližší, než vlastní, pretože s nimi trávia viac času, riešia viac spoločných problémov ako s tými doma. Stále, aj popri množstve povinností a práce, sa snažíme, aby na prvom mieste v našom živote bola rodina. To je asi základ."

Silvia sa pred časom zúčastnila televíznej tanečnej súťaže. Povrávalo sa, že manžel Ernest tým nebol veľmi nadšený."Nie, to vôbec nie je pravda. Keď dostala túto ponuku, bola to skôr česť pre ňu aj pre našu kapelu. Už aj preto, že sme Cigáni. Asi na Slovensku až taký veľký rasizmus nebude, ako v iných krajinách. Manželka si chcela vyskúšať, aké to je. Ja som proti tomu nič nemal, lebo to bolo naozaj krásne. Škoda, že sa do všetkého, aj do tohto, zaplietol bulvár, ktorý kazí dojem aj umeleckú hodnotu tanca. Ak človek sedí a sleduje tanec, nevníma, komu čo vidno. Lenže keď to ´odcvaknú´ a uverejnia, tak už to je vnímané celkom inak." Trénovanie a vystúpenia boli veľkou drinou, ale zaberali manželke aj veľa času. "Ja som bol bez nej v domácnosti velkom bezradný. Lenže, keď som videl, ako ju to baví a ako chce tancovať, tak som sa to snažil nejako prežiť. Nie je však pravda, že som sa nejako ´prihovoril´, aby vypadla, ale keď sa tak stalo, tak som sa v duchu celkom tešil," priznal s úsmevom.

S manželkou Silviou zdieľajú spoločnú lásku nielen k dcérke, ale aj k hudbe. "Hudba je pre mňa veľmi dôležitá. Už môj otec bol muzikant. Po prvé nás to živilo, po druhé bolo jasné, že aj ja budem muzikant a vďaka muzike som sa zoznámil aj so svojou ženou, keď sme študovali na rovnakom konzervatóriu. Teraz nás to opäť živí, ale už nie sprostredkovane, cez môjho otca. Sme šťastní, že sme sa vydali týmto smerom."

Popri mnohých koncertovaniach, a hraniach, cestovaní je E. Šarközi rád, keď môže "vypnúť" tak, že nič nepočúva. Keď je vôkol neho trochu pokoja a ticha. "Jeden deň si poviem, že nechcem o muzike ani počuť, ale na druhý deň mi nedá a už si niečo pustím. Mám rád každú hudbu, je mi to ozaj jedno o aký žáner ide, len musí byť kvalitná."

V tomto období má celá kapela doslova plné ruky práce. Chystajú projekt so symfonickými orchestrami doma aj v zahraničí. "Čakajú nas svetové festivaly a našim najvyšším cieľom je dostať sa do tých najväčších svetových sál. Tiež chystáme jeden cigánsky projekt, v ktorom namiesto symfonického orchestra nás bue doprevádzať veľký cigánsky orchester. Tiež nás čaká projekt, v ktorom sa bude striedať naša cigánska kapela s rôznymi džezovými umelcami."

Stranu pripravila: Jarmila REPOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári