Prvé správy o vykonávaní prostitúcie v Košiciach siahajú až do prvej polovice 17. storočia
Žene vyťali štyridsať rán bykovcom", mužovi na popravisku odťali hlavu
Domy na kedysi chýrnej Hradbovej ulici, či Vársánc utca, by mohli veľa rozprávať o "najstaršom" ženskom remesle, ale boli v lete 1982 zbúrané. Len niekoľko domov zostalo na jej južnom konci. Ano, uhádli ste, dnes si niečo povieme o histórii prostitúcie v našom meste.
I keď prvý rozsiahlejší zákon proti kupliarstvu a prostitúcii bol vydaný v Uhorsku v roku 1852, kráľovské mestá sa v rámci svojej jurisdikcie sanžili túto pliagu potierať. Pritom zďaleka nešlo len o nejaký morálny problém. Prostitúcia, alebo vôbec sexuálna neviazanosť, prinášala so sebou veľmi nepríjemné nákazlivé venerické choroby a vždy sa spájala aj so zločinom a podsvetím. V stredoveku niektoré krajiny sa skoro celkom vyľudnili "vďaka" syfilisu, čo spôsobovalo aj ekonomické a sociálne problémy. Účinné lieky dlho neexistovali, takže jedinou medicínou bola prevencia: počestný život, čo hlásala cirkev. Ako ukazovali výskumy, väčšina žien sa na takýto druh obživy podujala nie z núdze, ale z lenivosti, ziskuchtivosti, márnotratnosti, prípadne z chlípnosti. Ich vzdelanie bolo chatrné.
Aj v košických análoch sa spomínajú prípady, ktoré sú späté so zločinom. Napríklad 17. júna 1633 mesto odsúdilo vydatú Ilonu Tóth na smrť, lebo žila hriešným životom a po pôrode svoje dieťa beštiálnym spôsobom zavraždila. Kat jej vyhĺbil jamu, vystlal ju tŕnami. Položili ju na ne a zahrabali do zeme. Následne ju kôlom priklincovali k zemi. O storočie neskôr sa tresty miernili. 9. mája 1738 pekár Franz Schuch zažaloval svoju služku Máriu Krajnyák, že sa "priatelí" s vojakmi, ktorých v noci púšťa do domu a aj iných pohoršuje. Po vyšetrení prípadu Máriu čakalo 40 úderov býkovcom. V tom istom čase tri dievčatá - dve levočské a jedna z Drienova - dostali po 20 "na zadok", lebo celú noc tancovali s vojakmi v košických kasárňach. Potom ich vyzvali, aby si v meste hľadali počestné živobytie.
Za sexuálne delikty neboli súdené len ženy. Ženatý Pál Mészáros Morway bol 2. apríla 1632 odsúdený za nemravný život. Mal byť priviazaný ku konskému chvostu a tak mal byť odvlečený na popravisko. Keďže sa za neho mnohí prihovorili, nakoniec mesto rozhodlo, že na druhý deň má byť odvedený na popravisko a tam mu má byť odťatá hlava. Pastiera Adama Petrovszkyho odsúdili 15. mája 1757 na dvakrát 80 úderov palicou, lebo sa zamiloval do kravy. Trest sa mal vykonať po dve nasledujúce soboty.
V 19. stotočí už máme poznatky aj o tom, že táto "živnosť" bola prevádzaná remeselne aj v Košiciach. Najväčší maďarský básnik, Endre Ady začiatkom minulého storočia urobil reklamu košickým ľahkým ženám, keď vo svojej poviedke Mihályi Rozália csókja (Bozk Rozálie Mihályi) opísal, ako dostal od jednej veľkovaradínskej protitutky syfilis, na ktorý aj zomrel. Tejto žene doniesol túto nemoc jej klient asi z Košíc.
Prostitutky v bordeloch boli pod prísnou lekárskou kontrolou. Mestský lekár ich musel týždenne dvakrát prezrieť. Za menštruácie nesmeli "pracovať", ani keď boli choré. Avšak existovala aj tajná prostitúcia, ktorú prevádzali najmä robotníčky. Podľa dobového odhadu, tajných prostitutiek bolo vo všeobecnosti päťkrát viac, ako evidovaných. Tieto však boli mimo dosahu lekárskej kontroly a preto boli nebezpečnejšie z hľadiska nákazy. Podľa celoštátnej štatistiky zo zadržaných prostitútok v polovici 20-ich rokov minulého storočia viac ako 15% bolo nakazených. V roku 1919 bol v Košiciach jeden bordel s 20 až 25 "umelkyňami". Na počet neviestok mala vplyv vojenská posádka a počet robotníkov v priemyslových závodoch mesta.
Bordely boli v Uhorsku legálne až do rozpadu monarchie. V Československu boli zrušené zákonom 11. júna 1922, ale to nezmamenalo, že sa tak stalo aj v skutočnosti. Ženy bývali naďalej vo svojich domoch a "pracovali". V Košiciach bol exkluzívny bordel na Alžbetinej 22 (Szemanov dom), kde sa vraj raz pobavil aj následník trónu František Ferdinand Habsburský. Jedna dáma bývala a prijímala hostí na tejto ulici v dome č. 51 (Kanengieserov dom).
Pozrime sa však teraz už bližšie na vykričanú Hradbovu a to na jeden dom, ktorý kedysi vlastnila Anna Hanyi. Z ulice vyzeral, ako keby to bol prízemný domček. Ale keďže z druhej strany sa tiahol mestský múr, ktorý bol nižšie situovaný, odtiaľ sa zdal byť jednoposchodový. V dolnej, dvornej časti pôvodne boli dva byty. Vedľa, smerom na uličný trat bola klasická uhoľná pivnica. V týchto dolných bytoch bývali prostitutky, ktoré ráno mohli vystúpiť do malej záhradky lemovanej mestským múrom. V podkroví domu boli malé izbičky, kam sa chodilo súložiť. Toaleta bola len v podkroví a v suteréne. Vodovod však bol zavedený do celého domu.
Prichádzajúci hosť vstúpil na chodbu. Vľavo bolo separé, kde sa muži mohli patrične s dámami naladiť na následné svojské telesné cvičenia. Ale hosť najskôr vstúpil do predsiene, ktorá bola vpravo. Tu si odložil kabát. Odtiaľ viedli dvere do salónu. Tu sedela kasírka. Táto žena nemusela slúžiť svojou intímnou časťou tela, len sa starala o obchodnú časť "expedície". Tri okná tohto salónu, ktoré boli do ulice, museli byť podľa predpisu zatienené. Boli vybavené špaletami a záclonou. V izbe bol klavír a samozrejme kachle. Táto miestnosť nebola veľká, mala rozmery asi 6,4 x 6,6 m. Hosť sa cez chodbu a predsieň dostal do salónu. Buď tam pobudol chvíľku alebo odišiel s vybranou dámou do separé, kde sa mohol potúžiť alkoholom a nakoniec skončil na poschodí. Po odchode hosťa si ženy umyli pošvu hypermangánom, aby sa dezinfikovali.
Jedna z týchto dám tam bývala až dovtedy, kým dom nezbúrali. Ica mala aj jednu fotografiu z mladi, na ktorej veľmi dobre vyzerala. Jej životná púť by mohla byť učebnicovým príkladom padlých žien. Pochádzala z dediny. Vyrástla v sirotínci a potom jej kroky viedli do bordelu. Mala neumytú hubu a neokrôchané spôsoby. Spomínala, že remeslo malo zlaté dno za prvej ČSR. Po pripojení k Maďarsku už príjmy začali klesať, lebo Košice sa stali pohraničným mestom, a zrejme aj svetová vojna neprospievala obchodu.
Jednu dobu peniaze kasírovala Nusika, ktorá žila v tom istom dome ako Ica. Tá sa sem dostala tak, že mala ženatého milenca, ktorý nebol ochotný sa kvôli nej rozviesť a našiel jej zamestnannie v bordeli, kde ju pravidelne navštevoval. Podaktorí rozprávali, že ak niekto prešiel po Hradbovej bez toho, aby si bol vybral dámu, mohlo sa mu stať, že z niektorého okna vyliali na neho obsah nočníka.
Nútenie na prostitúciu bolo trestným činom, ale aj v Košiciach sa mohli policajti stretnúť s takýmto prípadom za prvej republiky. Raz jedna neplnoletá Češka svojho klienta požiadala, aby jej pomohol ujsť, lebo je tu nedobrovoľne. Ten jej tvrdeniu uveril až po tom, čo polícia zasiahla na udanie rodičov a dievča vyslobodili.
Po druhej svetovej vojne, ba aj za socializmu bordely ďalej prekvitali, i keď verejne sa o tom nehovorilo. Ale to už je iná kapitola.
Niekoľko spomienok na Košice z knihy "Kde sa stala chyba" od šľachtica Tivadara Zichyho
Milovanie s milenkou z košického Maximu nazval nekropfíliou
Gróf Tivadar Zichy patril medzi tých šľachticov, o ktorých by tak radi písali milovníci triedneho boja. Bol totiž ochlastom, milovníkom žien, preflámoval niekedy celé dni a nakoniec celý majetok. Jeho rodinným sídlom bol kaštiel v Haniskej pri Košiciach (namiesto Enyicke sa v románe spomína Enying), ale častokrát sa zdržiaval i v Košiciach. Tivadar Zichy vydal dve práce. Jednu autobiografickú a druhú pornografické sci-fi. Pri tejto príležitosti si zalistujeme v jeho prvej práci, ktorá vyšla pod názvom Ahol a baj elkezdődött (Kde sa stala chyba) v roku 1935.
Nesmie nás pliesť, že v tomto románe figuruje pod menom gróf Tibor Zitay. Dej sa odohráva vo vtedajšej súčastnosti, ale dotýka sa aj zaujímavých historických udalostí na konci 1. svetovej vojny. Grófa Tivadara, alebo ak chcete Tibora, načapeme v hoteli Schalkház, kde práve prikvitol z Budapešti, lebo sa nechcel zúčastniť nudného obeda u príbuzných. Potom odišli do lokálu Maxim. Tam si Tibor zaspomínal na to, že sa tu prvý raz bozkával s ľahkými ženami, keď mal asi 14 rokov. A prvýkrát mu bolo zle od pijatiky.
V Maxime sa náš hrdina a jeho brat Ödön postarali o takú zábavu, že nakoniec každého od smiechu bolelo brucho a obecenstvo žobronilo, aby prestali. Čo sa stalo? Jeden český dôstojník Tibora nechtiac polial šampusom, na čo on mu nasadil na hlavu vedro s ľadom tak šikovne, že dlho ho nevedel dať dole. Lokál skuvíňal... Potom si dvaja vzali na plecia dve slečny a začali tancovať kohútí tanec. Všetci štyria skončili na zemi. Hudobníci, časníči aj majiteľ baru boli opití na mol, o hostiach už ani nehovoriac.
Vtedy Ödön vyzval prítomných, aby sa dvaja prihlásili do praženicového súboja. Prvá cena bola 10 fliaš šampaňského a nové šaty, druhá cena jedny nové šaty a jeden šampus. Priniesli po 50 porcií praženice. Dvaja borci zo vzdialenosti dvoch metrov začali na povel do seba hádzať jednotlivé dávky. Nasledujúce scény sa opísať nedali. "Vážení otcovia rodiny, uznávaní hornozemskí obchodníci, dôstojníci spolu so svojimi manželkami pišťali a besneli. Vo všeobecnosti sa každý choval tak, ako keby sa bol zbláznil."
Potom sa dali odviesť do Haniskej, kde v pracovni si sadli na kapúrkovú. Po tretej fľaši šampanského Tibor navrhol, aby sa vrátili "na pol hodinku" do Maximu, veď je len pol štvrtej ráno. Ostatní súhlasili s tým, že už sa im nechce prezliekať a pôjdu v pyžame. Predošlé obecenstvo ešte bolo pohromade a s revom vítalo znovuprišlých. Zábava pokračovala do pol siedmej. Potom sa vrátili domov. Tibor bol tak opitý, že si nevedel ľahnúť a dal si doniesť pivo s poľovníckou puškou. Každú prázdnu fľašu dal vyhodiť do vzduchu posediačky ju zostrelil. Do desiatej vypili dvaja s Alexom 52 fľiaš piva. Keď sa o tretej popoludní zobudili, zistili, že so sebou zobrali jednu škaredú päťdesiatníčku. Tej dali najskôr najesť, potom ju poslali do kúpelne a nakoniec do postele k drichmajúcemu Tiborovi.
Tamás prišiel zanedlho do spálne: Pán gróf prosim, sú tri hodiny. Z postele sa ozvali narážky na koleno Tamásovej starej mamy. Tibor sa pomaličky preberal. Pobozkala ho vrúcne na ústa. Tibor otvoril oči, potom ich od hrôzy znovu zavrel. Čochvíľa znovu otvoril oči, ale videl to isté. "Dobré ráno láska moja! Ako si spal? Dobre? Ani sa nedivím po tom, čo... ty si ale muž... unberufen! Ah..." Dokonale hrala zaľubenú, ukojenú samicu.
Keď sa Tibor nakoniec prebral a sadol si na posteli, ozval sa: "Brrr... Povedzte, sympaťáčka, ale inak veľmi škaredá stará dáma, čo hľadáte v mojej posteli?!"
"Pinďúrik ozvala sa dáma urazene dnes ráno si nerozprával so mnou takto. Veru nie. Naopak, bol si veľmi milý ku mne. Milovali sme sa..." pridala diskrétne usmievajúc sa. "A nielen raz," pritom cudne sklopila oči.
Tibor habkal a skladal mozaiku predošlého večera. "Vy chcete povedať, že vy a ja.... Ale veď to by bola skoro nekrofília... okrem toho včera som nebol tak ožratý... pamätám sa na všetko..."
Ale žena dobiedzala a hrala svoju roľu ďalej: "Červíček môj, ak sa ty na nič nepamätáš, nevadí, teraz si už však hore a si triezvy... nechceš so mnou zostať trochu osamote....? Sluha by mohol odísť... Veľmi dobre by sme sa pobavili... No, čo na to povieš?!"
Tibor obrátil oči na nebo ako martýr, striasol sa, vyskočil z postele a ušiel do kúpelne. Jeho priatelia ho potom ešte týždne naťahovali s "krásnou milenkou" z Maxima...
Náš Tivadar vo svojom autobiogrfickom románe zodpovedal aj otázku, ktorá bola zakomponovaná do názvu knihy. Takto začal rozprávať o svojom živote. "Vieš, prosím ťa, chyba sa stala, že cca pred sedemnástimi a pol rokmi jedného piatku trinásteho som sa za každú cenu pridržiaval toho, aby som sa narodil. To sa mi aj po mnohých nepodarených pokusoch podarilo. Uznávam, že to bol prvý a osudný omyl, ktorý si nikdy neodpustím. Toto sa nesmelo stať! Ale stalo sa..."
Stranu pripravil: Zoltán Balassa
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
