Po triumfe v Európskom pohári majstrov bolo vraj aspoň na kávičku...
Iba necelé dva týždne po vyvrcholení majstrovstiev sveta čakal košických nohejbalistov ďalší vrchol sezóny, tentoraz na klubovej úrovni. Vo farbách DPMK sa chystali obhájiť vlaňajšie prvenstvo v Pohári európskych majstrov. Pre mužstvo, ktoré na európskom tróne kraľuje už poltucet rokov, bolo víťazstvo na domácej pôde tak trochu povinnosťou.
"Boli aj nejaké prehry v Európskom pohári majstrov, ale už sa ani nepamätám, kedy sme naposledy o trofej prišli. Tuším, že to bolo pred piatimi či šiestimi rokmi v Karlových Varoch. Hralo sa v lete, vonku, a spomínam si, že tam boli dosť blbé podmienky," pohrabala sa trochu v pamäti dlhoročná opora košického tímu i slovenskej reprezentácie, Martin Perun.
V konkurencii piatich európskych majstrov (Rumuni svoju účasť na poslednú chvíľu odvolali) bol už tradične navážnejším konkurentom Košičanov český šampión, tentoraz ich chceli potrápiť hráči TJ Sokol SDS Exmost Modřice. Ich hendikepom však bolo, že na východ Slovenska pricestovali bez dvoch opôr Radka Pelikána a Petra Bubniaka. "Sú to hráči základnej zostavy českej reprezentácie. Neviem, čo bolo príčinou, že Modřiciam na turnaji Európskeho pohára majstrov chýbali, ale chalani vraveli, že Bubniak sa na majstrovstvách sveta v Nymburku zranil. Ktovie, či je to pravda, ale bol to ich problém, že neprišli v plnej sile. Napriek tomu, v tíme Modříc nastúpili dobrí hráči. No myslím si, že aj keby boli kompletní, tak by sme ich porazili, pretože sme mali veľmi dobre postavené disciplíny, a v domácom prostredí sme si viac verili. Už aj preto, že s Modřicami máme aktívnu bilanciu. Dokážeme ich porážať v trojiciach, ako sa hrá deväťdesiat percent turnajov v Česku, a silnejší sme i v singloch, kde môžeme postaviť troch vyrovnaných hráčov. Bubniak je veľmi dôležitý hráč pre Modřice, je to naozaj výborný ľavák, ale myslím si, že už nehrá to čo hrával, a aj keby ho postavili na turnaji do singlov, nemal by nič isté."
Výsledky Košičanov 3:0 v semifinále proti maďarskému Szolnoku i vo finále proti českému majstrovi hovoria jasnou rečou o ich prevahe. "Výsledkovo to možno bolo jednoznačné, ale až také jednoduché sme to nemali," tvrdí M. Perun. "Škoda, že neprišli Rumuni, ale vraj im to nevyhovovalo termínovo. Majú totiž veľmi dobrého singlistu, čerstvého majstra sveta z Nymburku, a silní sú aj v trojiciach. Určite by potrápili Modřice, a záverečnej fáze turnaja možno aj nás. No myslím si, že ani ostatné mančafty neboli iba do počtu. Celkom dobrí boli Maďari, len škoda, že v tíme nie sú všetko reprezentanti, nie je to tak ako u nás, že všetci hráči DPMK sú zároveň v reprezentácii. A jeden z tých reprezentantov, singlista Tamás Pál, sa im ešte k tomu aj zranil. No aj tak prišli v dobrej zostave. Podobný problém ako Maďari majú aj Francúzi, lebo v ich majstrovskom tíme Séte sú len dvaja reprezentanti. Francúzsky nohejbal však išiel výkonnostne výrazne hore, čo potvrdil aj ich šampión."
Vzhľadom na blízkosť oboch významných termínov boli trošku obavy, či sa pod úroveň turnaja Európskeho pohára majstrov negatívne nepodpíše únava z majstrovstiev sveta. "Únava ani nie, aj keď priznávam, že bolo trošku ťažké prinútiť sa koncentrovať na druhú najdôležitejšiu udalosť sezóny v takom rýchlom slede, ale tréner nám povedal, že nemôžeme vynechať tréningy, keď chceme vyhrať aj klubovú súťaž, navyše, keď sa hrá v našom prostredí. Chceli sme sa odvďačiť našim fanúšikom, ktorých prišlo aj na turnaj Európskeho pohára majstrov dosť. Hala bola celkom slušne zaplnená. Pravda, keby to bolo niekde v Česku, určite by bola úplne vypredaná, aj keby sa hralo vo väčšej hale, ako je Hotelová akadémia. Ale pánboh zaplať aj za to..."
Keďže na najvýznamnejšom klubovom turnaji sa snažil dať tréner Jaroslav Žigala všetkým svojim zverencom zhruba rovnaký priestor, zhruba rovnakým dielom sa medzi hráčov museli podeliť aj vypísané prémie. Bola to čiastka 20-tisíc Sk. "Tréner striedal tak, aby si každý zahral. Dalo sa, veď v skupine sme mali aj Chorvátov. Aj v semifinále a finále nám v prvom rade išlo o to, aby sme vyhrali singel a trojice, a pred dvojicami bolo už o našom víťazstve rozhodnuté. Takže, keď sa tých dvadsaťtisíc medzi všetkých hráčov rozdelilo, bolo aspoň na kávičku," smeje sa slovenský reprezentant. "Sú však aj turnaje, kde sú naozaj zaujímavé ceny, ako napríklad Austin Cup vo Vsetíne, kde za celkové prvenstvo berie trojica tridsaťtisíc českých korún, o hohorované sú aj ďalšie medailové pozície. Nečudo, že sa tam zíde vždy veľmi kvalitná konkurencia."
Takú očakávajú hráči DPMK Košice aj koncom tohto týždňa na turnaji s veľkou tradíciou - "Posledný smeč" v Prahe. "Bude tam celá česká špička, dokopy asi dvadsať družstiev, takže víťazstvo na tom turnaji je veľmi cenné. Bude sa hrať na dva dopady, na čo ešte stále nie sme celkom zvyknutí, ale už by nám to nemalo robiť vážnejšie problémy. Chceli by sme vyhrať aj tento turnaj." Čo by bola pekná bodka za tradične úspešným rokom pre košický nohejbal.
Bohuš MATIA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
