Udivený colník vraj také historické vozidlo ešte jakživ nevidel
Niekoľko humorných príbehov vypadlo aj z basketbalového koša, pod ktorým stál dlhoročný košický tréner Vladimír Karnay. Rozosmiali nás najmä jeho zážitky z kráľovstva dánskeho, kde kedysi s mladými hráčkami CBK aboslvoval zopár Veľkonočných turnajov.
Keďže letecká preprava by neveľmi bohatý klub asi privedla na psí tridsiatok, muselo sa nájsť menej nákladné riešenie. Múdre hlavy vo vedení sa po zrelej úvahe rozhodli, že na cestu bude najvhodnejší nedávno zakúpený mikrobus menom "Čavdar". Pravda, ak sa tá kraksňa mikrobusom dá nazvať. "Kúpili sme ho v akomsi bazáre za celkom lacný peniaz, a dovtedy sme na ňom príliš veľa kilometrov nenajzdili. Napriek tomu sme mu verili, že zaťažkávaciu skúšku, so šťastím, nejako prežije. A keď náhodou nie, budeme mať naporúdzi všetky náhradné súčiastky. Všetky baby sme doň naložili, ale v tom zhone sme, prirodzene, na tie súčiastky zabudli. Prešli sme celé Nemecko, a trajektom sme sa dostali na dánsku pevninu. Keď sme z neho vychádzali ako poslední, videli sme, že sa k nám blíži colník. Prešiel dvakrát okolo nášho Čavdara, a keď som videl na jeho tvári ten udivený výraz, stiahol som okienko, a opýtal sa, či je nejaký problém." Asi ho neidentifikovateľní cudzinci trochu zmiatli, lebo na ich dopravnom prostriedku sa skvela nálepka Ford. Také historické vozidlo dovtedy jakživ nevidel. "Opýtal sa nás odkiaľ sme, a keď sme mu povedali, že zo Slovenska, iba sa spýtal: A kedy ste z domu vyrazili?" Asi si myslel, že skôr ako pred rokom to s takým "fárom" nemohlo byť. "My sme však na našom Čavdare šťastne zvládli cestu tam, aj naspäť. A potom sme ho ešte aj úspešne predali."
Aj ďalší je z Dánska. A s kým (alebo s čím) iným, ak nie s povestným Čavdarom? "Iba rok bol trošku iný. Na tradičný Veľkonočný turnaj sme vtedy cestovali so staršími dorastenkami. V jeden večer, po odohraní zápasov, sme sa na našom Čavdare vybrali na diskotéku. Pred internátmi, kde sme bývali, prebiehala akási bitka. To dánski policajti umravňovali obuškami skupinu mladých výtržníkov, ktorí tam vypiskovali a obťažovali nejaké dievčatá. Nášho šoféra Mariána Jalča tá mastenica tak zaujala, že chvíľu nevenoval pozornosť šoférovaniu. Práve v okamihu, keď sme sa blížili k ostrovčeku, na ktorom bola značka s prikázaným smerom jazdy. Prirodzene, dianie pred internátmi som sledoval aj ja, a keď som svoj pohľad upriamil opäť na cestu, tá značka bola rovno pred naším predným sklom. Prirodzene, keď sme ju zrovnali so zemou, policajti sa pustili k nám, a mysleli sme si, že sa nám tiež čosi ujde." Našťastie, ich šofér nevedel po dánsky ani ´ň´, tak ich po chvíli, a k ničomu nevediacej konverzácii, nechali poliši tak, a opäť sa venovali pôvodnej adrenalínovej disciplíne. Im to však nedalo, aby v takej civilizovanej krajine po nich zostala taká spúšť, a na druhý deň sa na miesto činu vrátili. "Podujali sme sa tú značku vyrovnať. A podarilo sa nám to takmer dokonale. Ešte sme sa pri nej spoločne aj vyfotili."
Dnes už Vladimíra Karnaya nič nemôže vyviesť z miery, aj keď stále trénuje nevyspytateľné ženské pohlavie. Ale kedysi bol iný. "Viedol som staršie dorastenky Lokomotívy. Raz sme hrali akýsi súťažný zápas, a jedna hráčka ma nenormálne vytočila. Za našou lavičkou sedelo dievča, ktoré práve nebolo v zostave, a na rukách držalo takého brčkavého psíka. Keď som pri stolíku časomeračov zahlásil striedanie, tak som jej toho psa vytrhol a hodil na ihrisko so slovami - Ešte aj ten pes zahrá viac ako ty!" Chúďa psíča, nemalo síce na sebe trenky ani tričko príslušného klubu, ale chvíľku vraj bolo platné aspoň v obrane, určite viac ako spomínaná hráčka. "Aspoň sa tam súperkám medzi nohami motalo..."
mat
Autor: Tentoraz bude "papučový"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
