Kanón vyrobil z vešiaku na šaty, kolesá z kúskov gumenej hadice
Ľudia si krátia čas rôznymi druhmi záľub. Posledné trendy hovoria najmä o rozširovaní menej aktívnych foriem hobby, spojených s modernými technológiami a počítačmi. Je to síce prirodzený vývoj, no nie celkom správny. Ľudia, surfujúci na internete i niekoľko hodín, či deti, hrajúce agresívne počítačové hry, škodia nielen svojmu telu, ale i psychike, keďže mnohokrát akoby strácali spojenie s realitou. O to cennejšie sú teda ojedinelé prípady, v ktorých si človek prostredníctvom svojho hobby aktívne precvičuje fyzické, či psychické schopnosti. Príkladom je 48-ročný Štefan Žoldák z Čane, ktorý sa vyše 30 rokov venuje skladaniu miniatúrnych modelov áut, lietadiel, či bojovej techniky.
K tomuto koníčku pričuchol ako mnohí iní ešte počas detských čias. "Dostal som ako darček skladačku tanku z Východného Nemecka. Bol to veľmi pekný dar, ktorý si pamätám dodnes. Mal som dvanásť rokov." Na rozdiel od množstva iných, ktorí sa v detstve venovali podobnému alebo tomu istému koníčku, on v tom pokračoval aj vo vyššom veku. "Na vysokej škole sme sa zoznámili s manželkou. Dávali sme si dary, medzi ktorými nechýbalo niekoľko zaujímavých skladačiek modelov."
Láskou k modelárstvu však zahorel najviac počas základnej vojenskej služby. "Bol som istý čas v Leviciach, kde slúžili tankisti. Tí mali vo zvyku vyrezať si z preglejky model tanku, ktorý obsluhovali. Brali si to potom domov ako pamiatku na vojenčinu." Obdivoval ich, pozoroval a odkukal techniky, akými modely vytvárali. Získal od nich cenné rady, či šablóny, podľa ktorých sa dali zostrojiť jednotlivé časti modelu. "To som využil, keď ma prevelili do Trebišova. Zostrojil som si tank z čoho sa len dalo. Väčšina modelu bola z preglejky a dreva. Kanón som napríklad spravil z kovového vešiaku na šaty, kolesá z narezaných kusov gumenej hadice."
V civile pracoval ako učiteľ na prvom stupni základnej školy. Po ukončení základnej vojenskej služby sa presťahoval z južného Spiša do Čane k jeho manželke. "Pracoval som v miestnej základnej škole. V roku 1985 musel každý učiteľ viesť nejaký krúžok. Jasné, že som si vybral modelárčinu. Deti som učil stavať najmä základné druhy modelov, či stavbu malých vetroňov. Drahšie modely som im však do rúk nedával." V tom čase si už kupoval rôzne modely aj sám a skladal si ich doma vo voľnom čase pre radosť. Na každý kus je hrdý a váži si ho, avšak drvivú väčšinu starších modelov rozdal. "Je to taká klasika. Prenáša sa to kade tade, modelmi sa chválim pred kamarátmi a ak si niektorý z nich niečo z mojej zbierky vypýta, spravidla mu ten model dám." Takto "prišiel" o viacero cenných kusov, ako napríklad pre neho veľmi cenný tank z vojenčiny.
Najvážnejší zlom neho nastal až na jar 1985. "Prišla nám pozvánka na okresné majstrovstvá žiakov. Boli spojené aj so súťažou dospelých. Vybral som sa tam so žiakmi, no vzal som so sebou aj jeden vlastný model." Ten zaznamenal medzi divákmi veľký úspech. Rozhodcov však veľmi nenadchol. "Prišli ku mne a pochválili ma za celkový dojem. Vysvetlili mi však, že na profesionálnych súťažiach sa boduje aj interiér, či podvozok. Ja som tam síce mal figúrku vodiča, dokonca s namaľovanými očami, no detaily interiéru, či podvozku chýbali. Bola to pre mňa akási facka. Myslel som si, že som v modelárstve dobrý. Pravdou však bolo to, že súťažné pravidlá, či iné veci, ktoré sú pre profesionálnych modelárov samozrejmosťou, u mňa chýbali." To Š. Žoldáka naštartovalo k tomu, aby si o modelárstve začal zháňať ďalšie odbornejšie informácie.
Pochopil, že pri tomto hobby nie je dôležité len to, ako vytvorený model vyzerá. "Je to vlastne zmenšenina stroja, ktorý mal nejaký účel. Je preto dôležité dodržať každý detail, každý parameter. Lietadlo musí mať svoje proporcie nastavené tak, aby mohlo lietať, auto tak, aby bolo zostrojené presne ako v skutočnosti, len zmenšene." Prvé úspechy na seba nenechali dlho čakať. Už v roku 1986 sa mohol tešiť z viacerých čelných postavení na okresných, ale i významnejších súťažiach. "Chodievali sme na súťaže nielen do slovenských miest, ale aj do Maďarska či Poľska. Maďarsko nám dalo zrejme najviac. Spočiatku sa Maďari učili od nás. Slovenské modelárstvo bolo v tom čase značne vpredu. Postupom času sa však karta obrátila. Maďari cestovali na súťaže do vzdialenejších krajín, najmä Aglicka. Odtiaľ potom priniesli množstvo nových trendov, ktoré sme si osvojili i my."
Najväčšie úspechy získal v 90. rokoch. Je ich viac, no zrejme najvýznamnejším je ten, ktorý získal na medzinárodnej súťaži v Kopřivnici v Čechách. "Tak ako takmer všetko v mojom živote aj tento úspech prišiel viacmenej náhodne. Jeden kamarát mi dal materiál k stavbe nemeckej húfnice, slúžiacej k búraniu pevností prepravovanej na koľajniciach. Šlo o veľmi zložitý a veľký model, ktorý mu doma zavadzal. Mňa upútal svojou zložitosťou. Keď som ho dokončil, povedal som si, že sa ním musím pochváliť na niektorej súťaži. Vedel som, že kvôli silnej medzinárodnej konkurencii zrejme neuspejem, no nedalo mi to a zobral som ho do Kopřivnice." Bol už zbalený a na odchode, keď na konci vyhlasovania výsledkov začul svoje meno.
Zaujímavým spojením príjemného s užitočným je aj vytváranie modelov na objednávku. "Spolupracujem s niekoľkými obchodníkmi. Práve napríklad robím na jednom modeli pre Poliakov. Ide vlastne o výrobu masteru - teda prvého kusu istého modelu. Ak niekto chce vyrobiť istý počet kusov modelu, ku ktorému ešte neexistujú žiadne návody, či skladačky, objedná si skúseného modelára, v tomto prípade mňa, ktorý model vymyslí, zostrojí a predá ho aj s podkladmi danému záujemcovi. Kamarát takto napríklad vyrobil model slovenskej húfnice Zuzazana pre Armádu Slovenskej republiky."
Š. Žoldák sa venuje všetkým druhom modelov. V spoločnosti lodí, automobilov, či železničných strojov má však najväčšie zastúpenie bojová technika. Žiaden kus nerobí len tak bez príčiny. Stále sa niečim inšpiruje. "Ak sa mi niečo dostane do rúk, stále si o tom prečítam nejakú knihu, či pozriem DVD. K môjmu úspešnému modelu anglického bojového lietadla Speedfire ma napríklad inšpiroval slovenský letec Oto Smik, ktorý je síce zabudnutou, no dôležitou postavou našej histórie. Práve jeho víťazné boje, či to, že sa stal ako cudzinec veliteľom anglickej letky, ma inšpirovali k zostrojeniu Speedfirea." Zrejme najväčšiu citovú väzbu má však k modelu tanku, ktorý zostrojil v období, kedy s manželkou očakávali narodenie syna.
Postupy pri výrobe modelov sú rôzne. Po prvotnej inšpirácii knihou, či DVD si samozrejme najprv zadováži stavebnicu modela stroju, ktorý ho zaujal. "V Košiciach sú tri obchody, v ktorých možno kúpiť modelárske náčinie. Ja však väčšinu materiálu nakupujem na Ukrajine, kde je väčšia škála sortimentu, často aj za nižšie ceny." Tie sa môžu pohybovať v rozmedzí od 200 až do 3 500 Sk. Stavebnica však obsahuje len základné časti modelu. "Ak mi nejde len o celkový dojem a výzor modelu, potrebujem premyslieť, z čoho a ako vyrobím interiér, či podvozok modelu. Potom ho buď vyrobím svojpomocne, alebo si k nemu kúpim set, ktorý obsahuje každý detail modelu, či príslušné farby." Proti kupovaniu modelárskych setov nič nemá, no ako hovorí lepší pocit z výsledku má po tom, čo si všetko vyrobí sám. "Berie to však množstvo času. S fotografiami, či informáciu z internetu obchádzam obchody a vyberám farby, či iné materiály tak, aby model vyzeral a bol vypracovaný presne ako originál.
Samotné vypracovanie má nevyčísliteľnú hodnotu a môže trvať i niekoľko rokov. "Niekedy si kúpim malú lacnú skladačku, ktorú dokážem poskladať za jeden večer. Pri iných modeloch ma však zdržiava zháňanie ďalších informácií o originále. Niekedy sa to predlžuje aj inými okolnostiami. Pri stavbe jedného modelu som sa napríklad poranil a už 15 rokov leží odložený v skryni." K vypracovaniu používa Š. Žoldák množstvo odbornych pomôcok. Nevyhnutnosťou sú napríklad špeciálna striekacia pištoľ, zubárske nástroje, štetce, či chirurgický sklapel.
Modelárov na Slovensku zastrešuje Zväz modelárov Slovenska. V minulosti bol po organizačnej stránke veľmi dôležitou súčasťou modelárskej scény. Dnes však jeho funkcia podľa S.Žoldáka pokrivkáva a stráca na význame. "Mnoho ľudí si založilo vlastné kluby, ktoré fungujú samostatne. Mnoho regiónov sa rozdelilo na skupinky, ktoré medzi sebou prestali komunikovať. Je to na škodu, pretože sa potom často stáva, že v jednom meste prebiehajú súčasne dve súťaže a podobne."
Skúsenejších modelárov je na východnom Slovensku približne 50. V skutočnosti je ich samozrejme viac, no podľa neho treba rozlišovať skutočne zručných modelárov od ostatných. "Rozdelil by som nás na dve veľké skupiny. Prvou je naša staršia generácia, ktorá si nechá záležať na každom detaile modelu. Kedysi sa totiž nebodoval len výzor, ale i geometria, či dokonalosť technického prevdenia. Lietadlo muselo byť správne vyvážené. Dnes sa stretávam s prípadmi, kedy je napríklad jedno krídlo nižšie ako druhé. V reále by takto zostrojené lietadlo nefungovalo."
Druhou skupinou sú, ako ich Š. Žoldák nazýva, "mladí dravci". Ide o novú generáciu, ktorá pri modelovaní využíva moderné školy a poznatky z internetu. Ich modely sú však zamerané len na dobrý vizuálny dojem z modelu. "Bohužiaľ, je to i súčasný trend na súťažiach. Na technickú dokonalosť sa zabúda a hodnotí sa len výzor. Z tohto dôvodu sa mnoho skúsenejších modelárov utiahlo do ústrania. Nesúťažia, pretože sa boja, že by v konkurencii krajších no technicky a detailisticky zanedbanejších modelov mladších kolegov neuspeli a odradilo by ich to." Je potrebné dodať i to, že mnoho modelárov ani nikdy nesúťažilo, verejnosť o nich teda nevie.
Svoj kumšt Š. Žoldák nedrží "pod pokrývkou", ale snaží sa ho odovzdávať novým generáciám. "Oceňujem, keď mladí uprednostňujú takýto aktívny spôsob relaxácie pred vysedávaním pri televízii, či počítači. Je to aktivita spojená s osvojovaním si technických zručností, či vedomostí z histórie. Je to rovnako skvelá príležitosť ako spoznávať nových, zaujímavých ľudí." Výsledky jeho snaženia možno vidieť napríklad na úspechoch syna, ktorý zatiaľ kráča v šľapajách svojho otca.
Tomáš LEMEŠANI
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
