KATARÍNA GÉCZIOVÁ, katarina.gecziovakorzar.sk

Otec čakal s ťažko zdravotne postihutým synom na prevoz dopravno-zdravotnej služby tri hodiny. Jeho sťažnosť nemá kto preveriť.

KOŠICE. Týždeň pred Vianocami šiel Ivan Potančok so svojím synom Martinom na pravidelnú transfúziu. Cudziu krv potrebuje pre chorobu, ktorá postihuje jeho krvný systém a ničí červené krvinky. Pred piatimi rokmi následkom cievnej príhody ochrnul a prestal úplne rozprávať. Väčšinu času trávi v posteli.

Nutná preprava

Tridsaťtriročný Martin bol prevezený súkromnou Zdravotnou dopravnou službou Košice najprv na očné vyšetrenie do vojenskej nemocnice, odtiaľ na hematologickú ambulanciu v novej nemocnici. Tu sa zdržal do druhej poobede.

"Vtedy som volal na dispečing a žiadal o vozidlo. Povedali mi, že je nedostatok vodičov aj vozidiel, aby sme mali strpenie a čakali. Syn dlho v invalidnom vozíku nevydrží a po hodine sa u neho začala prejavovať únava. Viackrát som dopravnú službu telefonicky urgoval, že sa syn cíti zle. Sanitka však neprišla," uvádza Potančok.

Mal silné kŕče

Po dvoch hodinách musel otec spolu so zdravotnou asistentkou syna nakláňať vo vozíku, aby čiastočne menil jeho polohu. "Robili sme to, pretože sa mu pri dlhom sedení ťažko dýcha a môže u neho dôjsť ku kolapsu," hovorí Martinova ošetrovateľka Jana Zelencová.

Sanitka prišla niekoľko minút pred piatou hodinou. Martin dostal pri prekladaní do vozidla kŕče do nôh i rúk, bol psychicky vyčerpaný. Potančok tvrdí, že to nie je prvýkrát, čo so synom na prepravu čakali.

Konateľka: Nie sme taxi

Podľa konateľky dopravnej spoločnosti Ľubomíry Karasovej chybu spravil Potančok, keď udával miesto príchodu auta. Vraj nahlásil, že sú na transfúznej stanici. Tam ich však nenašli napriek tomu, že je vedľa hematologickej ambulancie. Vodič preto rozviezol ostatných pacientov a po telefonáte Martinovej mamy sa po nich auto vrátilo.

"Vždy som hlásil, že sme na transfúznej stanici a prišli po nás. A teraz nás nevedeli nájsť? Je normálne, aby Košice mali k dispozícii tak málo vozidiel?" pýta sa otec.

Podľa Karasovej im tri autá stačia. "V Košiciach nie sme jediná dopravná zdravotná služba. Počet pracovníkov máme obmedzený, pretože tieto služby sú ekonomicky nevýnosné. Nadstav by vytváral stratu," hovorí.

Podľa nej si ľudia neuvedomujú, že sú plánovaná služba a nie taxi. Dodáva, že kvôli efektívnosti musia autá vyťažovať a prevozy spájať.

Pomoci sa nedovolá

Prepravu hradí zdravotná poisťovňa. Tá môže prešetriť sťažnosť poistenca. "Zákon však nestanovuje čas, za aký by mala zdravotná preprava ku klientovi prísť," tvrdí hovorkyňa Spoločnej zdravotnej poisťovne Martina Ostatníková. S takým prípadom sa vraj nestretli.

Podľa Zuzany Horníkovej z poisťovne Dôvera v prípade dopravnej služby kontrolujú stav sanitiek alebo vykázané kilometre. "Kvalitu zdravotnej starostlivosti by mal kontrolovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou."

Ten sa však podnetom zaoberať nebude. "Nie je oprávnený preskúmavať rýchlosť a včasnosť prepravy pacienta," odpísala za túto inštitúciu Jana Demjanová z Úradu vlády.

Sieť poskytovateľov dopravnej zdravotnej služby a ich povinnosti neurčuje ani ministerstvo zdravotníctva, pretože ide o službu poskytovanú na základe živnosti. Podľa jeho hovorkyne Zuzany Čižmárikovej riešenie tohto problému preto nie je v ich kompetencii.

* * *

Kto má nárok

n Prepravu hradí zdravotná poisťovňa. Za kilometer je doplatok 0,07 eura (2,10 koruny). Za prepravu sanitkou neplatí poistenec: ťažko zdravotne postihnutý odkázaný na individuálnu prepravu, zaradený do chronického dialyzačného alebo transplantačného programu, ktorému sa poskytuje onkologická a kardiologická liečba. Za závozníka sa dopláca 3,31 eura (100 korún).

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári