Ak zacíti, "že to na neho ide", na papieriky si píše celé dialógy

Jozef Heriban - scenárista, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg a bývalý politik. V súčasnosti riaditeľ marketingu Medzinárodného filmového festivalu Bratislava a mediálny poradca. V Košiciach sa nedávno zastavil pri prezentácii spomínaného festivalu, ktorý bol po prvý raz rozšírený na naše mesto a Banskú Bystricu. Samozrejme, jeho prítomnosť sme využili na krátky rozhovor.

Od štúdia hudby na konzervatóriu sa J. Heriban cez štúdium estetiky a slovenčiny na vysokej škole dostal až k písaniu kníh a filmových scenárov, k réžii a marketingu. "Na konzervatóriu som študoval hudbu, a keďže som v duši zostal hudobníkom, hľadal som taký študijný odbor, ktorý by bol blízky nielen hudbe, ale aj veciam, ktoré ma najviac v živote zaujímajú. Je to literatúra, film, výtvarné umenie. Najbližšie týmto mojim záujmom bola estetika a dejiny umenia."

Počas celého štúdia sa však snažil prestúpiť na réžiu a chystal sa urobiť prestupové skúšky. Ostalo však len pri tom chystaní a chcení. Dnes si vraví, že asi to tak malo byť. "Pravda je, že vždy som mal nejakú inú, ´dôležitú´ činnosť, kvôli ktorej som ten prestup neurobil. Napríklad dievčatá," spomína s úsmevom. "Neostával mi preto čas pripraviť sa na skúšky. Keď som bol na univerzite vo štvrtom ročníku, povedal som si, že dokončím filozofiu a na réžiu pôjdem neskôr."

Potom sa však stala zaujímavá vec. Zistil, že človek môže nielen režírovať, ale robiť čokoľvek, čo chce aj keď na to nemá "školy". "Ak je ochotný sa vzdelávať, tvrdo pracovať a byť disciplinovaný, naozaj môže robiť čokoľvek. Zistil som, že nemusím študovať réžiu, aby som mohol režírovať. Nemusím študovať marketing, aby som mohol pripravovať reklamné kampane." Svoj názor nezmenil dodnes. Verí, že nie je dôležité, čo človek študuje, ale za dôležité považuje mať vysokú školu. "Štúdiom na vysokej škole človek získa nadhľad, dokáže sa lepšie orientovať vo svete, ktorý je komplikovaný a zložitý. A navyše, napríklad v umení je veľmi dôležité byť iný, než sú ostatní. To je základ úspechu. Aj tí, ktorí študujú medicínu, matematiku alebo chémiu môžu byť výborní spisovatelia, scenáristi alebo režiséri."

Stále zdôrazňuje, že človek musí na sebe tvrdo pracovať. Ak nemá základ, techniku, informácie získané štúdiom na škole, o to viac sa musí snažiť. "Musí sa viac pripravovať, bojovať. Má to ťažšie než tí, ktorí vyštudovali požadovaný odbor." Predpokladom je však talent. Ten sa vyštudovať nedá. "Bez talentu by človek nemohol vyhrať maratón, ani namaľovať obraz. A potom rovnako dôležitá je pracovitosť a vytrvalosť. Človek by sa nemal nechať nikdy znechutiť. Život je už raz taký. Stretávame sa s prekážkami. Hlavne na Slovensku je taká situácia. My sa veľmi navzájom nepodporujeme. Správame sa skôr opačne."

Pravdepodobne najznámejší autor v oblasti komunikácie a prednášania na verejnosti Dale Carnegie raz povedal, že ak niekomu hádžu polená pod nohy, má si s nimi zakúriť. J. Heriban si "polená" pod svojimi nohami jednoducho nevšíma. "Naopak, vizualizujem si úspech. Robím to každý deň. Predstavujem si, že to bude dobré, že sa všetko podarí. Treba si uvedomiť, že v hlave máme softvér. Podľa tohto softvéru sa všetko okolo nás vyvíja. A neplatí to len o našej práci. Podľa mňa, si treba predstavovať aj naše vzťahy. S partnerom, rodičmi, deťmi... Ak si to vieme predstaviť, potom sa to aj v reáli stane."

K dvom fakultám, na ktorých J. Heriban prednáša, pribudla ďalšia. "K fakulte manažmentu a filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pribudla tento rok aj Vysoká škola múzických umení. Študentom prednášam kreativitu marketingovej komunikácie. To, že prednášam niečo, čo som neštudoval, nie je prekážkou. Prednášam veci zo života. Mojim študentom hovorím o všetkých mojich zážitkoch a skúsenostiach. Prezrádzam im tajomstvá. Hovorím im to, čo im asi druhí nehovoria. Profíci neprezrádzajú svoje tajomstvá, ale ja by som bol veľmi rád, keby tá ďalšia generácia bola lepšia a vzdelanejšia, ako sme boli my. Aby sa dostali vyššie. Je to ako liezť hore na vysokú skalnú stenu. My sme si na tej stene museli zabiť každú skobu. Ak mladým pomôžeme, určite vyjdú na vrchol oveľa rýchlejšie."

XXXXXXXXXXXXX

J. Heriban je autorom scenárov známych filmov, napríklad komédie Utekajme už ide!, kde stvárnili hlavné úlohy Marián Zednikovič a Milan Lasica. Jeho rukopis nesú aj filmy Južná pošta a Dávajte si pozor ale tiež rozhlasové hry Da capo al fine, Diagnóza 300, HAN 82, Hlasy pre Máriu, Život za 55 minút, Tak sa usmej či Šach, za ktoré bol aj ocenený.

V týchto mesiacoch píše scenár na filmovú komédiu. "Píšem ho s Petrom Marcinom a Pavlom Jursom. Po úspešnej sérii Bud Bindi, by som sa rád vrátil ku komediálnemu žánru. Urobiť dobrú komédiu je náročné. Utekajme už ide! sme písali štyri roky. Asi málokto vie, že ten scenár bol zakázaný. Niektorých ľudí ´hore´ dráždila téma filmu. Dostať sa do iného priestoru. Zažiť pocit šťastia a slobody. V tomto filme ide o jednu veľkú metaforu. Prebúranie sa k susedom, je vlastne prebúranie sa do iného sveta. Postava Milana Lasicu predstavovala ľudí, ktorí sa dokážu, resp. dokázali realizovať svoje sny."

Už nejaký čas v kníhkupectvách "bodujú" dve knihy J. Heribana. Úspech má srdce žraloka je istým návodom, ako úspešne komunikovať, vytvárať a rozvíjať svoju kreativitu, ako si budovať pevné a dlhodobé vzťahy, dôveryhodné meno... Intimita vlkov je nabitá odvážnymi erotickými scénami, hlbokou vrúcnosťou a strhujúcou emotivitou. Je to príbeh vášnivej lásky, túžby po nehe, znepokojujúcom pocite osamotenia, rozprávanie o tajných službách a mediálnych manipuláciách. Je to ale hlavne intímna správa o tajnom živote mužov. Autor sa často musí vyrovnávať s faktom, že o sebe veľa prezradí, keď napríklad píše o erotike.

"V prvom rade sa spisovateľ nesmie nikdy báť. Keď má strach, nemôže písať o niektorých pocitoch a situáciách. Ja sa nebojím," tvrdí J. Heriban s úsmevom. "Chcel som tú knihu napísať presne tak, ako som ju napísal. Literatúra sa nedá stotožňovať s autorom. Snažil som sa napísať knihu, ktorá bude vzrušovať, ktorá zaujme, ktorá bude trošku ak kontroverzná a bude vyvolávať aj polemiku. Erotika jednoducho patrí k životu. Podľa mňa dobrá erotika je zdravá. Vychádzam z toho, že keď sa človek dobre pomiluje, tak mu to nemôže nikdy ublížiť."

XXXXXXXXXXXX

Ako spisovateľ máva J. Heriban v živote obdobia, kedy sa venuje písaniu a, naopak, obdobie, kedy písanie ide na istý čas "bokom". "Mával som obdobia, kedy som robil manažérsku robotu a vtedy som nemohol písať. To je typický mužský princíp, že neviem kombinovať viacero činností. Muži sú alebo manažéri alebo spisovatelia alebo robia film... Nevedia to, čo dokážu ženy - robiť niekoľko činností súčasne a všetky dobre. Keď už dôjde k momentu, kedy sa rozhodnem, že idem písať, tak sa už nemusím donucovať, lebo píšem každý deň od rána do večera. Nevynechám ani soboty a nedele. Je to vždy jedno ucelené a dosť vypäté obdobie, kedy takmer prestanem spať, kedy sa dostávam do takého zvláštneho stavu, akoby svojho virtuálneho sveta. Ak dlho nepíšem, tak mi to chýba. Nedokážem popri písaní robiť niečo iné, ako to dokážu iní ľudia. Ak píšem, tak všetko ostatné ide bokom."

K samotnému písaniu vraj nič "špeciálne" nepotrebuje. Dokáže písať kedykoľvek a kdekoľvek. "Môžem písať trebárs aj v autobuse, aj v lese. Ak sa, napríklad, prechádzam a cítim, ´že to na mňa ide´, mám už pripravené papieriky, na ktoré si píšem celé myšlienky a dialógy. Zvyknem chodievať dosť rýchlo a niekedy aj dve hodiny a vtedy sa stáva, že mi tie postavy v hlave ožívajú a začínajú hrať. Zvláštne tiež je, že väčšina rozhodujúcich vecí sa mi okrem prechádzok vybavuje ešte v polospánku alebo v monmente prebúdzania." Nad dejom nemusí nijako zvlášť meditovať, pretože ako postavy ožívajú a hrajú, vytvárajú si aj svoj dej a príbeh. "Preto som ani nemal problém napísať to, čo som napísal v Intimite vlkov, lebo ja som si to vôbec nevymýšľal," smeje sa. "To všetko zmenežovali tie moje postavy a ja som to len zapisoval. A potom som si povedal, že dobre, keď to tak chcú, tak ja to tak napíšem a poviem to všetkým ostatným."

XXXXXXXXXXXX

J. Heriban má okrem manželky Aleny, známej moderátorky, dve dcéry. Takže je to doma slušný "babinec", ktorý sa vraj o neho kvalitne stará. "Je pravdou, že my s Alenkou sme do našich dcér veľa investovali. Starali sme sa o ne, čítali im každý večer, chodievali s nimi na ihrisko. Boli sme disciplinovaní a zodpovední rodičia, preto teraz nemusíme nič riešiť, všetko sa nám to vracia späť. Baby sa teraz starajú o mňa a skrásňujú mi život."

Vraví sa, že muž sa zmení k lepšiemu, keď sa mu narodí dcéra. Keď vidí, ako sa jeho dcéra trápi kvôli svojim láskam, aj on sa stáva citlivejší voči iným ženám. "Je pravda, že muž, ktorý má dcéry, je celkom iný, než muž, ktorý má synov. Zmenil som sa už tým, že sa narodili. Dnes máme krásny vzťah. Dokážeme sa porozprávať absolútne o všetkom, dokážeme ísť spolu na dovolenku a dôležité je, že na tom vzťahu neustále pracujeme. Vzťah s mojimi deťmi je tá najkrajšia vec, ktorú som vo svojom živote zažil."

J. Heriban sa radí k mužom, ktorí majú všeobecne kladný vzťah k ženám. "Vážim si ich. Keď si len predstavím, aké ťažké je vychovávať deti a byť pri tom zamestnaná. To si my muži môžeme naozaj len predstaviť, koľko potrebujú na to ženy energie, sily, odhodlania a lásky. Ale, aby rodina mohla byť dobrá, je potrebný aj mužský princíp. Aby spoločnosť mohla byť zdravá, aby svet bol normálny, musí byť aj mužský aj ženský princíp a mali by byť v rovnováhe. Ženy sú v istom zmysle silnejšie ako muži. Muži sú v podstate zraniteľnejší. Vidíme to aj na tom, že ich život je kratší. Ženy práve tým, že sú inak nastavené a inak rozmýšľajú, sú lepšie namotivované ako muži. No to si muži musia dávať pozor. Aby nestratili motiváciu a záujem o život."

Strata motivácie vraj v prípade J. Heribana určite nehrozí. Má úplne jasno v tom, čo chce robiť v ďalších rokoch. "Chcel by som ďalej prednášať, písať knihy a bol by som rád, keby začal dobre fungovať slovenský film. Ak by bol niekto pripravený splniť mi želanie, tak by som si želal, aby sme na Slovensku vydržali nastúpené tempo. Aby mali ľudia lepší život. Hlavne tu na východe. Aby sme boli zdraví. Aby sa nerozpadali rodiny. Aby mali ľudia k sebe bližšie. To všetko ostatné už nejako zariadime..."

Dátum narodenia: 9.7.1957

Miesto narodenia: Trnava

Znamenie: rak

Vzdelanie: UK Bratislava

Stav: ženatý, dve dcéry

Záľuby: rýchla chôdza, čítanie

Jarmila REPOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári