vyrovnaný. Herečka Zita Furková k tým šťastným patrí. Nielenže sa jej darí v práci, ale má aj fungujúcu rodinu. Čo-to o manželstve, krásach zrelého veku i to, ako bude tráviť koniec roka, nám prezradila počas nedávneho rozhovoru.

Advent je v prenesenom slova zmysle čas očakávaní a nádeje. Ako ten tohtoročný prežívate vy?

- Tak ako stále, meditáciou. Nevenujem sa jej len v období adventu, ale po celý rok. Každý deň sa snažím nájsť si chvíľku času, aby som mohla zrekapitulovať svoj deň čo som zvládla a čo nie.

Kedy ste začali s meditáciou?

- Dávno. Návrat k viere je vlastne hľadanie seba samého. V živote sa človek mnohokrát ocitne v situácii, keď si uvedomí, že existuje niečo mimo nás a že treba byť skutočne pokorný k životu. Viem, že sa to jednoducho vraví, ale ťažšie realizuje. No je to základ pre to, aby bol človek šťastný, vyrovnaný a našiel pokoj v dnešnom uponáhľanom svete.

Čo konkrétne vás k tomu primalo?

- Vždy sú to udalosti, ktoré poznačia človeka. U mňa bolo takých chvíľ, keď som si uvedomila hodnotu života, veľa. No nerada robím osobnú spoveď pre verejnosť. Chcem si svoje súkromie strážiť, hoci na druhej strane si uvedomujem, že som viac na očiach ako ostatní a že ľudia sú zvedaví. Preto ak ma niekto osloví a viem, tak rada poradím.

A kto dáva rady vám?

- Snažím sa ich dávať sama sebe a vnímať okolie. A mojimi hlavnými poradcami sú môj manžel a dcéra.

Minulý rok ste strávili Vianoce v Izraeli. Kde ich budete tráviť tentoraz?

- Doma v Bratislave. A zrejme odskočíme aj do Hradišťa, do môjho rodiska. Pôjdeme tam zapáliť sviečku na hrob rodičov. Máme tam chalupu, o ktorú sa stará moja sestra. No tento rok som sa tam dostala len na dušičky, pretože chaos človeka tak pohltí... No, nesťažujem sa, pretože sa hovorí, že človek nemá mať toľko času, aby mohol starnúť. Takže z tohto pohľadu je to dobre.

Takže žijete hekticky, aby ste nestarli?

- Skôr by som povedala, že žijem tak, že si to neuvedomujem.

A je to podľa vás dobré?

- Niekedy veľmi dobré. Aj keď, starnutia sa nebojím, beriem to normálne. Čas skrátka plynie. Ja sa hlavne teším z každého dňa, ktorý mi je dopriaty.

Sú veci, ktoré sú v zrelom veku krajšie, alebo ich intenzívnejšie prežívate, ako keď ste boli mladá?

- Určite si viac uvedomujem veci a situácie ako predtým. Napríklad intenzívnejšie vnímam hodnotu času, lásky, priateľstva, bytia.

Keď hovoríte o hodnote lásky, s manželom tvoríte pár viac ako 30 rokov. Čo sa za tým skrýva?

- Myslím si, že mám obrovské šťastie v tom, že mám veľmi dobrého manžela. Mnohokrát som si uvedomila, že som si možno až takého dobrého ani nezaslúžila. (Smiech) Ale asi naozaj platí, že protiklady sa priťahujú. A okrem toho, že je veľmi dobrý, má aj zmysel pre humor. To dokázal už len tým, že si ma zobral za manželku. A to je dobrý základ pre život. My sme tie roky doteraz prešli ako na slnečnom koni.

Čo však okrem lásky, dobroty a humoru potrebuje kvalitný vzťah, ktorý má prežiť desaťročia?

- Základnými atribútmi sú bezpochyby ohľaduplnosť, tolerancia a porozumenie a, samozrejme, vzájomná úcta a láska.

Čím vás váš vzťah najviac obohatil?

- Manžel je výtvarník (Milan Veselý, pozn. redakcie), takže prehĺbil moje vedomosti z histórie a kultúry. Precestovali sme spolu kus sveta a ku všetkému som mala odborný výklad.

S ním musí byť radosť cestovať.

- Je veľmi vzdelaný, no niekedy ide až do úmoru. (Smiech) Čo sa týka kultúrnych pamiatok, je to absolútny nezmar.

Ozaj, vráťme sa ešte k tomu Izraelu. Aké to bolo stráviť tam Vianoce?

- Úžasné. Bola som zvedavá na Jeruzalem, na Božie narodenie sa mi protekčne podarilo dostať do Betlehema, kde som videla pochody pútnikov z celého sveta. Keď toto človek zažije, naplní ho neopísateľná sila. Úžasne bolo aj pri Múre nárekov, kde som do štrbinky múru vložila svoje prianie. Veľkým zážitkom bol aj výlet do Petry v Jordánsku.

Nechýbali vám tam naše vianočné zvyky?

- Vnemov a zážitkov tam bolo skutočne nesmierne veľa. Bol to skvelý vianočný darček. Taký duchovný, ako má byť. Ale priznám sa, že mi trošku chýbala vôňa kapustnice a pečenej ryby.

Čo je na pre vás na Vianoce najdôležitejšie? Čo vám nesmie chýbať?

- Spoločná večera a poďakovanie sa. Potom sa pomodlím a kto chce, pomodlí sa so mnou. U nás je život veľmi liberálny.

Každý vyznávate niečo iné?

- Viera pomáha človeku prežiť. Vyžaduje si veľa síl, nemá nič spoločné s rozumom, je to sila mimo nás. A u nás verím ja za všetkých. (Úsmev)

Je vianočné obdobie aj časom, keď viac spomínate na Vianoce vášho detstva?

- Áno. Boli úžasné. Vianoce na dedine sú totiž celkom iné ako v meste. Pamätám si na tú čistú zimu, sneh, dymenie sa z komínov, štekot psov, zurčiaci potôčik. Bola to nádhera.

PROFIL

n Zita Furková (* 6. 3. 1940)

n je slovenská herečka a režisérka

n po skončení VŠMU pôsobila v divadle vo Zvolene, neskôr v Trnave a v Nitre. Hrala aj na Novej scéne v Bratislave a bola zakladateľkou Divadla Astorka Korzo´90

n je majiteľkou dabingových štúdií a videoštúdia

n okrem herectva sa venuje aj réžii a autorskej tvorbe

n jej film Jesenná (zato) silná láska sa tešil úspechu na významných medzinárodných festivaloch

n v súčasnosti ju diváci môžu poznať aj ako docentku Zlaticu Kamenickú z Ordinácie v ružovej záhrade

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári