Rómske Vianoce - Karačoňa

Košice. Vianoce sú veľkým sviatkom aj pre Rómov. Aj oni sa tešia, že sa zíde celá rodina, nech je akokoľvek veľká, že si sadnú za spoločný stôl s

dobrotami, spolu si zanôtia, pospomínajú na príbuzných, ktorí už nie sú medzi nimi. Karačoňa (rómsky názov Vianoc odvodený pravdepodobne z maďarského pomenovania "karácsony") je pre mnohých jednou z mála príležitostí v roku, keď sa môžu do sýtosti najesť.

Bez darčekov

"Zvyky sa líšia podľa spôsobu života a prostredia. Ľudia v osadách ich ešte ako-tak zachovávajú, asimilované rodiny sa prispôsobili väčšinovej populácii," hovorí rómska aktivistka a novinárka Denisa Havrľová.

Čím sú rodiny chudobnejšie, tým je atmosféra Vianoc, pocit spolupatričnosti silnejší, tvrdí Denisa.

Rómovia, najmä tí chudobnejší, si na rozdiel od "gádžov" darčeky nevymieňajú.

"Dokážu sa tešiť z vecí, ktoré sú pre väčšinu samozrejmé. Keď som sa detí pýtala, po čom na Karačoňu najviac túžia, čo si želajú, nehovorili o darčekoch. Rozprávali o jedle. Pre nich je symbolom Vianoc napríklad plná misa, banán či pomaranč."

Vianočné špeciality

Pred Vianocami sú Rómovia vďačnými zákazníkmi v obchodoch s potravinami. Na štedrovečerných stoloch nechýbajú tradičné vianočné jedlá Slovákov - kapustnica s klobáskou, vyprážaná ryba či mäso, zemiakový šalát.

"Kupujú si všetko, čo aj my. A rovnako aj hodujú. V osadách je počas sviatkov veselo," hovorí starostka Keceroviec, obce, v ktorej žije 2500 Rómov.

Rómske vianočné špeciality vyvárajú v chudobnejších rodinách rodiny. Typická goja, teda cigánske klobásky bez mäsa, placky z nekysnutého cesta marikle, halušky s kyslou kapustou alebo makom sú jednoduché na prípravu a najmä - lacné.

Koledníci

K rómskym Vianociam patria, ako ináč, piesne a hudba. Aj keď v osadách počujete z rádií, televízorov či prehrávačov skôr pop či rap, počas Karačoňe znejú z domov a chatrčí aj clivé melódie cigánskych pesničiek. Pretože, ako hovorí múdrosť starých Rómov, keď znie spev, mizne žiaľ.

V dedinách, kde žijú Rómovia, nie je núdza o koledníkov. "Vianoce bez koledníkov si ani neviem predstaviť. Máme tri osady, v každej je zopár skupín detí, ktoré od Štedrého večera až po druhý sviatok vianočný či na Nový rok chodia z domu do domu a vinšujú pekné sviatky. Každý ich automaticky ponúkne koláčmi, do vrecka dá nejaké koruny," hovorí starostka Keceroviec.

A ešte jeden zvyk je pre Rómov typický. Na Vianoce sa navzájom navštevujú nielen rodiny, ale aj susedia. Vianoce sú pre nich od pradávna symbolom zmierenia a odpustenia. Azda by sme si z nich mohli zobrať príklad.