Do mesta hazardu nechodia hazardovať s dobrou povesťou

Slovenská reprezentácia v kulturistike má svoj každoročný vrchol na európskom či svetovom šampionáte, ale v súťažnej forme sa naša špička udržiava prakticky až do Vianoc. Je totiž dobrým zvykom lúčiť sa so sezónou na tradičnej súťaži Grand Prix v americkom meste Las Vegas.

Reprezentačný šéftréner Milan Čížek tvrdí, že výprava za veľkú mláku (ako sa Atlantiku zvykne hovoriť) je pre jeho zverencov čiastočne odmenou za celoročnú drinu, ale zároveň aj povinnosťou potvrdiť dobré meno slovenskej kulturistiky. "Samozrejme, pre našich borcov je to akási odmena na záver sezóny, ale keďže je to súťaž Grand prix, chceme od nich, aby tam dosiahli aj nejaké výsledky. V Las Vegas sme boli už štvrtý rok po sebe, a myslím si, že aj tentoraz cesta splnila svoj účel, pretože aj s tými výsledkami to bolo celkom fajn."

V súťaži sa predstavilo kvarteto Slovákov, v jedinej kategórii žien, open, triumfovala úradujúca majsterka sveta Jana Purdiaková, a jej reprezentačná kolegyňa Zdena Nazarejová skončila na bronzovom stupienku. Mužov rozdelili organizátori do niekoľkých kategórií podľa americkej miery. V kategórii do 165 libier obsadil Richard Riedl 2. miesto, a na rovnakej pozícii skončil v súťaži do 220 libier Marián Čambal. "Vždy tam ideme len so skupinkou štyroch či piatich pretekárov, podľa toho, kto ako v závere sezóny vyzerá. Pri výbere prihliadame aj na to, kto dosiahol počas sezóny dobré výsledky. Jana Purdiaková, ktorá bola v Las Vegas aj vlani, tohtoročné majstrovstvá sveta vyhrala, Zdena Nazarejová bola na na nich šiesta, Richard Riedl je bronzový medailista z majstrovstiev sveta, a Marián Čambal má striebro z majstrovstiev Európy. Vždy sa snažíme zostavu pre Las Vegas obmieňať, Igor Kočiš tam bol napríklad vlani, a pôjde aj na budúci rok," vysvetľuje košický tréner.

Súťaž Grand Prix v Las Vegas má vo svete kulturistiky dobrý zvuk, ale čo sa týka účasti pretekárov, nemožno ju porovnávať trebárs so svetovým šampionátom. "To rozhodne nie, pretože v štartovom poli prevažujú borci z Ameriky, Európanov je tam vždy menej ako na najvýznamnejšom svetovom podujatí. V ženskej kategórii open mali naše dievčatá štrnásť súperiek, v kategórii, kde bol Majo Čambal, bolo štrnásť borcov, a v Riedlovej dvadsaťjeden. Aj keď by sme na to finančné prostriedky mali, naším cieľom ani nie je absolvovať kompletný program súťaží Grand Prix, ako robí napríklad Poliak Piotrkowicz, ktorý obehal za jeden rok sedemnásť súťaží, z ktorých pätnásť vyhral. Ale keď prišiel na majstrovstvá sveta, skončil tam druhý. My už dva alebo tri týždne pred svetovým šampionátom nejdeme nikde, aby sme sa naň mohli koncentrovať v plnej miere, kým on ešte aj pár dní pred majstrovstvami sveta cestuje kdesi do ´trubky´, aj teraz bol týždeň pred svetovým šampionátom na súťaži v Moskve. My by sme to s našimi borcami nikdy neurobili," tvrdí Milan Čížek.

Slovenská výprava bývala v hoteli Plaza, ktorý bol aj v čase predvianočnom preplnený dychtivými hráčmi. "Kvôli hrám tam chodí väčšina návštevníkov. Aj keď je to kulturistické mesto, veď sa tam každoročne koná populárna Olympia, o súťaž Grand Prix nebol nejaký mimoriadny záujem. Cudzích návštevníkov príliš nezaujímala, a chodili sa na nás pozerať väčšinou miestni ľudia, ktorí vedeli, že sa niečo také v Las Vegas koná."

Na rozdiel od majstrovstiev sveta, za dobrý výsledok sa v súťažiach Grand Prix aj platí. Kde ako. "Svetová federácia nedáva pretekárom nič, ani za medailové umiestnenia. Je na vlastnej federácii, či medzi svojich borcov nejaké odmeny rozdelí. V Grand Prix je to inak. Trebárs v Las Vegas majú organizátori dvadsaťtisíc dolárov na celú súťaž, takže na kategóriu vyjde zhruba štyri či päťtisíc. Takže, naši pretekári sa odtiaľ nevracali naprázdno. Tréner však z toho nemá nič, ten je tam na to, aby trénoval," smeje sa dlhoročný kouč slovenskej kulturistickej reprezentácie.

Možno aj preto ho v Las Vegas opäť lákalo okúsiť trošku hazardu. "Aspoň symbolicky si zahráme každý rok, veď kto by to neskúsil, keď sa tam dostane? Vlani sme napríklad v rulete vsadili každý jednodolárovú čiastku na nejaké číslo. Keď niekoho číslo vyšlo, z výhry profitovali všetci, on dostal polovicu, a druhá polovica sa podelila medzi ostatných. Tentoraz nám dal náš kamarát svojich sto dolárov, aby sme s prezidentom našej federácie v Las Vegas vsadili v rulete aj zaňho. Keby sme vyhrali, jedna polovica by bola naša, druhá jeho. V jeden večer sa nám podarilo vyhrať 460 dolárov. Polovicu tej sumy sme odložili pre priateľa, ale, keďže nás to lákalo, s našou polovicou sme to ďalší večer skúsili znova. Samozrejme, všetko sme prehrali, ale aspoň si môžeme povedať, že sme neboli stratoví."

mat

Autor: Noc by chcela prelyžovať

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári