Ak vyjednávač samovraha "rozhodí", môže skočiť a stiahne ho so sebou

Existujú prípady, keď sa samovrah nerozhodne skoncovať so životom okamžite, ale pred "posledným" krokom ešte chvíľu váha. Skočiť, neskočiť? Zastreliť sa, či nie? Aby mal ten ktorý smutný príbeh veselší koniec, to je úloha pre vyjednávača. Ľudia ich poznajú najmä z akčných filmov, no existujú aj v reálnom živote. Na Slovensku ide o špeciálne vyškolených pracovníkov Ministerstva vnútra SR. Zasahujú v tých najvyhrotenejších situáciách, kedy visí na vlásku život samovraha, rukojemníkov, ale aj ich samotných. O tom, čo všetko táto práca obnáša, sme sa pozhovárali s košickým vyjednávačským koordinátorom, ktorý je jedným z najskúsenejších vyjednávačov na Slovensku.

Vyjednávanie na Slovensku už nie je "v plienkach" a funguje vyše 10 rokov. "Prvopočiatky vyjednávačstva siahajú až do roku 1991," spomína muž, ktorého identita musela ostať utajená. My ho nazveme Peter. "Vtedy vznikli prvé pohotovostné policajné útvary, ktoré zasahovali pri prípadoch s neprimeraným rizikom pre bežného policajta. Vyjednávačstvo však bolo dlho pole neorané. Špeciálne jednotky sa totiž navzájom delili o skúsenosti z rôznych oblastí, ako boli taktické postupy, či znalosť o rôznej výzbroji, no nikdy nie o skúsenosti z oblasti vyjednávania." Ľady sa prelomili až v rokoch 1996 - 1997, kedy si slovenská polícia začala vymieňať skúsenosti s českou. Českí vyjednávači mali základné poznatky od anglických špeciálnych jednotiek. Dnes sú už stretnutia vyjednávačov susedných, ale aj iných krajín bežné.

Peter nie je v Košiciach jediným vyjednávačom. "Som jeden z najskúsenejších, no určite nie sám. Špecializáciu na vyjednávanie má vo svojom popisu práce niekoľko ľudí. Ide vlastne o tím ľudí, ktorí majú určité vedomosti aj z tejto oblasti." Vedomosti získavajú školeniami, na ktorých si nováčikovia osvojujú základné poznatky od viacerých koordinátorov vyjednávačskej skupiny a iných skúsenejších vyjednávačov, ktorí disponujú patričnými, najmä psychologickými a taktickými znalosťami.

Prácu vyjednávača môže robiť len človek, ktorý je na seba ochotný vziať vyššiu mieru rizika. "Vyjednávanie je rizikovejšie ako práca radového policajta. Chodievame k vyhroteným situáciám, kedy musíme často vyliezť na preexponované miesto, napríklad strechu budovy, kde sa stretávame so psychicky narušeným alebo deprimovaným človekom. Ten sa môže kedykoľvek rozhodnuť, že skočí a vyjednávača stiahne so sebou. Okrem toho môže byť ozbrojený. Situácia je ešte horšia, ak ide o držanie rukojemníkov, či terorizmus, kedy má páchateľ aj premyslený plán a je veľmi nebezpečný." Najpodstnatnejšou vlastnosťou, ktorú musí vyjednávač mať, je podľa Petra trpezlivosť. "Tiež musí byť komunikatívny a patrične vzdelaný. Ku každému prípadu však musí pristupovať osobitne. Môže sa stretnúť s profesorom filozofie rovnako ako s robotníkom. S každým musí dokázať viesť rozhovor na rovnocennej úrovni a to tak, aby daného človeka neznérvoznil ešte viac."

Peter priznáva, že aj na neho občas príde chvíľka, kedy si povie, že už takéto riziko nechce podstúpiť. No vždy ho prejde a pre svoju prácu žije ďalej. Pri práci sa stretáva so širokou škálou ľudí, najmä však s tými problémovými. "Ide o osoby, ktoré buď páchajú nejakú kriminálnu činnosť, ale aj také, ktoré sa len dostanú do zlého psychického stavu a chystajú sa spraviť nejakú hlúposť. Spravidla vśak ide o veľmi rizikové prípady. Našou úlohou je práve to, aby sme im zabránili tú hlúposť urobiť." Možno si niekto kladie otázku, prečo pri podobných prípadoch nezahasuje psychológ. "Psychológ je síce čo sa týka svojho oboru odborník, no nedisponuje školeniami z taktiky a ďalších špecializovaných oblastí, týkajúcich sa vyjednávania. Pokiaľ viem, ani hasiči a zdravotníci nemajú ľudí, určených na vyjednávanie. To je plne v kompetencii ministerstva vnútra." Peter zdôrazňuje, že o vyjednávačoch netreba hovoriť ako o policajtoch. Za páchateľom nikdy neprídu v uniforme a s odznakom. "Sme pracovníci Ministerstva vnútra pre styk s verejnosťou," vysvetľuje.

Vyjednávači sú potrební pri rôznych druhoch prípadov. Od pokusov o samovraždu, cez prípady, kedy kriminálnik zadržiava rukojemníkov až po extrémy ako terorizmus. O konkrétnych prípadoch však treba písať opatrne. Svedčia o tom skúsenosti vyjednávačov. "Pred časom sa písalo o prípade, kedy bola v Michalovciach zachránená mladá žena, ktorá chcela skočiť z budovy. O niekoľko mesiacov sme zasahovali pri košickom prípade, kedy chcel zo strechy na Terase skočiť ozbrojený muž. V jeho kuchyni bol nájdený výtlačok novín, otvorený práve na strane, kde sa písalo o michalovskom prípade. Na spodnom okraji strany ten muž napísal ´Prepáčte mi´ a podpísal sa. Bolo teda jasné, že ho daný článok mohol motivovať k jeho pokusu či už o upútanie pozornosti alebo skutočnú samovraždu." Z týchto dôvodov sa vyjednávači držia radšej v ústraní.

O počte prípadov za určité obdobie sa dá hovoriť len ťažko. "Vážnejších prípadov, ku ktorým je vyslaný aj náš špecializovaný tím, nie je našťastie veľa. Väčšinou ide o nejaké tri, štyri prípady ročne." Krivka ich počtu je od roku 1995 bez nejakých väčších odchýliek. Tento rok sa niesol v znamení samovrážd. "S takýmito prípadmi sa v praxi stretávame najčastejšie. Väčšinou ide o psychicky narušených ľudí, ktorí by sa mali liečiť. V návale depresie sa rozhodnú, že svoje problémy vyriešia samovraždou. Klasikou je najmä to, keď vylezú na nejaké vyvýšené miesto a chcú z neho skočiť."

Počas praxe sa vyjednávači stretli s prípadmi, ktoré pripomínali scény z amerických akčných filmov. "Pred dvomi rokmi zadržiaval páchateľ násilím dievča vo svojom dome v obci na východnom Slovensku. V pozadí boli jeho sexuálne radovánky. Po dievčine začala pátrať jej matka. Zistila, kde je, a zavolala nás. Muž, samozrejme, tvrdil, že ide o výmysel, no mladé dievča sme v dome naozaj našli." Zaujímavým je i prípad z minulosti, kedy pri maďarskej hranici zadržiavali členovia sekty niekoľkých ľudí.

Spôsobov ako sa polícia o prípadoch dozvie, je mnoho. Niekedy ju zavolá samotný samovrah, napríklad už spomínaný muž z Terasy. S najrýchlejšie vyriešeným prípadom sa stretli pred niekoľkými mesiacmi pri známom prípade kedy zabil sused suseda kosou. "Keď ho policajný vyjednávač vyzval, aby sa vzdal, páchateľ vyšiel z domu už pripravený, dokonca mal zbalený chlieb a jablko ako desiatu." Najdlhší a najťažší prípadom, pri ktorom Peter zasahoval, sa odohral pred niekoľkými rokmi v obci na východnom Slovensku. "Šlo o samovraha, ktorý sa rozhodol zastreliť priamo na cintoríne. Vyjednávanie sa odohrávalo v ťažkých podmienkach, keďže bola noc, muž bol ozbrojený a samotné prostredie cintorína pôsobilo veľmi deprimujúco. Pri takých prípadoch trvá vyjednávanie niekedy aj sedem hodín."

Kuriózna bola akcia, kedy šli zachraňovať ťažkého schyzofrenika. "Myslel si, že je ochrankárom predsedu vlády. Keď sme vošli do bytu, po stenách mal rozvešané mačety a granáty, niektoré dokonca pripojené na drôty, ktoré ťahal ako spúšť po zemi." Šlo o veľmi nebezpečnú akciu, ktorá skončila zneškodnením páchateľa. "Raz nám zavolal muž, ktorý sa chystal otráviť liekmi. Aj ja som mu zavolal, stále však rýchlo zložil a zjavne nechcel, aby sme ho vystopovali. Len na základe niektorých indícií som sa vybral na byt jedného jeho známeho. Keď som tam prišiel, predo mnou stál chlap, ktorý zvonil na ten istý zvonček, na ktorý som chcel aj ja. Všimol som si, že neustále kontroluje mobil a správa sa nervózne. Pochopil som, že ide priamo o človeka, ktorý mi volal. Porozprávali sme sa okrem iného aj o tom, či čaká nejaký telefonát, čím som sa uistil, že je to ozaj on. Medzitým som zavolal záchranku a ukľudnil ho. Po celý čas ani len netušil, že som vyjednávač, s ktorým pred tým telefonoval."

Aké postupy pri vyjednávaní používajú, Peter podrobne opísať nemôže. "V stručnosti ide o to, že s daným človekom nadviažeme kontakt, zistíme ako a prečo sa do danej vyhrotenej situácie dostal. Spoločne s ním sa snažíme dohodnúť a presvedčiť ho, že existujú aj iné riešenia." Situácia je sťažená, ak ide o páchateľa trestnej činnosti. Ten má často spolupáchateľov a kumpánov, pred ktorými nechce vyzerať ako slaboch. Aj vtedy však dokážu v dialógu dospieť k tomu, že ostanú spokojné obe strany. "Zdôrazňujem, že vyjednávanie nie je o nejakom víťazstve polície či vyjednávača. Ak by to tak bolo, nie je problém nasadiť iné špecializované jednotky, ktoré páchateľa spacifikujú. Pri vyjednávaní ide o dosiahnutie stavu, kedy budú spokojné obe strany, o ukázanie aj iných možností riešenia zložitej situácie, ako sú tie ku ktorým sa chystá."

Vyjednávači KR PZ sa môžu pochváliť stopercentnou úspešnosťou, čo je zrejme najlepším dôkazom ich kvalít. Napriek tomu však určitú mieru strachu pociťujú pri každom prípade. "Hoci to na sebe nesmiem nechať badať, je jasné, že sa bojím o seba, kolegov, ale aj daného človeka. Nikdy nemôžem vedieť, ako sa to zvrtne. Ak je človek rozhodnutý skočiť, jednoducho skočí. Pri niektorých prípadoch som vo svojom vnútre cítil, že sa to vyvíja zle. Stále si však musím zachovať chladnú hlavu." Vo vyhrotených situáciách necháva Peter priestor na vlastné rozhodnutie toho ktorého človeka. "Nikdy nejdeme do akcie s tým, že niekoho k niečomu za každú cenu donútime. On sa rozhoduje, či skočí alebo nie, či rukojemníkov prepustí alebo sa pokúsi im ublížiť. My ho len presviedčame, aby sa zachoval rozumne."

V každej akcii ide Peter do veľkého rizika. Napriek tomu jeho pracovnú náplň rodina rešpektuje. "Stále sa to môže vyvinúť akokoľvek. Dotyčného môžem nevhodnou poznámkou rozhodiť a začne po mne strieľať, prípadne skočí z budovy a stiahne ma so sebou. Pred blízkymi však detaily akcií a svojej práce nepretriasam. Koniec koncov, máme to aj zakázané. Táto práca ma však napĺňa a rešpektuje to i moja rodina."

Tomáš LEMEŠANI

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári