Vlad Tepes a Stokerov Dracula majú spoločné iba meno a rodisko
Keď sa povie Drakula, mnohých obsype husia koža a v ich predstavách sa vynorí krvilačný upír, pred ktorým je lepšie utekať na míle ďaleko so zväzkom cesnaku na krku a krížom v ruke. Sú však aj takí, ktorí nezotrvajú v tejto ilúzii, vytvorenej hlavne filmom a knihou Brama Stokera. V snahe dozvedieť sa viac, si napríklad kúpia inú z kníh o tomto vladárovi alebo sú aj takí, ktorých táto legenda chytí za srdce a chcú na vlastné oči vidieť svet v ktorom žil. A predovšetkým zistiť, kto to vlastne bol.
Mýtus o upírovi, ktorí z ľudí vysával krv vznikol v roku 1897 vďaka írskemu spisovateľovi Bramovi Stokerovi. Knižná a neskôr aj filmová verzia podali Transylvánske knieža v temnom svetle ako upíra bažiaceho po ľudskej krvi. Kto to však v skutočnosti bol a čo má spoločné s Drakulom zo Stokerovej knihy? "Medzi knihou a skutočnosťou, sú len dve spojitosti. Jeho meno - Dracula a miesto, kde sa tento román odohráva - Transylvánia. Je to záhadné miesto ako stvorené pre vznik tejto legendy, ktorú ešte umocnila povesť Rumunského kniežaťa." vysvetľuje Košičan Andy, ktorý sa rozhodol spolu so svojimi priateľmi pustiť po Drakulových stopách a poodhaliť jeho skutočnú identitu. Vybrali sa priamo do Rumunska na miesta, kde tento vládca žil.
Životný príbeh grófa Draculu, sa začal v zime v roku 1431 v mestečku Sighisoara. Tam sa narodil "Dracula" - vlastným menom Vlad, ako druhý syn valašského vládcu Vlada II. Prezývku Dracula získal celý rod, vďaka svojej príslušnosti k Dračiemu rádu. Vlad III., teda Dracula, si ju osobne vyslúžil aj svojou krutosťou a nemilosrdnými spôsobmi mučenia. Dracula tiež znamená v rumunskom jazyku Diabol.
"Sighisoara je krásne stredoveké mesto s množstvom zaujímavých a mohutných stavieb, do ktorého sme vyšli po schodoch," spomína Andy na prvé navštívené miesto. "Vyzeralo ako pevnosť. Na námestí je postavená socha - busta Vlada, takže je vidieť, že si ho tam veľmi vážili. Keď sme vošli do jeho rodného domu, boli sme milo prekvapení, že je tam kaviareň. Veľmi nás to potešilo, keďže nás čakala ešte dlhá cesta, tak sme sa aspoň mohli posilniť. Veľmi nás zaujali obrazy Vlada, ktoré tam vytvárali zvláštnu atmosféru. Doteraz miestni ľudia prechovávajú obrovskú úctu k svojmu bývalému vládcovi."
Ako Andy spomína, kaviareň bol zariadená na stredoveký spôsob. Stoly, brnenia, obrazy, lampy, kreslá. Skrátka všetko okrem barového pultu a WC, za ktoré by sa podľa Košičana nemusel hanbiť ani luxusný hotel. Priečelie domu zdobí navyše aj pamätná tabuľa s Vladovym menom a nápisom, ktorý oznamuje návštevníkom jeho narodenie v tomto dome. Z Draculovho rodiska si Andy okrem dojmov a fotiek odniesol aj úsmevnú príhodu. Počas popíjania kávy sedel v krásnom stredovekom kresle a turisti nadobudli dojem, že predstavuje pána tohto domu. Fotili si ho a oslovovali Vlad. "Mysleli si, že som miestna atrakcia," smeje sa Andy s odstupom času.
Mýty a legendy o krvavom grófovi
Vlad bol vraj už ako dieťa veľmi krutý, čo si odniesli hlavne myši a potkany, ktoré zaživa sťahoval z kože, lámal im hnáty a zaživa napichával na koly. Posledné spomenuté týranie nabodávaním mu ostalo až do dospelosti. "Napichovanie na kôl, jeden z najpríšernejších spôsobov umierania vôbec, bola jeho obľúbená metóda mučenia a popravovania. Odtiaľ pochádza aj jeho prezývka Vlad Tepes ´Vlad Narážač´. Draculove zverstvá namierené proti valašskému ľudu boli zvyčajne pokusmi o násilné presadenie jeho vlastných morálnych zásad v krajine," vysvetľuje Andy.
Dracula trval na tom, aby jeho poddaní boli čestní a pracovití. No podľa legiend, ktoré sa zachovali podaním z generácie na generáciu, si tieto vlastnosti u svojho ľudu pestoval veľmi neobvyklými spôsobmi. Jedna legenda napríklad hovorí o Zlatej čaši. Gróf Dracula si dal záležať na tom, aby sa v jeho zemi nekradlo a miestni sa toho nedopúšťali, keďže vedeli, že za krádež na nich čaká "kôl". Aby vyskúšal svoje zákony v praxi, vystavil na hlavnom námestí v Tirgoviste (hlavné mesto Draculovej ríše) zlatú čašu. Čašu nikdy neukradli a ostala nedotknutá počas celej jeho vlády, čo bolo dôkazom toho, že si vedel udržať poriadok. Možno aj keby našim zlodejom hrozilo napichnutie na kôl, prestalo by sa u nás kradnúť....
"Iná legenda nesie názov Lenivá žena," pokračuje Andy v reprodukcii toho, čo sa na cestách dozvedel. "Dracula si raz všimol muža, pracujúceho na poli. Ten muž mal krátku košeľu a tak sa ho spýtal, či má ženu. Po jeho kladnej odpovedi si ju nechal zavolať a spýtal sa jej, ako trávi dni. Vystrašená žena povedala, že vyšíva, varí a perie. Knieža vtedy ukázal na mužovu krátku košeľu, ako na dôkaz ženinej nečestnosti a lenivosti. A aj napriek mužovým protestom, že je so svojou ženou spokojný, dal ju napichnúť na kôl a doviedol mu novú ženu. Tú patrične upozornil, že ak nebude pracovitá, čaká ju osud jej predchodkyne."
Zvláštnym spôsobom sa tiež rozhodol zbaviť krajinu chudoby. Do svojej veľkej siene si Dracula zavolal všetkých žobrákov z valašskej zeme a s dôvodom, že nikto v jeho krajine nesmie byť hladný, im usporiadal veľkú hostinu. Po tejto "poslednej večeri" nechal miestnosť zadebniť a spolu s opitým panstvom vyhorieť. Doslovne. Svoj čin obraňoval vyhlásením "aby tí ľudia už neboli príťažou pre ostatných ľudí, a aby nikto v mojej krajine nebol chudákom". Podobne sa vysporiadal aj s návštevou Turkov, ktorí si odmietli pred ním zložiť z hlavy turbany. Jednoducho im ich nechal k hlave pribiť klincami.
"Napriek všetkému však ľudia dodnes berú Draculu ako národného hrdinu," vysvetľuje Andy. "Hrdinu, ktorý ich chránil pred nájazdami Turkov. Upíra z neho urobil iba spisovateľ Bram Stoker a ja mám pocit, že ich to doslova uráža, že robia z ich miláčika upíra. Pretože Vlad Tepes bol síce krutý, ale nikdy nebol upírom. To sú iba výmysly."
Vladove krutosti sa začali v časoch bojov proti Turkom. Preslávil sa nabodávaním ich tiel na koly, za ktoré si vyslúžil už spomenutú a primeranú prezývku Vlad Narážač. Od tejto chvíle sú dejiny plné nabodávania na koly. Asi 10 000 v meste Sibiu v roku 1460, 30 000 bojarov a obchodníkov v roku 1459 v meste Tirgoviste. Obeti pripútal nohy o dva kone a pomaly ju zadkom nabodával na nie veľmi ostrý naolejovaný kôl, aby utrpenie trvalo dlhšie. Obete umierali touto smrťou niekoľko dní a ich telá ostávali "vystavené" aj niekoľko mesiacov.
"Hovorí sa, že po takýchto ´jatkách´ si priamo medzi umierajúcimi a zapáchajúcimi telami postavil stôl, urobil hostinu a pozval priateľov. Tí sa museli veľmi premáhať jesť pred takýmto nechutným obrazom. No keďže poznali Vlada, vedeli, že aj najmenšie skrivenie tváre im môže priniesť kôl," popisuje Andy. "Doba bola zlá a myslím, že nebude prehnané ani tvrdenie, že to bolo na vtedajšie pomery vcelku normálne. Stredovek bol sám o sebe zvláštnou kapitolou dejín, ľudia skrátka museli byť pripravení na všetko a hlavne si na všetko zvyknúť. Aj na to, že im panuje krutovládca, ktorý namiesto bežného väznenia zajatcov, dáva prednosť nabodávaniu ich tiel na koly."
Upíria vodka a Draculovo víno
Ďalším miestom, ktoré je spojené s menom Dracula, je hrad Bran. Stojí približne 170 km na sever od Bukurešti a je to romantická stavba s malebným interiérom, nízkymi drevenými stropmi a pútavými červenými strechami. Pred výstupom nahor lákajú Rumuni aj Dracula turistov bazárom. Je tu možné nájsť skoro všetko s menom, či podobizňou Draculu. Kúpite tu aj Draculovo víno, či Upíriu vodku. Ako je teda možné vidieť, Rumuni vedia na svojom hrdinovi aj poriadne zarobiť a predať všetko, čo s ním nejako súvisí. Hrad je perfektne udržiavaný, nádvorie s historickou studňou obklopené vežami a pavlačami je skutočne ako z rozprávky. Hrad je obkolesený veľkou krásnou záhradou.
"Bran je impozantná stavba, veľmi zachovalá a preplnená turistami. Svojím výzorom a umiestnením veľmi pripomína opis hradu z knihy Dracula od Stokera, čo sa rozhodol využiť bývalý diktátor Ceauşescu, práve pre tieto turistické účely. V skutočnosti však Vlad na hrade nikdy nežil, údajne tam mal byť dva mesiace väznený. No či sa tak naozaj stalo - to nikto nevie. Na hrade sme nemali sprievodcu, všade sme chodili sami. Zariadenie bolo prepychové, rôzne predmety, nábytok. Mal som tam trochu zmiešané pocity. Skúšal som si predstaviť ako sa im vlastne vtedy žilo," spomína Andy na návštevu nevšedného miesta.
Z rozprávkového hradu Bran sa Slováci rozhodli zastaviť sa v meste Brašov. Po ceste však natrafili na hrad Rasnov, preto pozmenili svoje plány. Na rozdiel od výstupu na Bran, na Rasnov sa dostali pohodlne autom až k bráne hradu. Vstupné, ktoré zaplatili, bolo prinajmenšom prekvapivé, keďže jedna vstupenka ich vyšla na 8 lei, čo je na slovenské koruny necelých 70 korún. Ak si to skúsime porovnať so vstupným na slovenské hrady, asi ťažko by sme našli nejaký, na ktorý by sa dalo dostať za túto sumu.
"Hneď na začiatku, ako sme vošli, nás uchvátil úžasný výhľad. Naozaj sme mali pocit, že sme sa premiestnili v čase o pár storočí nazad. Priamo na hradnom nádvorí sa totiž rozprestiera remeselnícke mestečko. Kováčske dielne, košíkári, bylinkárky, skrátka všetko na jednom mieste, presne ako kedysi. Mrzelo nás, keď sme sa dozvedeli, že deň predtým sa na hrade konali Veľké rytierske slávnosti. Mohlo to byť ozaj zaujímavé." Celá rozsiahla scenéria hradu je ako "orámovaná" veľkolepým výhľadom na Transylvánske hory, ktorý jednoznačne dostal aj Andyho. No pravdupovediac, ani tento hrad, nemá s Draculom veľa spoločného.
Posledné chvíle na hrade Poenari
Skutočný Draculov hrad nesie meno Poenari a ako jediný zo všetkých už spomínaných je v najhoršom stave. Jeho trosky sídlia na vysokom strmom brale a hore vedie mnoho schodov. Kým sa človek dostane až na samotný hrad, poriadne sa zapotí. "Poenari bol pravým hradom Vlada Tepesa, pretože tam skutočne aj žil. Trosky hradu pripomínajú posledné chvíle jeho panovníka. Po záverečnej bitke s Turkami sa Vlad uchýlil na tento svoj tajný hrad spolu so svojou krásnou Transylvánskou manželkou, ktorú údajne veľmi miloval. No podľa všetkého aj v dobách minulých existovali ´dobrí ľudia´ a tak sa stalo, že niekto túto skrýšu prezradil..."
Hrad bol obsadený, dobitý a vypálený. "Draculova armáda bola tiež pobitá a jeho manželka radšej vyskočila z okna do priepasti, ako by mala byť zajatá Turkami. Padla do rieky Arges, ktorá sa odvtedy volá Princeznina rieka. Vlad ako jediný sa zachránil. Tajnými chodbami sa dostal z hradu, no tiež nie nadlho. Verzie jeho smrti sa rôznia, taktiež miesta, kde ho údajne pochovali. Hovorí sa, že zomrel rukou neznámeho vraha, no kde je pravda, dnes nemožno s určitosťou povedať, keďže sa v tom nezhodnú ani historici," uzavrel Andy svoje rozprávanie, lebo na hrade Penari nekončí len jeho cesta po stopách mýtu o krvavom grófovi, ale vlastne aj grófov život. Ktovie, možno jeho prach rozfúkal rumunský vietor, aby aspoň takto ostal navždy so svojim ľudom, ktorý mu je svojím spôsobom verný aj po smrti.
"Rumunsko je úžasná krajina a ja som rád, že som ju mohol vidieť na vlastné oči. Vybrať sa po stopách Draculu bolo veľmi vzrušujúce a zaujímavé. Na budúci rok sa tam chystám znova," prezradil Andy plány o svojej ďalšej ceste.
Michaela HAJDUKOVÁ
Autor: Ako si poradiť s opicou?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
