Od pomalého umierania na sicílskom slnku ho zachránilo stranícke ´očko´ z Bratislavy

Aj keď Ján Toma, bývalý gólman pólistov ČH Košice, má v plavkách stále športovú, vekom nepoznačenú figúru, a trúfal by si ešte aj dnes nejakú tú strelu súperovi lapiť, musel o zážitkoch v klube s červenou hviezdou na čiapke chvíľu porozmýšľať. Ale potom ich sypal z rukáva.

Ako bolo všeobecne známe, hráči policajného vodnopólového mančaftu mali vždy cnostnú povesť, a keď sa do niečoho na sústredení či počas zájazdu namočili, muselo ísť iba o nešťastnú náhodu. Ako počas ktorejsi zimnej kondičnej makačky vo Vysokých Tatrách. Ale čo mali chudáci chlapci robiť, keď tréner Bottlik ich konskými dávkami chcel v polovici sezóny na horách doslova skántriť? "Pravidelne sme behávali z Patrie až dole do Tatranskej Štrby," a nie každý bol ochotný takou porciou kilometrov svoje nohy trápiť. "Vždy sa hľadala nejaká príležitosť, ako si to trochu uľahčiť, veď sme neboli predsa maratónci, ale pólisti." Trasa viedla po lese, aj popri cestnej komunikácii, a keď po nej občas prefrčalo nejaké auto, a ešte k tomu správnym smerom, skrsla v hlavách niektorých odvážlivcov osudná myšlienka - niečo si stopnúť. Veď to nikto nezistí. A tréner Bottlik bude mať isto radosť z toho, akí sú rýchli. "Tých áut prešlo okolo nás niekoľko, kým sa jedno podarilo zastaviť. Nič netušiac, chlapci sa k nemu rozbehli, ale aké bolo ich prekvapenie, keď zistili, že sa v ňom vezie náš náčelník Strediska vrcholového športu..." Ťažko mu potom vysvetľovali, že oni každému z okoloidúcich iba na pozdrav kývali.

Na bežkách to bolo čosi iné. Tie mali v obľube všetci "skúsení" lyžiari. A päťkilometrový okruh, ktorý bol v jedno tatranské predpoludnie vypísaný, sa niektorým dokonca málil. "Dodo Salona, a ja, ako veľkí frajeri, sme si povedali, že si nejaký ten kilometrík ešte pridáme, že si dáme rovno dvadsiatku. Že to bude pohodička. Lenže, nerátali sme s tým, že počasie v Tatrách sa môže zmeniť z minúty na minútu. Prišla snehová fujavica, v ktorej sme samozrejme zablúdili, a keď sme neskoro poobede konečne prišli na hotel, vyzerali sme ako snehuliaci, ešte aj z nosa nám viseli cencúle."

Dnes sa to zdá trochu čudné, ale cestovanie na západ bolo kedysi veľkou vzácnosťou, aj pre ostrieľaných borcov, akými boli košickí pólisti. "Prvý, historický zájazd s ´čéhačkou´ som absolvoval na Maltu. Autobusom sme cestovali tri dni a tri noci na Sicíliu, a odtiaľ sme sa loďou presúvali na Maltu. Bol to vydarený zájazd, ale trošku pridlhý." Aj preto cestou naspäť pasažiermi autobusu už chvíľami šilo, a robili trošku väčší bordel, ako by sa na socialistických športovcov patrilo. "Tréner Bottlik sa nazlostil, priletel dozadu k našej partii, a mňa, ako najmladšieho, z autobusu vyhodil, aj so všetkými vecami. Tak som zostal stáť na vyprahnutej sicílskej pôde, slnko pálilo ostošesť, okolo mňa samé kaktusy, a na obzore autobus, ktorý sa vzdaľoval do nenávratna. Musím sa priznať, že mi nebolo všetko jedno... O nejakú chvíľu, keď som si už pomyslel, že moja kariéra sa nedobrovoľne skončí kdesi na nehostinnom ostrove v Stredomorí, sa však autobus vrátil. Až neskôr som sa dozvedel, že sa za mňa prihovoril vedúci výpravy, nejaké ´očko´ z Bratislavy, ktorý vraj Bottlikovi povedal: ´Súdruh tréner, ale ten hráč nám bude na hranici chýbať. Budú si myslieť, že emigroval, a my z toho budeme mať ´prúser.´ To mi zachránilo život."

Tých zájazdov na západ zažil vodnopólový brankár počas svojej kariéry neúrekom, ale keď prestúpil z Červenej hviezdy do susednej Slávie, pre väčšinu jeho nových spoluhráčov bolo očumovanie kapitalistických vymožeností novinkou. "Aj keď tam boli skúsení, starší pólisti, ktorí už nejaký ten rôčik pólo hrávali. Pre väčšinu z nich bol preto zájazd do Belgicka veľkým zážitkom, lebo na západe dovtedy ešte nikdy neboli. Cestou naspäť, tak ako sme mali vo zvyku s ČH-čkou, sme sa zastavili v Norimbergu na nákupy. Keď sme sa rozchádzali, dohoda bola taká, že vtedy a vtedy sa stretneme v centre pri kostole. Ja som už vedel pri ktorom, pretože som tam niekoľkokrát bol, ale ostatní vôbec netušili, že norimberské centrum zdobí asi päť kostolov, a bude ťažké vysomáriť sa z toho, pri ktorom sme sa to vlastne mali stretnúť. Zatiaľ čo ja som tam vystál dieru, chaotické pobehávanie od kostola ku kostolu trvalo asi dve hodiny, kým bola celá partia pokope."

mat

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári