Slovenský "bufetár" preháňa výkvet svetovej gymnastiky

Jeho výsledky na vrcholných gymnastických podujatiach európskeho i svetového významu evidujeme už od roku 2001, keď bol, ako 17-ročný, členom mužského družstva na svetovom šampionáte v belgickom Gente. Odvtedy sa Samuel Piasecký vypracoval na špičkového európskeho pretekára v jednej zo svojich najobľúbenejších disciplín - na bradlách. V kombinácii s hrazdou pozbieral za posledné dva roky niekoľko pekných, aj medailových, umiestnení v pretekoch Svetového pohára, ktoré ho vyniesli v konečnej klasifikácii tohto prestížneho podujatia na 8. priečku na bradlách.

Prvý raz v kariére si tak zaistil účasť vo finále Svetového pohára, ktoré sa konalo v polovici decembra v madridskej "Arena Telefónica". Štvrté miesto medzi absolútnou gymnastickou špičkou je jeho životným výsledkom. "Sám som bol tým umiestnením prekvapený, pretože do Madridu som išiel ako ôsmy pretekár v dlhodobom rebríčku Svetového pohára. Veril som si, že keď zacvičím pekne, čisto, mohol by som poraziť majstra Európy Gréka Tsolakidisa či Španiela Carballa, ale na viac som si netrúfal. Štvrté miesto som vôbec nečakal, je to super."

Jeho hodnotu vôbec neznižuje skutočnosť, že v hlavnom meste Španielska chýbala až pätica borcov z konečného rebríčka Svetového pohára, vrátane prvého, Slovinca Mitju Petkovšeka. Podobu finálovej osmičky skomplikovalo zopár zranení, pre ktoré v Madride absentovali napríklad Číňania Li, Huang, alebo aj Uzbek Fokin, ktorý bol v rebríčku Svetového pohára o priečku vyššie ako Piasecký. "V sezóne, v ktorej bolo niekoľko vrcholov, olympiáda v Pekingu či Ázijské hry, je to celkom pochopiteľné. Napriek tomu bola konkurencia vo finále veľmi silná, všetko pretekári s titulmi majstrov sveta či Európy. Že neboli v prvej osmičke rebríčka na bradlách, tak len preto, že nie každý absolvuje kompletný program pretekov Svetového pohára. Pre mňa bolo úspechom už to, že som bol medzi osmičkou pretekárov pozvaných na finále na základe umiestnenia v rebríčku, ktorý sa robí na konci dvojročného cyklu Svetového pohára."

Ten bol pre odchovanca košickej gymnastiky mimoriadne úspešný. "Darilo sa mi celý rok, najmä v jeho druhej polovici to išlo stále hore, zo súťaže na súťaž. Dobré výsledky som mal v Szombathely, Glasgowe, Stuttgarte, kde som bol siedmy na bradlách a ôsmy na hrazde, či v Ostrave, kde som obe náradia vyhral, a veľmi si cením aj druhé miesto na bradlách v Barcelone, kde sa zišla veľmi silná konkurencia. Určite to bol pre mňa zatiaľ najlepší rok v kariére."

Samovi vyšla aj finálová zostava v Madride, aj keď sa nevyhol chybičke, ktorá ho pripravila o medailové umiestnenie, a tým i o pár tisíc švajčiarskych frankov. "Zacvičil som dobrú zostavu, bohužiaľ, škoda toho poskoku dozadu v jej závere. Keby som mal čistý doskok, vraj by som mal medailu. Ale na keby sa ani v gymnastike nehrá. Kazili aj ďalší pretekári, aj tí, ktorí skončili predo mnou, ale ja som išiel do súťaže s najnižšou východzou známkou. Vyššiu ju mal aj Ukrajinec Gončarov, ktorý obsadil tretie miesto. Myslím, že som nebol horší, ale rozhodla práve východzia známka. Škoda, lebo finančne to bolo zaujímavé len v prípade medailistov. Doteraz zvykli nejako ohodnotiť všetkých účastníkov finále, ale tentoraz dostávali peniaze iba prví traja, víťaz sedemtisíc frankov, druhý päťtisíc a tretí tritisíc. Ja som tak obišiel naprázdno. Nejakú prémiu sme však dostali aj s trénermi od sponzora, ku koncu roka, čo mi trošku pomohlo pri nákupe darčekov na Vianoce. Z gymnastiky sa však u nás určite nedá vyžiť."

Za zmienku stojí skutočnosť, že gymnastický výkvet sveta preháňa obyčajný bufetár. Samo si totiž na živobytie zarába za pultom vysokoškolského bufetu v Bratislave, kde sa natrvalo, aj kvôli tréningovým podmienkam, usadil. Aj keď z pretekov Svetového pohára občas domov niečo prinesie, na prácu v bufete je stále odkázaný. "Robota v bufete je oveľa výnosnejšia ako gymnastika. No od Nového roka by sa to malo zmeniť, pretože sa nám konečne podarilo získať sponzora, ktorý je ochotný nás finančne podporiť. Aj keď je zaujímavé, že Východniara bude sponzorovať Západoslovenská energetika," smeje sa košický rodák. "Keď sa však situácia nezlepší, aj naďalej budem nútený kombinovať gymnastiku s bufetom..."

Sklamanie z neúčasti na tohtoročnej olympiáde v Pekingu už prebolelo, a najlepší slovenský gymnasta vidí na obzore Londýn, kde budú najväčšie svetové hry o necelé tri roky. "Netajím, že som bol veľmi sklamaný, že som sa nedostal na olympijské hry, ale už je po tom, ideme ďalej. Verím, že to budeme robiť na profesionálnejšej úrovni ako doteraz, aspoň tomu všetko nasvedčuje, a na ďalšej olympiáde už nebudem chýbať. Generálkou na olympijské súťaže budú majstrovstvá sveta v Londýne, ale kvalifikácia nás čaká až o tri roky na svetovom šampionáte. Medzitým sa opäť pokúsim dostať do finále Svetového pohára, ktorý prechádza z dvojročného cyklu na jeden rok."

Samo sa tešil, že bude počas sviatkov doma, v Košiciach. "Z toho, že môžem stráviť vianočné sviatky s rodinou, som mal najväčšiu radosť. Ale napriek tomu, že sme siedmi súrodenci, tri sestry a štyria bratia, sviatkoval som tu iba s rodičmi a mojou rodinkou. Všetci súrodenci sú totiž rozlezení po zahraničí." Aj keď boli Vianoce, neznamenalo to, že prišiel domov zaháľať. "Pravidelne som chodil cvičiť, na Popradskú, ku svojmu prvému trénerovi, pánovi Dučákovi. Prekvapilo ma, ako je tá telocvičňa, kde som kedysi začínal, dobre zariadená. Škoda len, že v nej netrénuje žiadny gymnasta. Teda, mám na mysli to, že tu nie sú gymnasti dospelej vekovej kategórie, po prípravke musia deti prechádzať do iných oddielov. Azda aj preto, že tu chýbajú kvalifikovaní tréneri, ktorí by ich mohli trénovať," spomenul si mladý Košičan na svoj športový osud.

Bohuš MATIA

Autor: Noc by chcela prelyžovať

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári