SILVESTER -

POCHUTNAJTE SI NA TOM, ČO SA UPIEKLO V REDAKČNEJ KUCHYNI KORZÁRAn Na konci roka prichádza tradične čas bilancovať, ale kto by tým v našom prípade

POCHUTNAJTE SI NA TOM, ČO SA UPIEKLO V REDAKČNEJ KUCHYNI KORZÁRA

n Na konci roka prichádza tradične čas bilancovať, ale kto by tým v našom prípade otravoval čitateľov. Namiesto toho ponúkame zopár čriepok z našej redakčnej kuchyne.

Lepšiu bútľavú vŕbu si vybrať nemohol...

Zaklopal na dvere a rezko sa oproti mne usadil sympatický pánko. Vraj dobre, že som tu, lebo mu iste pomôžem vyriešiť jeho problém. "Nie jak ten váš šéf," stíšil dôležito hlas. A ja na to, že prečo tak hovorí o šéfovi, veď on iste vždy vypočuje každého nášho čitateľa a poradí, čo s jeho problémom.

"Však nehovorím, že nevypočul. Počúval, počúval, ale ..." pán sa naklonil až k môjmu uchu a pošepkal mi: "Vyzeral jak osprostetý, nerozumel, čo mu hovorím, len čumel do monitoru..." A ja na to, že to nie je možné, že môj šéf je veľmi chytrý človek, inteligentný, rozhľadený, sčítaný, celý život bojujúci za spravodlivosť, neskorumpovaný a ešte neviem aké božie vlastnosti som vymenovala. Pán sa však nedal a opäť mi pošepkal: "Ja viem, že ho budete chrániť. Veď je to váš šéf a bohvie, či vás aj neodpočúva. Ale ja sa nebojím povedať nahlas, že na totu funkciu on veru nemá. Hlupák je to, veru tak," pokrútil dôležito hlavou a rozlúčil sa.

Tento príbeh vyvoláva v redakcii odvtedy salvy smiechu vždy, keď si naň spomenieme. Môj šéf je totiž náhodou aj mojím manželom a aby ste ma nepokladali za prefíkanú podriadenú, šéfom sa stal až po svadbe. A problém toho pána bol taký banálny, že nič iné ako si ho trpezlivo vypočuť si ani nezaslúžil.

RENÁTA NÉMETHOVÁ

Gizela nezna kerovac

Do redakcie nám chodia rôzne podnety na články aj anonymne poštou, či e-mailom, niektoré sú natoľko úsmevné, že sa s textom radi podelíme v úplnom znení, len z pochopiteľných príčin sme meno panej pozmenili a obec nemenovali:

"asi 23.11.2008 v lese havaroval na motorke 4- kolke opity muž. Údajne sa ťaško poranil bol sám volal zachranu prišli sanytka a aj helikopitera, a zoberali ho do nemocnici. Teraz sa hovorý že motorku kerovala jeho žena gizela ale ona nezna kerovac na motorke ja ich dobre poznám. Toto že šoferovala ona znaju aj polícaja. Chto teraz zaplaci nemocnicu a koho budu scihac kec on bol opyty a povedal na ženu? Že ona kerovala a prytym tam isce nebula. Možnto dam aj šandarom ale on ma vľo kamošoch u šandaroch ta nič mu neurobe, ale vi to asi znace jak stým. Šofer sa menuje...

KRISTÁN SABO

Marienko, Zuzko, Katko...

V noci z 22. na 23. júla zaplavila voda z Vihorlatských vrchov polia, pivnice niekoľkých rodinných domov a záhrady v Dlhom nad Cirochou. Ráno som narýchlo telefonovala so starostom a sadala do auta. Miestni ma nasmerovali k ľuďom, ktorí boli na tom najhoršie. Jedným z nich bol aj dôchodca Ján Kováč. Stál na dvore a bezradne hľadel na svoju záhradu. Bolá celá pod vodou. V rýchlosti som sa mu predstavila, vypytovala sa sa na škody. Starý pán mal hlavu v smútku a pohľad na zničenú úrodu trhal srdce. Od okamihu, kedy si so mnou podal ruku, mi tykal a správal sa ku mne ako k svojej vnučke. Keď som za ním zaostala, jednoducho na mňa dobrácky zavolal: "Oľem, Marienko!" Neskôr "Zlatko mojo," a najmilšie, ako som kedy počula: "Zuzko", alebo "Katko". Vytopeným susedom ma predstavil ako "Haňku". Pri bránke ma ešte vyprevadil slovami: "Zuzko! A davaj pozor, bo tote motore ľeca jak šarkaňe." Tak aspoň takto ho chcem pozdraviť a povedať: "Dzekujem! Bars dobre mi to padlo. Trimce še!"

ANKA KORNAJOVÁ

Ján Kováč

Na okamih ma vrátil do detstva a potešil ako málokto. Nemal problém byť milý k niekomu, koho nepozná aj napriek tomu, že asi prežíval jeden z najsmutnejších dní v tomto roku.

Kedy budem v telke?

Medzi najnepopulárnejšie činnosti v našej redakcii patrí činnosť anketová. Tú totiž chodí robiť redaktor a fotograf spravidla na ulicu. Zatiaľ, čo náhodne zastavený človek odpovedá redaktorovi na otázky, fotograf urobí jeho snímku. Je zaujímavé, že hádam už každému z nás sa stalo, že sa ho vystresovaný respondent na konci opýtal: "A kedy budem v telke?"

EVA EPERJEŠIOVÁ

Kámasútra na levočských hradbách

Levoča je krásne historické mesto so zachovalým hradobným komplexom. V poslednom čase však tento historický skvost okupujú rôzni asociáli, ktorí tu popíjajú alkohol. V jeden pekný jesenný deň, kedy nám slnko ešte dovoľovalo aj odváženejšie oblečenie, som sa vybrala spolu s mestskými policajtmi k hradbám napísať o tom článok. Popíjajúci reagovali veľmi nervózne. S výnimkou jedného. Ten s pokojom Angličana reagoval na policajnú kontrolou, dal sa so mnou ochotne do reči a ja cítiac, že je to nádejný respondent, som mala pravú novinársku radosť.

Levočan mi vysvetľoval, aká je pohoda pri hradbách, ktoré siahajú asi po pás dospelého človeka. Keby som vraj vedela, čo sa tam dá robiť, keď prídu ich dámy. Predstavte si muža v umazaných rifliach, odetých na pol žrde, doslova až s bordovou tvárou a veľkým rapavým nosom, ale so šibalským plamienkom v očiach, ako predvádza pri hradbách s pomyslenou dámou doslova Kámasútru. Vedela som, že iba machruje, ale na druhej strane som sa bavila. Keby som tam však nebola s policajtmi, veruže by som odtiaľ pálila. Levočan svoje ukážky zakončil tým, že veruže to nie je vždy také zábavné, pretože ich sledujú z okien daňového úradu pracovníčky a jemu to ide poriadne na nervy. Takže na tento účel má ešte aj šmykňu. Potom, pozorne si ma premerajúc od hlavy po päty, mi ponúkol, že vraj v tej jeho šmykmi som vítaná, keď chcem, aj hneď teraz, okamžite.

Kolegyňa mi potom v redakcii poradila, samozrejme žartom, aby som nad tou ponukou poriadne porozmýšľala, čo ak prepasiem životnú šancu...

ERIKA KARASOVÁ

Fajčenie s francúzskym šarmom

S kolegyňou fotografkou Juditou sme uháňali po Košiciach v jej aute, zanietene diskutovali a pri otvorených oknách slastne pofajčievali. Cigaretku stiahla o niekoľko sekúnd rýchlejšie a ohorok vyhodila z okna. S francúzskym šarmom som ju chcel vzápätí ležérne napodobniť. Zvyšok tabakovej tyčinky sa mi však elegantným oblúkom vrátil späť a skončil rovno v klíne. Vôbec som si totiž nevšimol, že Judita po odhodení ohorka použila tlačidlo elektronického zatvárania okienok. Samozrejme, keď zavrela svoje, automaticky to isté spravilo aj okno na mojej strane. Kým ja som zasypaný popolom od krku nadol hrešil ako pohan, Judita takmer zomrela od smiechu.

MIROSLAV SAMBOR

Autor: Ebola usmrtila 11 osôb