S oddielovým kolegom si povedali,

že nemá zmysel biť sa až do konca

Už je to veľmi dávno, čo sa domáci šampionát boxerov naposledy objavil na televíznych obrazovkách. Určite ešte niekedy za "federálu". Ale novovzniknutá "trojka" robí zázraky, a usilovne sa snaží plniť to, čo divákom sľúbila. Že u nej bude mať slovenský šport zelenú. Z Nitry, kde sa pästiarsky majstrovský turnaj konal, odvysielala zopár finálových súbojov.

V nitrianskom ringu sa predstavilo dovedna 46 boxerov zo 14 oddielov. Ak to číslo vydelíme desiatimi, teda počtom vypísaných hmotností, vyjde nám v priemere 4,6 borca na jednu kategóriu. Veľa, či málo na slovenský box? "Nie je to najhoršie, pretože tam boli aj celkom dobre obsadené váhy," tvrdí odchovanec košickej Lokomotívy, dnes člen oddielu Agent 007 zo Slovenského Nového Mesta, Ján Onda, ktorý získal titul v hmotnostnej kategórii do 81 kg. "V mojej kategórii bolo šesť boxerov, ale boli aj také hmotnosti, kde sa zišlo osem súperov, napríklad v 69-ke alebo v 75-ke. Viaceré duely šampionátu mali celkom dobrú úroveň, ale myslím si, že sobotňajšie semifinálové stretnutia predčili svojou kvalitou finálové zápasy. Slovenský šampionát v Nitre mal i dobrú spoločenskú úroveň, na vážnosti mu pridala i slovenská hymna, ktorú pred finálovým blokom zápasov zaspieval Kuly. Aj divácka návštevnosť bola celkom solídna."

Starší z bratov Ondovcov, Ján, musel absolvovať v kategórii do 81 kg tri duely, kým mu zavesili na krk zlatú medailu. "V prvých dvoch kolách som mal za súperov boxerov z Nitry, a vo finále svojho oddielového kolegu zo Slovenského Nového Mesta Jána Vencela, ktorý mi v druhom kole vzdal. Keďže to bol borec, s ktorým sa detailne poznáme z tréningových sparringov, vo finále nebolo o čom, nemalo význam biť sa až do konca. Už to azda môžem povedať. Keďže vedel, že nemôže vyhrať, tak sme sa v podstate ´dohodli´, že zápas ukončíme pred limitom. Pre mňa bol prakticky finálový zápas už ten sobotňajší, v semifinále, v ktorom som porazil nasadeného boxera Jozefa Gábriša z Dubnice. Je to môj tretí majstrovský titul v mužskej kategórii. Celkovo šiesty, lebo tri mám ešte z juniorky," vraví účastník tohtoročných majstrovstiev Európy v Liverpoole, kde sa jeho cesta skončila už v prvom kole.

Liverpool už oplakal jeho mladší brat Michal, ktorému znemožnilo štart na majstrovstvách Európy zranenie krku, ale na domácom šampionáte bol už v pohode, o čom svedčí jeho jednoznačné prvenstvo v hmotnostnej kategórii do 64 kg. "Aj Mišo získal majstrovský titul prakticky bez vážnejších problémov. Mal len dva zápasy, a aj preňho bol v podstate semifinálový duel predčasným finále. V ňom totiž narazil na Mareka Gábriša, ktorý je silovým boxerom, a Mišo si musel dávať pozor na jeho údery. Vo finále, proti technickejšiemu Spišiakovi z Nitry to mal o čosi jednoduchšie, a stále si držal vysoký bodový náskok. Prirodzene, bráškovi bolo ľúto, že sme do Liverpoolu nemohli ísť spolu, ale ideme ďalej, veď na budúci rok nás čakajú majstrovstvá sveta i Európy, a tam si to môže vynahradiť. Musím priznať, že teraz som naňho trošku žiarlil, samozrejme len v úvodzovkách, pretože jeho finálový duel na domácom šampionáte bol v televízii, kým môj nie. Ale to mu doprajem," vraví starší súrodenec.

V Nitre boxovali aj ďalší odchovanci košickej Lokomotívy, ktorí preto, lebo mužská kategória v Košiciach prakticky neexistuje, museli si nájsť nové útočisko inde, väčšina z nich v Slovenskom Novom Meste. Erik Balog získal v kategórii do 75 kg bronz, a Ľudovít Konečný sa v 69-ke v dôsledku zranenia neprebojoval na medailové pozície.

Košičania však našli v Slovenskom Novom Meste lepšie podmienky, a robia dobré meno tamojšiemu oddielu s akčným názvom Agent 007. "Prečo ten názov? Asi preto, že majiteľ klubu Mikuláš Vareha bol predtým policajt. Aspoň z nás majú súperi rešpekt," smeje sa Ján Onda. Podmienky, aké im poskytol v Slovenskom Novom Meste majiteľ klubu a nový šéf Slovenskej asociácie boxerov amatérov Mikuláš Vareha, si borci pochvaľujú, len keby možností medzinárodného styku, kde sa dajú zbierať skúsenosti, bolo o čosi viac. "Ja som mal tohto roku iba dva medzinárodné zápasy, jeden v Liverpoole na majstrovstvách Európy a druhý v Dubnici na Veľkej cene Slovenska. A to je veľmi málo," vraví Ján Onda. "Ideálne by bolo, keby sme aspoň raz za mesiac mali možnosť odboxovať zápas so zahraničným súperom. Dá sa to, ale doteraz neboli peniaze ani podmienky na to, aby som mohol cestovať na nejaký kvalitnejší turnaj do zahraničia. Z práce som sa nemohol uvoľniť. Dúfam však, že sa to čoskoro zmení. Chodím v Košiciach do policajnej školy, a možno budem mať príležitosť na to, že v škole budem aj trénovať. Aj v tomto smere je na tom mladší brat Mišo lepšie, pretože ho zamestnal majiteľ klubu v Slovenskom Novom Meste, bude tam robiť športového referenta. Môže robiť to čo ho baví, bude sa prakticky živiť boxom."

mat

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári