MÓDNY NÁVRHÁR VYVRACIA MÝTY, ŽE OBLIEKA LEN BOHÁČOV

Najvychytenejší módny návrhár na Slovensku Fero Mikloško sa nedávno ukázal v Košiciach. Na východe predstavil novú kolekciu plesových a luxusných koktejlových šiat. Pred prehliadkou si našiel chvíľku na rozhovor, v ktorom otvorene hovorí nielen o svojej kariére a povahe, ale i o priateľovi Rasťovi Holubecovi. S ním konečne po troch rokoch Vianoc na horách strávil Vianoce doma a prial si, aby sa mohli už čoskoro vziať.

Aké má Fero Mikloško vianočné zvyky?

- Rád varím. Robím majonézový šalát, vyprážam kapra, niekedy aj filety, lebo sa nám nechce piplať s kosťami. Polievku vôbec nemáme, len hlavné jedlo a oplátky s medom.

Vo väčšine domácností sa chopí zdobenia príbytku žena. Na kom to ostáva u vás?

- Zdobenie je u nás veľmi špecifické. Máme totiž celý čierny vianočný stromček, ale keď ho zaplníme farebnými guľami, je celý farebný. Čiernu si vlastne nikto nevšimne. Videl som to niekde v KIKE a prv som sa toho bál, no nakoniec to vyzerá celkom originálne, keď k tomu ešte doladíme obrusy a ostatnú výzdobu...

Ako sa módny návrhár oblečie k vianočnému stromčeku a stolu?

- Ja zakaždým rovnako. Dám si čierny oblek a bielu košeľu, som tak naučený od detstva, slušne, ako sa patrí k štedrovečernej tabuli. V rámci trendov by som bol aj za zabávačkové svetre s jeleňmi, ale také som ešte nenašiel. Aj by som nejaké navrhol, ale neviem, kto by to štrikoval, lebo ja neviem štrikovať. Viem háčkovať, našívať na látku, to áno, ale štrikovať nie. V rámci farieb by som zvolil k stolu červenú alebo zlatú.

Rád kupujete a dávate darčeky?

- Rád ich nakupujem a nerád ich dostávam. Maličkosti rád, ale väčšie veci si zvyčajne radšej dohodnem s priateľmi a známymi, že čo by som chcel. Ja si totiž viem najlepšie vybrať sám. Vedia ma niekedy ľudia aj prekvapiť, dobrou módnou knižkou nikto nič nepokazí. Darčeky si teda kupujem sám, alebo si ich nechám zaplatiť. Kupujem ale rád pre svojich psov.

Tiež niečo luxusné a extravagantné ako pre seba?

- Aj áno. Napríklad obojky alebo šaty. Sú to čínski naháči, mám dve fenky, treba ich obliekať na zimu, majú bundy, kabáty, šály.

To je rovnaký pes ako má Nora Mojsejová, však?

- Áno, presne ten.

Keď sme už pri Nore, videli ste jej módnu kolekciu?

- Videl, klikol som si na ňu na internete.

Ako ju hodnotíte?

- Tak každý má svoj vkus... Ale Noru pozdravujem, dlho som ju nevidel, nepočul, čo mi je trochu ľúto.

Na prehliadke, s ktorou ste prišli do Košíc ste predviedli najnovšiu kolekciu plesových šiat. Čo vládne tohoročným plesom a vašim šatám?

- Som vyučený umelecký krajčír divadelných kruhov a kostýmov, tak mám najbližšie k divadlu. Vyrastal v ňom odmalička. Obklopovali ma šatne a herci a tiež historické kostýmy, do ktorých sme tento rok zabrdli. Z mojich modelov je teda cítiť historično. Zakladám si tiež na dobrých a kvalitných materiáloch. Začínal som kedysi aj s päťkorunami, no klientky sú čím ďalej tým náročnejšie, čo kvitujem.

Aké farby a materiály uprednostňujete?

- Väčšinu šiat mám čiernych. Je to najpredávanejší artikel, predsalen, ženy sú ešte trochu konzervatívne. Ale v mojej najnovšej kolekcii je aj veľa farebných šiat, nebál som sa ísť aj do extrémov. Tento rok som robil aj luxusné koktejlové šaty.

Je ťažké stále vymýšľať vždy niečo nové a kreatívne?

- Záleží to od okolností. Nie každý deň mám tvorivú náladu a tisícpäťsto nápadov. No inšpiruje ma okolie a hlavne látky a materály. Mám dodávateľa zo Španielska. Tam keď idem do šourumu, odpadávam. Som tam tri dni zavretý a neviem, čo skôr by som z čoho ušil, najradšej by som všetko naraz ... No nie každý deň si k tomu sadám a idem navrhovať. Len keď mám čas a chuť.

Po materiály chodíte do Španielska - nacestujete sa počas roka veľa?

- Ani nie. Po materiály chodím dvakrát do roka. Robíme však ešte tašky a kožené doplnky, tak jazdievam na výstavy koží, fascinujú ma.

Aké najextrémnejšie šaty ste ušili?

- Boli to jedny z prvých šiat. Bol to korzet pošitý pierkami, ktoré vtedy boli v Ikei na takmer všetkých výrobkoch. Nakúpil som farebné pierka a obšil ich po celých šatách, boli dúhové a krinolínové. Samozrejme každý jeden model je istým spôsobom extrémny.

Spomeniete si na svoje najlacnejšie a najdrahšie šaty, ktoré ste navrhli?

- Najlacnejšie som urobil ešte na základnej škole. Boli zo zástaviek, ktoré vtedy stáli 15 korún a ja som nimi obšíval svoje spolužiačky. Najdrahšie sa pohybujú podľa náročnosti. Ak je to veľká róba, megasukňa s tylmi a krinolínami a nášivkami, tak idú do sto tisíc, viac nie. Všetci si myslia, že som strašne drahý. Myslím, že sú i drahší. Normálny stred cien mojich šiat je od 30 tisíc do 50 tisíc.

Vraj ste sa v poslednom čase vrhli aj na topánky, kabelky a šperky, je tak?

- Je. V poslednom čase ma zaujímajú doplnky, kamienky, korále a najmä Swarowského kryštály. To som ja. Ja nemôžem mať niečo obyčajné. Musí to byť výnimočné, luxusné. Čo sa najviac predáva v Bratislave sú obrovské štrasové mega náhrdelníky. V poslednom čase som zameraný aj na topánky. Kedysi som ich dával šiť v Taliansku vo Fiorangele, no spolupráca nejako utíchla a tak chcem vytvoriť niečo ďalšie. A na čo som ešte zaťažený sú slnečné okuliare. Mám ich doma 18.

Robíte v módnej bradži a šoubiznise už dlho. Stále vás bavia prehliadky a večierky?

- Prehliadky samozrejme áno, večierky už nie. Človek rokmi starne, túži po kľude a spokojnosti. Vekom sa mení aj osobnosť.

Ako ste sa zmenili vy?

- Som veselší. Kedysi som bral všetko vážne. Veľmi rád si robím srandu zo seba a ešte radšej z iných. Dokážem vypúšťať z úst aj sarkastické a ironické poznámky.

Možno aj preto sa o vás traduje, že ste neprístupný a chladný.

- To nie je pravda. Neviem, prečo si to o mne ľudia myslia.

O vašom partnerovi Rasťovi Holubecovi a o vašom vzťahu sa popísalo mnoho. Posledné info hovorili o tom, že sa chcete ženiť. Pohlo sa to nejako?

- Zasnúbení už sme a teraz už len čakám na zákon, ktorý nám na Slovensku umožní vziať sa.

Tak budete prví...

- Ani nie. Poznám takých, ktorí prvými chcú byť. Určite keď uzákonia manželstvá rovnakého pohlavia nebudem ten, kto hneď ako to podpíšu, sa pobeží oženiť.

Klape vám to vo vzťahu aj po šiestich rokoch?

- Klape. Musím poklopať, rozumieme si a dopĺňame sa.

Hovorí sa, že krízový rok je siedmy...

- Viem. Zatiaľ tam nebol nijaký náznak, žeby sa vzťah mohol narušiť, takže som pokojný.

Aké máte najbližšie plány?

- Hlavne neplánujem. Robím v relácii Skvelý deň, pripravujem prehliadku na jar a po Vianociach pôjdeme niekam na dovolenku.

Zuzana PANCISYNOVÁ

zuzana.pancisynovakorzar.sk

Autor: Lov na víťazné typy

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári