Korzár logo Korzár Košice
Utorok, 19. február, 2019 | Meniny má Vlasta
Nájdete nás na webe

HISTÓRIA

Na Vianoce v roku 1560 vyslobodili Košičania z väzenia svojho kazateľa Gála Huszára a umožnili mu ujsť do bezpečiaAko prišli Košice o svoju prvú

Na Vianoce v roku 1560 vyslobodili Košičania z väzenia svojho kazateľa Gála Huszára a umožnili mu ujsť do bezpečia

Ako prišli Košice o svoju prvú tlačiareň

Na Vianoce roku Pána 1560 sa v Košiciach udiala dramatická udalosť. Košičania vyslobodili svojho kazateľa Gála Huszára (na snímke) z väzenia, ktorý tak unikol pred dlhodobému väzneniu. Huszár bol nielen kňazom, ale aj typografom. Svoju tlačiareň založil práve pred 450 rokmi.

Po bitke pri Moháči (1526) v Uhorsku došlo k zvoleniu dvoch kráľov. Košice stáli na strane Ferdinanda I. Panovník honoroval ich vernosť. Potvrdil všetky práva a výsady. Zanedlho sa však podarilo jeho sokovi, Jánovi Zápoľskému mesto získať (1536). V roku 1552 sa Košíc zmocnil znovu Ferdinand a prinavrátil mocenské výsady hlavne nemeckým mešťanom. Rozbroje medzi prívržencami panovníkov boli na dennom poriadku. Ale bez ohľadu na národnosť obyvateľov, protestantizmus si v meste čoskoro získal mnohých prívržencov, takže katolíci sa dostali do menšinového postavenia.

Náboženský život však bez kňaza nie je mysliteľný. Tak si teda Košičania pozvali za kňaza maďarských občanov Gála Huszára (asi 1512 - 1575), ktorého slávnostne inaguruovali 20. marca 1560. Košice ešte dovtedy nemali tlačiareň. Huszár ešte z Magyaróváru poslal Košičanom štyri exempláry prác Heiricha Bullingera, švajčiarskeho náboženského reformátora a prosľúbil im, že vydá ďaľšie knihy obdobného druhu.

O Huszárovej košickej knihtlačiarskej aktivite sa vie toho veľmi málo, veď spevník vydaný v našom meste sa zachoval len v jednom exemplári aj ten bol nájdený až v polovici sedemdesiatich rokov minulého storočia v Stuttgarte.

V Košiciach sa Huszár dlho nezohrial. Na základe panovníkovho rozkazu ho začiatkom októbra 1560 hlavný kapitán Ferenc Zay dal zavrieť. Vydal asi v Košiciach dielo nezachovalo sa -, ktoré osobne Ferdinanda rozčúlilo.

Podľa inej verzie vo svojich kázňach sa neúctivo vyjadroval o panovníkovi, ba dokonca ho osočoval. Richtár a mestská rada sa 13. októbra obrátila na arcikniežaťa Maximiliána, aby sa u svojho otca prihovoril za Huszára. Napísali mu, že kvôli Zayovi aj nemecký kazateľ Thomas Fröhlich musel ujsť a teraz niet nikoho, kto by mohol krstiť deti, navštevovať chorých a vydávať sviatosti. Občania a vojaci urobili všetko pre oslobodenie svojho obľúbeného kňaza. Hlavný kapitán mu síce dovolil, aby kázal, ale len v tom dome, v ktorom bol uväznený.

Na tretí sviatok vianočný (27. decembra) vo večerných hodinách, keď zvykli zatvárať mestské brány, Zay dal zavolať vojakov k svojmu príbytku. Keď ľudia videli, že vojaci idú bez bubnovania, v tichu, mysleli si, že idú po Huszára, aby ho odvliekli od Jágru. Keď potom došiel aj voz, dav začal vykrikovať. Nastala veľká trma-vrma, ku ktorej sa pripojili majstri, deti, ženy aj mnohí z nižších vrstiev ľudu. Ľudia začali častovať vojakov i kapitána nadávkami. Kočiša ztrhli z koňa. Ten aj s vozom ušiel.

Toto využil mladý Péter Bornemisza (1535 - 1584), ktorý vybúral kachle a cez ne vyslobodil svojho šéfa. Bornemisza bol totiž tlačiarenským pomocníkom Huszára. Niekoľko rokov predtým bol košickým študentom. Pre jeden protihabsburský kúsok ho zavreli, ale podarilo sa mu z Košíc utiecť. Neskôr sa stal protestantským kazateľom a túto epizódu opísal v roku 1578 vo svojom diele Ördögi kísértetek (Diabolské pokušenia).

Útek bol zrejme dobre zorganizovaný. Gál Huszár sa tak nedostal do zajatia jágerského biskupa Antala Verancsicsa. Úspech akcie bol dokonalý. Podarilo sa vyslobodiť nielen kazateľa, ale aj jeho rodinu, zachránila sa aj tlačiareň a rozrobené exempláry nedotlačeného spevníka. Huszár sa tak začiatkom roka 1561 uchýlil do Debrecína. Mesto mu poskytlo azyl, kde založil prvú tlačiareň. Túto ponúkol známemu debrecínskemu kalvínskemu biskupovi Péterovi Meliusovi Juhászovi. Tam dotlačil započatý maďarský spevník, ktorý však už dostal meno debrecínsky. Tieto piesne ešte aj dodnes spievajú tak evanjelíci, ako aj kalvíni vo svojich kostoloch.

Košická mestská rada si umývala ruky. Ihneď po incidente vyhľadali cisárskych komisárov. Prehlásili, že za nepokoje nenesú zodpovednosť. Potom richtár vyhľadal dav. Oznámil, že Huszár nebol odvlečený, načo sa ľudia ukľudnili a pokojne odišli do svojich príbytkov.

Podľa rady, za nepokoje zodpovedá Zay, ktorý v najnevhodnejšom čase chcel Huszára odeskortovať. Ferenc Zay na druhý deň síce dal pozatvárať niekoľkých ľudí a snažil sa zistiť, kde sa Huszár nachádza, ale "nikto nič nevedel" - ani spomedzi členov mestskej rady. Magistrát sa ohradil, že predse hlavný kapitán strážil kazateľa a teda on za neho zodpovedá. Aj uväznení sa dostali čoskoro na slobodu.

Takto prišli Košice na Vianoce roku 1560 o svoju prvú tlačiareň.

Vianoce roku 1918 poznačil koniec 1. svetovej vojny a vznik Československa

Neďaleko Košíc zamrzlo žriabä, na Huštáku došlo aj k vražde

Vianoce pred 90 rokmi neboli pre Košičanov radostné. Prvá svetová vojna sa skončila, ale nikto nevedel, čo bude ďalej. Nepodložené správy, fantastické "zaručené" informácie, bezradnosť, neistota... Vojská tzv. "Dohody" vyhrali. Práve vznikajúce Československo, ktoré ešte nemalo pevne stanovené hranice, stálo na strane víťazov. Rakúsko-Uhorsko bolo porazené.

V posledných mesiacoch roka 1918 stála na čele Košíc Maďarská národná rada (MNR). V meste v tomto období žil veľmi obľúbený človek, vojenský sudca a kapitán, ktorého každý poznal pod menom Jáncsi Székács. Zanedlho sa z neho stal - na najväčší údiv Košičanov župan Dr. Ján Sekáč (1919). Ten neskôr opísal svoje dojmy. "Keď čs. vojsko už zaujalo Spiš a stálo pri Krompachoch, pojednávala... národná rada v mestskom dome o tom, či majú byť Košice hájené, lebo nie. Jediný člen tejto rady, istý košický advokát Dr. Zoltán Kendi (Žid), považoval odpor za bezúčelný. Dostalo sa mu za to epitetona ´vlastizradcu´. Usnesené bolo, klásť branný odpor čs. vojsku, ktoré bolo považované za zberbu a háveď. Riadneho vojska už vtedy ovšem nebolo v Košiciach, len zbytky demoralizovanej rakúsko-uhorskej armády. Tieto zbytky niekoľko sto mužov - pod velením dôstojníkov obsadili výšiny a železničný tunel pri Margecanoch. Bolo to okolo vianočných sviatkov 1918. Panovalo presvedčenie, že táto posádka ľahko rozpráši tú českú háveď. Sláva ale netrvala dlho a stal sa opak očakávaného. Už prvú noc prekvapilo čs. vojsko nepriateľa, zajalo ho takmer úplne a čo nebolo zajaté, to utekalo do Košíc. Čs. vojsko postúpilo až do Obišoviec."

Tí, čo mali konexie a videli budúcnosť veľmi čierne, si zabezpečili železničné vagóny a s rodinami sa odsťahovali. Väčšinou to boli úradníci, ktorých neviazalo k mestu nič, len zamestnanie. Po slovensky nevedeli, takže v novom štáte nemali šancu zabezpečenia existencie. V meste sa takéto správy rýchle šírili. Už odišla táto rodina, potom tá druhá... Vlaky chodili smerom na juh ešte podľa cestovného poriadku.

MNR organizovala život mesta. Raz za dva dni jednala, vydávala rozhodnutia, ale nikto neveril, že sa uvedú do života. V novinách sa síce písalo o povzbudzujúcich udalostiach, ale bolo akési vyumelkované, preto im nikto neveril. Riaditeľ múzea dostal od vlády rozkaz, aby najcenejšie artefakty zabalil a odoslal. Štátne inštitúcie evakuovali. Poriadok sa ešte v meste udržal, veliteľ zboru bol na svojom mieste.

"Košické obyvateľstvo považovalo toto mesto za tak samozrejmú integrálnu čiastku Maďarska," písal už citovaný Sekáč, "že ani udalostiam, odohravším sa na západe vyhláseniu republiky v Prahe a v Martine, postupovaniu čs. vojska nepripisovalo vážnosť. Menovite nie v tom ohľade, že by osud Košíc v bársakom smere bol dotknutý. Na tomto zmýšľaní nič nezmenilo ani uznanie čs. republiky veľmocami."

Podplukovník František Beran, veliteľ 30. pešieho pluku A. Jiráska, poslal po vianočných sviatkoch svojich zástupcov do Košíc. Mesto zastupoval vládny komisár, mešťanosta Dr. Béla Blanár, župný vládny komisár Miklós Molnár a veľitel vojenského zboru podplukovník Nosticzius. Celý deň jednali a dohodli sa, že čs. vojsko obsadí mesto 1. januára 1919. Nikto nebude braný na zodpovednosť za svoju politickú činnosť. Úradníci zostanú na svojich miestach a budú naďalej pracovať. MNR zostane na svojom mieste a bude riadiť chod mesta do tej doby, kým čs. vláda nerozhodne ináč. Dohoda sa dala na papier a zúčastnení ju podpísali.

Poriadok však nebolo možné udržať dlho. Po porážke "mestského" vojska nastala v meste nastala panika. Začal ďaľší exodus obyvateľov na juh. Vojaci a lúza začali plieniť vojenské sklady. Ľudia, žijúci v predmestiach, nemali čo jesť, nemali čím kúriť. V tom roku bola tuhá zima. Neďaleko Košíc zamrzlo žriabä. Dokonca na Huštáku došlo aj k vražde. Občania sa začali obávať, že im nad hlavou podpália dom. Z okolitých dedín húfne prichádzali ľudia aj s vozmi, čakajúc na vhodný okamih, keď budú môcť rabovať...

Vtedy mešťanosta a vojenský veliteľ mesta sadli do auta. Vyhľadali veliteľa čs. vojska podplukovníka Berana a požiadali ho, aby obsadil Košice. Stalo sa tak 29. decemra 1918 medzi 16. a 17. hodinou. V Košiciach bol vyhlásený výnimočný stav, vojsko brachiálnou silou prevzalo štátne, župné a mestské inštitúcie. Jedna kapitola dejín Košíc skončila.

Prvé správy o stavaní vianočných stromčekov v Uhorsku máme až z roku 1633, v Košiciach po roku 1850

Kto počas adventu porušil zákaz tanca, dostal palicou dvanásť rán na zadok

Vianoce patria tradične medzi najväčšie sviatky, ktoré majú praveké korene. Viazali sa k zimnému slnovratu. Pozrime sa, ako sa oslavovali tieto sviatky v stredoveku v našom meste.

Už aj prípravy na sviatky trvali dlhšiu dobu. Ako nadišiel čas adventu, bolo zvyklosťou, že vo väčšine žúp súdy prerušili svoju činnosť. Žiaden predpis nič takéto nepredpisoval, predsa sa tento zvyk dodržiaval až do reformácie, teda do 16. storočia. Vtedy totiž prevládol názor, že odročenie pojednávania sa nezlučuje s rýchlym a presným súdnictvom. Avšak do tej doby sa mohlo stáť hocčo, týždne pred Vianocami nenarušilo žiadne súdne pojednávanie, žiadna exekúcia, či poprava. V tomto období mala byť na prvom mieste láska, pokoj a vládnuť mala povznášajúca viera. Ľudia sa mali odpútať od svetských záležitostí a nič ich v tom nemalo rušiť.

Počas adventu bol tanec striktne zakázaný. Ak to niekto porušil, nielenže zaplatil pokutu ale dostal palicou tucet na zadok. Ale pokutovaný a potrestaný bol aj ten, kto takúto zábavu toleroval alebo ho prichytili pri hazardnej hre v kocky. Krčmár mohol podávať víno len pocestným a chorým. Dva týždne pred i po sviatkoch cudzí remeselníci nesmeli predávať medzi múrmi mesta svoje topánky, čižmy, či súkno. Takto si mestá chránili svojich vlastných odborníkov.

Na pvý sviatok vianočný, večer o desiatej sa rozozvučal zvon Dómu a o hodinu ho nasledovali zvony ostatných kostolov. Veriaci predtým, než opustili svoje domovy starostlivo pozakrývali pahrebu, aby iskry nemohli spôsobiť požiar, obliekli si bundy a tak išli s lampášmi na polnočnú omšu. V jednej skupine prichádzala urodzená komunita teda volení členovia samosprávy a 12 senátorov. Viedol ich urodzený Fürmender, ktorý stál na čele spomenutých volených členov samosprávy, seniorov. Bolo ich 60. Všetci si sadali do lavíc so slávnostnou a vážnou tvárou, "lebo jeho svätá výsosť, Pán Boh magistráty nazýva svetlom sveta". Potom nasledovali cechy, ktoré sa museli zúčastniť bohoslužby pod hrozbou, že ak sa ich príslušníci nedostavia, zaplatia ako pokutu funt vosku, čo nebol žiaden špás, lebo včelí vosk bol drahý.

V stredoveku, ale aj začiatkom novoveku bolo samozrejmé, že na všetkých tvárach sa zrkadlila hlboká náboženská viera. Ukáznenosť vytvorila dôstojnú atmosféru. Tieto patriarchálne časy nepoznali von-dnu chodiacich, postávajúch veriacich, Keď po treťom zvonení kňaz vyšiel na kazateľnicu, každý musel byť na svojom mieste. Kto prišiel neskoro, bol potrestaný zbožným pohoršením, ako aj ten, kto odišiel z kostola pred skončením kázne.

Aj počas nasledujúcich sviatočných dní sa udržiavala sviatočná, nábožná nálada, ktorú nesmeli rušiť zvuky rinčiacich nákladných vozov. Kofy nesmeli svojim krikom ponúkať tovar. Mäsiari mohli mať svoje obchody otvorené do ranného vyzváňania, tak ako aj pekári a ostatní. Krčmári museli odložiť svoje viechy, čiže reklamné tabule do konca bohoslužieb. A okrem chorých a novorodičiek nikomu nesmeli predávať víno. Hudba stíchla. Kto vyhrával na husliach, cimbale, píšťale či lutne, toho potrestali. Ako stará regula hovorila: "zoberú ti husle, o zem sa s nimi tresne, do klietky ťa zavrú tesne...". Počas týždňa osláv narodenia Krista sa nepovažovalo za kresťanské, aby sa niekto vybral na cestu.

Keď ľudia odchádzali do kostola, brány mesta sa zatvárali a strážili sa, lebo veru všetky domy sa vyľudnili a nie raz sa stalo, že v takýto čas sa do miest vkrádali kriminálne elementy, ba aj žoldnieri a rabovali, pustošili majetok občanov. I Turci sa pričinili o to, aby občania strážili svoje mestá, lebo kolovali mnohé chýri o tom, ako na vianočné sviatky udreli na ne a vyplienili ich. Do Košíc sa však nikdy nedostali.

Nepatrilo sa medzi starými kresťanmi chodiť s Betlehemom na koledy. Magsitrát Košíc v r. 1617 s pobúrením konštatoval, že "na prvý sviatok vianočný v noci chodia s nahou šabľou, fašiangujú, nosia hviezdu, ba dokonca aj ženské bytosti v noci fašiangujú oblečené v mužských šatoch, za čo hovorí zápis -, nás zasiahne trest Pána Boha, ak to strpíme." Kvôli tomu mesto nekompromisne nariadilo svojim predmestským, huštáckym richtárom, aby pochôdzkári na to dohliadali, zadržali takýchto delikventov a potrestali ich podľa zásluhy.

Zo zápisu, ktorý je o niekoľko rokov mladší sa dozvedáme, čo sa rozumelo pod hviezdou. Bol to lampáš vybíjaný klincami, s ktorým "sa v tomto čase veľmi smelo opičili". Rozhodnutie je aj zdôvodnené: "Nakoľko narodenie nášho milovaného Spasiteľa obracajú na smiech, hry a opilstvo, odteraz i potom už nikdy nech sa nenájde nikto, kto by to robil, takýto od Boha nech očakáva jeho hnev na svoju hlavu..."

K tomuto sviatku patril neodmysli sateľne aj vianočný stromček, ktorý však ešte v stredoveku nepoznali. Na Spiši namiesto jedle kedysi používalo imelo. Prvé správy o stavaní vianočných stromčekov v Uhorsku máme až z roku 1633, keď v Nagybányi (dnes Baia Mare) zakázali ich výrub a obyvatelia si ich mohli zadovážiť len z jedného zdroja. Ku všeobecnému rorzšíreniu tohto zvyku došlo však okolo rokov 1820 až 1830, keď v Budapšti v rodine barona Podmaniczkyho postavili prvý stromček.

V Košiciach sa tak stalo len po roku 1850. Sprvopočiatku sa jedličky ozdobovali oplátkou, perníkom a jablkom, potom cukríkmi, papierovými ozdobami, neskôr aj sviečkami, ktoré však neboli bezpečné, veď mnoho stromčekov kvôli nepozornosti zhorelo.

Stranu pripravil: Zotlán Balassa

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri?
  2. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  5. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  6. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  7. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  9. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  10. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  1. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  2. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Lídri farmárov? Jeden je spájaný so zločinom. A druhý?
  5. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  6. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  7. Ako založiť spoločnosť v Rakúsku
  8. Tatranská mliekareň prosperuje aj vďaka spolupráci s Tescom
  9. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  10. Noerr advised on WebSupport deal
  1. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 15 280
  2. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 13 388
  3. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 10 188
  4. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 9 663
  5. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 8 659
  6. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 389
  7. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 944
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 642
  9. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 3 641
  10. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 3 627

Neprehliadnite tiež

Jednu koľaj v Krompachoch sprejazdnia v utorok večer

Vlaky by mali začať jazdiť s obmedzenou rýchlosťou.

Práce na oprave koľaje.

Kultúrny dom, v ktorom spadol na ľudí strop, nebol skolaudovaný

Primátorka Čiernej nad Tisou tvrdí, že keby to vedela, ples tam nezorganizuje.

Spadnutý strop v Čiernej nad Tisou.

Po poruche rušňa rýchlik do Košíc meškal asi dve hodiny

Vlak meškal aj na južnej trase, v Rožňave museli meniť lokomotívu.

Ilustračné foto.

Polačekovu mestskú koalíciu v Košiciach rozhádal poslanec Djordjevič

Starosta Petrovčik: Je to prkotina, ale bude mať dohru.

Nezávislý poslanec mesta Košice Michal Djordjevič.

Hrali s Manchestrom United. Mysleli si, že ide o tunajšiu dedinu

Angličania zažili guľovačku na Skalnatom plese a pozreli si hokej.

Mladí Popradčania si zahrali s rovesníkmi Manchestru United.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

NAKA obvinila konateľa Kiskovej firmy

Stíhanie sa týka firmy KTAG, ktorá si mala vypýtať neoprávnenú vratku DPH.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kde nechal Fico istoty?

Ani volič Smeru nevydrží všetko.

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop