Budhov a Ježišov život vyústili do aury Zeme, kde sa rozliala Ježišova substancia lásky
Treba spojiť všetky náboženstvá tak, ako
v našich srdciach spojíme Budhu s Kristom
Životy Gautama Buddhu a Ježiša z Nazaretu ma odjakživa vzrušovali. Veď ich vplyv je dodnes živý a premieta sa v rôznych podobách v srdciach miliónov ľudí. Dajú sa medzi nimi nájsť paralely? Spája Budhu s Ježišom aspoň niečo, napriek tomu, že žil šesťsto rokov pred Kristom? Pokúsme sa medzi nimi nájsť spoločné i odlišné znaky. Budhov život mapuje množstvo legiend, zatiaľ čo o Ježišovom živote v porovnaní s Budhom vieme veľmi málo. Budha rozdával učenie počas 45 rokov Ježiš začal pôsobiť od svojich 30-tich rokov. Pre súčasníka je však bližší a ak ním žije, pozná ho.
Budúci Budha sa rozhodol narodiť v rodine kráľa Suddódana v Indii a jeho manželky zvanej Mája. Obaja boli pohlavne zdržanliví, nemali deti, preto sa jeho počatie považuje za nepoškvrnené. Legenda hovorí, ako kráľovná v jednom zo svojich snov videla, ako jej pravým bokom prenikol biely slon. Veštci povedali, že sa jej narodí syn, ktorý môže byť svetovládcom, ale ak sa zriekne svetského života, stane sa Budhom. Mája svojho syna porodila postojačky, pod stromom. Vyšiel jej z pravého boku "bez toho, aby ju zranil". Sedem dní po jeho narodení Mája zomrela, a tak ho do jeho siedmich rokov vychovávala jej sestra, ktorú si kráľ podľa vtedajších zvyklostí vzal za manželku.
Narodenie z panny, ako to popisujú mnohé texty, nie je až také výnimočné. Sedemsto rokov p.n.l. sa v Tibete narodil Indra. Z panny Ištar sa narodil babylonský boh Adonis. Krišna sa z panny narodil už 1 200 rokov p.n.l. a Zoroaster už v roku 1 500 p.n.l. Zrodenie z panny môžeme považovať za reč symbolov. Tajomstvo tohto fenoménu však odhalil švajčiarsky duchovný bádateľ Rudolf Steiner. U neho sa dočítame, že panenské počatie je možné. Odborníci neskôr tento jav pomenovali partenogenéza. Dokonca aj dnes sa údajne už vo svete na viacerých miestach stalo, že ženy priviedli na svet potomka bez mužského oplodnenia.
Pri narodení Siddhártu (takto ho pomenovali, Gautama je čestné meno podľa védskeho predka) do paláca podľa legendy prichádzali zo všetkých strán bohovia, aby videli jeho inkarnáciu. Kráľ zavolal veštcov, aby mu predpovedali, čo čaká jeho dieťa. Nebeské bytosti spievali Lotos dobrého zákona.
Pri narodení Ježiša sa tiež vyskytujú vysoké bytosti. Anjeli zvestujú príchod Spasiteľa pastierom. Slová v hymne anjelského zboru sú podobné ako pri Budhovi. Títo ľudia sa vciťovali do diania v univerze, intuitívne vnímali jemnohmotné informácie, a tie boli oveľa bohatšie, ako sú dnes naše. Traja králi (mágovia, mudrci) prišli z východu (Perzia, India?), lebo cítili, že prichádza čas, keď sa zrodí významná osobnosť. Neomylne kráčali za hviezdou, ktorá im naznačovala smer, kde sa deje niečo mimoriadne. Takto došli do Betlehema.
Štyri vychádzky
Raz si Siddhárta zaželal vyjsť vonku z paláca. Otec dal z ciest odstrániť všetko škaredé a nepríjemné a mesto dal vyzdobiť. Siddhárta napriek tomu uvidel starého človeka so všetkými jeho neduhmi. Povedali mu, že ten muž je starý a že staroba čaká na každého. Siddhárta na ďalších dvoch vychádzkach stretol chorého, ktorý bol na pokraji síl. Potom videl smútočný sprievod kráčajúci k hranici. Na štvrtej vychádzke zbadal potulného mnícha, ktorý sa zriekol sveta a žil v mieri sám so sebou. Keď o tom všetkom uvažoval, dospel k názoru, že ľudský život je utrpením, ak v ňom vládne staroba, choroba a smrť a začal uvažovať o vyslobodení.
Rozhodol sa opustiť doterajší spôsob života a hľadať cestu ako sa dostať z utrpenia. Poprosil otca o dovolenie odísť. Ten mu sľúbil splnenie všetkých jeho želaní, len aby zostal. "Ak mi dáš večnú mladosť, nevädnúcu krásu, zdravie bez choroby a večný život bez smrti, zostanem." Takéto želanie sa nedalo splniť, v odchode Sidhartovi už nikto nemohol zabrániť. Mal vtedy dvadsaťsedem rokov.
Poznanie pod stromom bodhi
Siddhárta putoval ako žobrajúci mních. Hľadal osvietenie na vtedy bežných duchovných cestách, ale spoznal, že tieto cesty nevedú k vyslobodeniu. Potom si vytýčil najtvrdšie a najbolestivejšie podmienky pre askézu, ktorej sa podroboval šesť rokov. Najprv silou ducha potlačil všetky popudy tela. Neskôr celkom zastavil dych a uzatvoril všetky otvory tela. Postil sa tak prísne, že nakoniec jedol denne iba zrnko ryže, potom zrnko sezamu, nakoniec prestal jesť celkom. Telo mu zvädlo, nič okolo seba nevnímal. Potom odišiel do ústrania, kde pod stromom bodhi prešiel ďalšími stupňami poznania. Pochopil, že podstatná je meditácia. Počas Budhovho pôstu v blízkosti stromu poznania sa k nemu približuje Mára a zvádza ho k jedlu. Druhýkrát ho pokúša, aby sa mu koril. Pri treťom útoku posiela Mára svoje tri dcéry: Žiadostivosť, Nepokoj a Túžbu. Budha sa nepoddá, a tak Mára musí odísť. Mára je zosobnením démona.
Aj v Ježišovom živote nachádzame paralelu. Počas pôstu na púšti ho pokušiteľ vyzýva, aby zahnal hlad pomocou kúzla, začo má dostať panstvo na zemi. Démon od neho tiež vyžaduje, aby sa mu klaňal. Pri treťom pokušení to nie sú ženy, ale výzva, aby dokázal svoju božskosť prekonaním tiaže a vrhol sa dole z vysokého chrámu.
Za Budhom mnohokrát prichádzali ľudia s rôznymi záležitosťami. Dokázal liečiť, ale k uzdravovaniu sa nenechal prinútiť, a tak prúd ľudí ustal sám od seba. Ježišove skutky popisuje každé zo štyroch evanjelií. Nachádzame v nich množstvo zázračných uzdravení, ba dokonca vzkriesenie mŕtveho. Aj v tomto sú si s Budhom podobní.
V poslednú noc svojho života prešiel Budha cyklom meditácií a hneď potom vyvanul. Znamená to pokoj, stav bez počiatku, nezmeniteľný, večný. Odchod Ježišovej duše do najvyšších nepozemských sfér je ešte aj dnes, viac ako dve tisícročia po tejto udalosti, ťažké pochopiť. Emil Páleš, súčasný bádateľ a religionista to zhodnotil týmito slovami: "Z jeho obety na kríži sa vyliala do aury Zeme substancia lásky, ktorá je ako kvások, zárodok budúcej Novej zeme a nového ľudstva. Bez Krista by Zem nemala žiadnu budúcnosť."
Slnko sa zakrútilo na oblohe a po lesknúcej dúhe letelo k zemi
Vizionársky zážitok sa dá prijať citom, nie rozumom
Keď sa v roku 1917 blízko Fatimy v Portugalsku trom dedinským deťom zjavila Panna Mária, na tento zázrak sa prišlo pozrieť okolo 70 tisíc ľudí. Tí, čo boli deťom najbližšie tvrdili, že slnko sa zakrútilo na oblohe a letelo po lesknúcej sa dúhe smerom k zemi. Tí, čo stáli ďalej, sledovali len jasné svetlo, no nespozorovali nič nezvyčajné. Iba tie tri deti padli na kolená a rozprávali sa s Pannou Máriou. Fatima bola neskôr uznaná ako miesto, kde naozaj k tejto udalosti došlo a zjavenie nikto nespochybnil. Dodnes tam prúdia tisícky ľudí v nádeji, že ich túžby sa naplnia.
Skúsme zauvažovať, ako by sme sa správali my v takejto situácii. "Čo to je, vari vízia, klamú ma oči, to nemôže byť pravda..?" také a podobné myšlienky by lietali človeku hlavou. Iba málokto by sa našiel, kto by sa s víziou stotožnil tak, že by ju prijal bez výhrad a bez pochybností. Náš prepestovaný mozog s prevahou logického uvažovania už iba zriedka dovolí vtesnať do nášho vedomia niečo, čo nesúvisí s hmotou a dáva nám obrazy výnimočnosti. Aj v dnešnej sile poznatkov by sa väčšina z nás dostala do zmätkov. Isté však je, že vizionársky zážitok dostane človeka do iného stavu vedomia a je schopný prijať ho iba ten, kto svojím citom dokáže viac ako rozumom. Potom môže prísť slabosť aj závraty, veď zhluky energií sa menia s každou novou prichádzajúcou myšlienkou.
Aj dnes sú ľudia, ktorí mali podobný zážitok, ale považujú ho za výplod svojej mysle a len výnimočne sa k nemu priznávajú. Nakoniec, každý z nás si pamätá na nejakú udalosť, ktorá sa nedá vymazať a premieta sa do našich krokov. Bodaj by to boli zjavenia! Alebo aspoň jedno! A veď si ich môžeme vytvoriť sami! Cez srdce sa dá stretnúť s tou duchovnou bytosťou, ktorá je blízka nášmu srdcu.
Pomaranč je ako zlaté slnko, ananás je symbolom hojnosti
Ako sa už počas Vianoc starať o prosperitu
V Číne sa Vianoce pripomínajú inak, ako v našich tradíciách, ale niektoré prvky majú univerzálnu platnosť. "Môžeme nimi obohatiť hlavne štedrovečerný stôl. Skrášlia ho a symbolizujú štedrosť," zdôrazňuje Silvia Gerecová, poradkyňa feng šuej.
Nemali by sme zabudnúť na misu plnú čerstvého ovocia, v ktorej by mal dominovať ananás. Toto krásne, pre nás exotické ovocie kraľuje ovocnému svetu. V čínskej kultúre je ananás symbolom hojnosti a na cisárskom stole nesmel nikdy chýbať. Ešte aj dnes do chrámov ľudia nosia ananásy ako dary pre bohov. Pomaranč sa v Číne považuje za zlaté slnko pre svoju silu vyjadrenú v jeho jangovej energii. Pomaranče a iné citrusové plody sú aj dobrým doplnkom vitamínov. V Číne na stole v miskách s rôznym ovocím vždy dominujú pomaranče.
Pri výzdobe s prvkami feng šuej sa využíva aj symbolika v rôznych kaligrafických znakoch, napríklad znak dlhovekosti, znak šťastia, znak šťastného partnerstva a podobne. Počas sviatkov si Číňania dajú trocha práce a na pomaranče zlatou farbou nakreslia práve tieto znaky. Pomaľované pomaranče sú tak symbolickým nosičom s poslaním zdravia, pevnej sily a veľkého šťastia. Na našej sviatočnej ovocnej mise by mal byť aj strapec modrého a bieleho hrozna. Strapec hrozna z množstvom malých bobuliek prináša peniažky.
No a na záver ešte skôr, ako sa rodina pustí do stolovania, pod každý tanier treba položiť červenú obálku s troma mincami. V tom je zakódovaná prosperita a šťastie pre každého, kto tú obálku dostane.
Z nemocnice prepustili každého, kto mohol trochu chodiť a dýchať
Vianoce budú predsa na anjelskych krídlach
Dva dni pred Vianocami sa nemocnica pomaly vyprázdňovala. Prepúšťali každého, kto len trochu mohol chodiť a dýchať. Pokoj chceli mať všetci pacienti aj lekári so sestričkami. A tak sedím so zbalenými vecami a čakám na pokyny. Najbližšiu susedku, ktorá si nechtíkovou masťou neustále natierala puchnúcu ruku, vzali príbuzní už ráno. Všetci odišli, izba so šiestimi posteľami osirela. Už viem, že Vianoce strávim v nemocnici. Povedali mi to. Nemôžu ma pustiť domov. Jedna z hodnôt v mojej krvi je pod takou kritickou hranicou, že stačí malé pichnutie a...
Beriem zbalenú tašku a ťahám ju po chodbe do druhej sekcie, kde sa sústreďujú tí, ktorí ostanú v nemocnici. Zostali sme dve, mužov nevidno. Zajtra je Štedrý deň. Sedím na posteli so zavretými očami, snažím sa nemyslieť na nič. Niet vo mne lomcujúcich emócií, cítim pokoj. A potom jemný vánok navôkol a prítomnosť nejakej bytosti, ktorá mi prišla pomôcť. Hruď sa mi usmieva, to fluidum prechádza do celého tela a privodzuje pocit šťastia. Pohybujem sa kdesi v nehmotnom svete, pritom viem, že som tu a že všetko je tak, ako má byť. Zaspávam na anjelskych krídlach.
Na druhý deň sa nemo pozerám do očí službukonajúceho lekára. "Chcete ísť domov?" pýta sa. Prikývnem. O hodinu sedím doma s tým, že hneď ráno po Vianociach opäť zaľahnem do nemocničnej postele...
Manžel zdobil stromček, školopovinná dcéra pripravovala večeru, okolo mňa lietali hmotní i nehmotní anjeli. Na tieto Vianoce sa nedá zabudnúť ani po rokoch. Zostali v spomienkach v mojom hlbokom presvedčení, že anjeli boli po celý čas pri mne a chránili nielen mňa, ale aj všetkých okolo.
Záver má úžasnú pointu. Sviatky odozneli, opäť som sa hlásila v nemocnici. Okolo obeda, keď boli hotové výsledky z odberov, som dostala prepúšťaciu správu. Krv vykazovala optimálne hodnoty.
Stranu pripravila: Lea Gallová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
