tí, ktorí ho mali úprimne radi, tešia. Marián Prevendarčík sa vrátil nielen na divadelné dosky (hoci nie v metropole východného Slovenska), ale podarilo sa mu usporiadať si život tak, aby sa z neho i sám mohol tešiť. Založil si rodinu, užíva si otcovstvo, opäť sa vrátil do školy a svojim umením rozdáva radosť ďalej. O nových začiatkoch, otcovstve i o tom, čo je preňho dôležité, sme sa porozprávali pred predstavením Dr. Husák, s ktorým hosťoval v Košiciach.

Z numerologického hľadiska je rok 2008 rokom 1-ky, teda rokom nových začiatkov. Platí to pre vás?

- Absolútne. V júni sa mi narodil syn Ján Hubert, presťahovali sme sa do väčšieho bytu a začal som externe študovať na doktorantskom štúdiu na VŠMU. Okrem toho máme nové združenie Zredukovaná shakespearovská spoločnosť, s ktorou sme pod záštitou Mestského divadla Žilina uviedli vynikajúce predstavenie "Kompletný Shakespeare za 120 minút." Napísali to 3 Američania, ktorí to s veľkým úspechom hrajú u nich i v Európe. U nás to preložil pán Feldek a režíroval Martin Čičvák.

Čo že ste sa rozhodli ďalej študovať?

- Pretože si myslím, že vzdelanie je dôležité pre moju prácu i pre mňa ako človeka. Chcel by som pokračovať po pedagogicko-vedeckej linke. Svoje som si už odžil, odohral, a preto, ak budem mať možnosť, by som chcel tieto informácie posunúť ďalej.

Kto bol pre vás najlepší učiteľ?

- Bolo ich, samozrejme viac. Mojimi pedagógmi boli pani Turzonovová, Ferko Kovár, šéfom ročníka bol vynikajúci režisér a úžasný pedagóg, pán Strnisko, ktorému som však počas školy nevedel prísť na meno. Jeho študijná metóda ma rozčuľovala. No postupom času príde človek na to, čo bolo dôležité a čo nepodstatné.

Boli ste už na škole rebel?

- (Úsmev) ...no ak sa to dá pomenovať týmto slovom, tak áno.

Ako by ste to pomenovali vy?

- Bol som záškolák. Študent, ktorého to nezaujímalo. Mal som pocit, že umenie a veci, ktoré chcem povedať a naučiť sa, sú niekde inde. Oni pritom boli aj na škole, len som to ignoroval.

Aj preto ste sa teraz vrhli na štúdium?

- Áno. Chcem sa vrátiť, aby som si trošku napravil reputáciu (smiech) aj seba samého. Po teoretickej stránke som totiž školu dosť zanedbal, tak to chcem teraz dobehnúť a prichádzam tomu veľmi na chuť. Je toľko zaujímavých informácií, ktoré som počas magisterského štúdia odignoroval, až ma to prekvapuje. Teraz ma to však nesmierne baví.

Ako ste vlastne doštudovali, keď ste ignorovali učenie aj profesorov?

- Niekedy je všetko možné. (Smiech) Herectvo berú pedagógovia trošku s nadhľadom. Odpúšťajú viac ako študentom divadelnej vedy, či réžie. Pri herectve je totiž v prvom rade dôležitý talent.

Už ste spomínali, že sa vám v júni narodil syn. Ako vám zmenilo jeho narodenie život?

- Je to veľká, ale úžasná a príjemná zmena. Keď sme ho čakali, nevedel som si to vôbec predstaviť. Myslel som si, že to bude zmena, ktorá nás zaskočí. No keď sa narodil, odrazu plynulo všetko absolútne prirodzene. Človek je podľa mňa predpripravený mať rodinu.

Vraví sa, že ženy herečky po pôrode získavajú nový rozmer. Platí to aj pre chlapov?

- U mňa je to zaujímavé v tom, že na jeho tváričke niekedy vidím svoje reakcie. Keď sa narodil, bol som to čistý ja a doteraz má moje pohľady. Niekedy sa v ňom doslova vidím, zháčim sa a vravím si: "Takto vyzerám?" Takže cez neho si ako cez zrkadlo overujem, ako pôsobím na iných.

Čo by ste do svojho syna chceli ako otec vštepiť?

- Aby si bol v prvom rade istý sám sebou a nedostal sa do takej životnej nerovnováhy, v akej som bol ja, ktorá človeka zamotá. Alebo, ak sa v nej nebodaj ocitne, aby vedel, že sa má na koho obrátiť. Aby si vedel nájsť správnu cestu a vždy sa správne rozhodnúť.

Kde ste nabrali vy životnú rovnováhu?

- Vo vzťahu a v tom, ako sa mi po protialkoholickom liečení postupne budoval život. Že som si uvedomoval, kde sú pravé hodnoty. Zrazu som si uvedomil, kde je plus, kde mínus a kde asi treba stáť, aby to normálne "šľapalo". Začal som si vážiť prácu, ktorú mám, a nie zhadzovať ju. A prestal som čakať na niečo, čo je niekde vo vesmíre.

Vytvoril sa vám narodením syna nový hodnotový rebríček, či sa len utvrdil ten, ktorý ste už mali?

- Myslím, že sa utvrdil. Teraz, keď robím niečo s láskou, mám za to zaplatené a doma ma čaká človiečik, ktorému to odovzdávam a pre ktorého to vlastne tiež robím, tak je kruh akoby uzatvorený.

Boli ste pri pôrode?

- Nebol, pretože to bol napokon cisársky rez. Keď som prišiel do nemocnice, už mi lekár oznamoval, že Katku berú na sálu. Zrazu som ostal zmätený na chodbe s kopou otázok, a kým som sa spamätal, už mi ukazovali malého, ktorý sa na mňa len pozrel a pomaly zaspával.

Aký bol váš prvý pocit, keď vám ukázali vášho syna?

- Skvelý. Hneď som sa pýtal personálu, či je všetko v poriadku. Keď mi oznámili, že je zdravý, nesmierne som sa potešil.

Dieťa je naplnením vášho sna. A čo ďalšie sny?

- Podľa mňa netreba mať žiadne veľké sny. Je omnoho dôležitejšie, aby fungovali každodenné maličkosti, ktoré v človeku vytvárajú pohodu. Najdôležitejšie je mať dobrú, zdravú, fungujúcu rodinu.

Takže ste šťastný človek?

- Áno. Hoci, herec nikdy nie je šťastný...

Prečo?

- Lebo herec o sebe večne pochybuje. Príde chvíľa a začnú ho zhrýzať otázky: "Ako ďalej, a čo teraz...?" Ale zas, to pochybovanie patrí k povolaniu. Lebo keby človek nepochyboval, nemal by sa kam vyvíjať.

* * *

Profil Marián Prevendarčík (* 14.2.1975)

n vyštudoval VŠMU

n pôsobil na doskách Štátneho divadla Košice, kde sa blysol napr. v hre Helverova noc

n v súčasnosti pôsobí na bratislavských scénach (GuNaGu, Divadlo Aréna... ) a je i členom Zredukovanej shakespearovskej spoločnosti

n televízni diváci ho mohli vidieť v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade v postave Jána Tesára

n v júni sa stal otcom Jána Huberta

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári