hnedého priemyselného parku. Týka sa rekonštrukcie časti bývalého areálu JAS. Mesto chce z európskych fondov získať na obnovu 346,5 milióna korún (11,502 mil. eur).

Na prvom rokovaní poslanci schválili spoluúčasť mesta vo výške 12,25 milióna Sk (407-tis. eur). Na ďalšom, mimoriadnom, zvýšili finančnú spoluúčasť mesta na 18,237 milióna Sk (605-tisíc eur). Návrh do rokovania predkladal predseda predstavenstva akciovej spoločnoti Jas-Export Jozef Štalmach. Materiál spracoval likvidátor akciovky Jas Bardejov v likvidácii Jozef Varali.

BARDEJOV. Poslanci hlasovaním odobrili, že mesto Bardejov sa bude uchádzať o nenávratný finančný príspevok z európskych fondov na revitalizáciu priemyselného parku v priestoroch areálu bývalého podniku JAS, a. s., Bardejov. Podľa výzvy ministerstva hospodárstva sú totiž oprávnenými predkladateľmi žiadosti o nenávratný finančný príspevok na obnovu priemyselných parkov tie mestá, na ktorých katastrálnom území sa nachádzajú. Podmienkou, aby sa Bardejov mohol uchádzať o nenávratné financie vo výške 95 percent celkových nákladov na rekonštrukciu hnedého priemyselného parku v časti areálu bývalého Jasu, je uzavretie zmluvy o budúcej zmluve s vlastníkom priemyselného parku.

Jas-export chce moderný areál

Čo všetko by sa za spomínaných 364,737 milióna korún (12,107 mil. eur) malo v areáli priemyselného parku urobiť? Projekt je zameraný na rekonštrukciu a modernizáciu III. výrobnej haly a výrobne lepidiel s priľahlými pozemkami. Mal by vzniknúť samostatný areál s parkovacími plochami a samostatnou príjazdovou cestou. V strategickom zámere stojí, že Jas-Export vytvorí firmy so zahraničnou účasťou a zabezpečí zamestnanie pre 240 ľudí na kompletizovanie obuvi z polotovarov dodávaných z Ázie.

Hanuščak: Odmietnuť ponuku by bol hriech

Podnikatelia Jozef Varali a Jozef Štalmach sú v bardejovskej verejnosti zapísaní ako privatizéri už neexistujúcej akciovej spoločnosti Jas. Spýtali sme sa preto primátora, či je morálne, že mesto pomáha ľuďom, ktorí priviedli Jas do krachu. "Toto je veľkorysá ponuka pre mesto. Odmietnuť ju by bolo hriechom. Ide o kút mesta smerom na Bardejovské Kúpele, treba, aby dostal nový estetický výraz. Ale ide aj o to, aby Bardejov bol konkurencieschopný voči iným mestám pri vytváraní pracovných príležitostí," skonštatoval Boris Hanuščak (Smer). Zdôraznil, že ak projekt bude úspešný, vytvorí sa 240 pracovných miest: "Toto je pre mňa alfa a omega. Ja sa nikdy nepozerám dozadu." Podľa primátora mesto do tohto projektu nedáva ani korunu: "Ak bude projekt úspešný, celý majetok prejde do vlastníctva mesta. A mesto bude brať nájomné. S podnikateľmi som dohodnutý, že príspevok mesta vo výške 18 miliónov korún (605-tis.eur) sa bude odpočítavať z nájmu."

Priloží ruku k dielu aj primátorov brat?

Bardejovom už kolujú kuloárne reči, že istú časť rekonštrukčných prác na obnove priemyselného parku v areáli bývalého Jasu bude robiť firma primátorovho brata. Čo na to hovorí Boris Hanuščak? "Najprv sa projekt musí schváliť. A dopredu sa nedá vedieť, kto vyhrá verejnú súťaž na dodávateľa prác. Ide o peniaze Európskej únie, takže všetko musí byť transparentné. Na strane druhej nechápem, prečo by mal byť niekto trestaný za to, že je bratom primátora. Potom by všetci moji príbuzní mali byť nezamestnaní. Ak bude vyhlásená verejná súťaž, a firma môjho brata ponúkne najnižšiu ponuku a vyhrá, tak to určite nebude nemorálne."

--FAKTY--

Genéza podniku

Akciová spoločnosť JAS Bardejov bola sprivatizovaná v apríli 1994. Udialo sa to priamym predajom. Majetok získala "zamestnanecká" akciová spoločnosť. Tie úvodzovky preto, lebo vrcholový manažment Jasu získal 62 percent akcií, 50 zamestnancov stredného manažmentu 18 percent a ostatných vyše 3-tisíc zamestnancov 20 percent akcií.

Splatiť Fondu národného majetku sa malo 510 miliónov Sk (16,929 mil. eur). Splátky boli rozložené na dobu 10 rokov. Avšak už štyri roky po privatizácii, teda v roku 1998, firma spadla do konkurzu. FNM v roku 2000 vyhlásil, že jeho najväčším neplatičom je Jas Bardejov. V tom čase dlhoval Fondu 279 miliónov Sk (9,261 mil. eur ). Predsedom predstavenstva Jas Bardejov bol v čase privatizácie Jozef Varali, podpredsedom Jozef Štalmach. Spoločnosť v tom čase zamestnávala okolo 4-tisíc ľudí a ročne vyrábala 3,3 milióna párov obuvi. FNM vyčíslil v čase privatizácie majetok spoločnosti na 803,7 milióna korún (26,678 mil. eur).

Predtým, než Jas Bardejov skončila v konkurze, sa v spoločnosti urobili zaujímavé kroky. Jas-áci založili 4 dcérske eseročky. Jednou z nich bol Jas-Export Bardejov. Spoločníkom v nej bol okrem Jasu Bardejov Jozef Štalmach, ktorý jej aj šéfoval. Jas-Export prevzala na seba výrobu obuvi pre západný trh. Zamestnávala 1 150 ľudí. Vznik eseročiek firme veľmi nepomohol, práve naopak. Problémy sa prehlbovali, nebolo na výplaty. V júli 1997 dostali zamestnanci Jasu trojmesačné výpovede. Týkali sa aj pracovníkov štyroch dcérskych eseročiek. Výpoveď nedostalo iba 40 topmanažérov. Zachrániť firmu sa vtedy podujal úrad práce. V októbri, tesne pred skončením výpovednej lehoty, schválil Krajský úrad práce v Prešove pre JAS Bardejov pôžičku 97 miliónov korún (3,22 mil. eur). Podmienkou bolo udržanie 1 471 pracovných miest.

Finančná injekcia úradu práce však spoločnosť nezachránila. Už v októbri 1998 Krajský súd Košice vyhlásil na akciovku Jas Bardejov konkurz. Firma mala v tom čase podlžnosti za zhruba miliardu korún. Jej najväčšími veriteľmi boli FNM, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne a úverujúce banky.

Aj eseročka Jas-Export Bardejov skončila v konkurze. Obchodný súd o tom rozhodol v októbri 2003. V tom čase však už existovala akciová spoločnosť s rovnakým názvom, JasExport. Vznikla v marci 1999 a jej predsedom predstavenstva bol Jozef Štalmach. V roku 1999 sa uskutočnila zaujímavá obchodná transakcia. Na akciovku Jas-Export prešli všetky práva a povinnosti z eseročky Jas-Export týkajúce sa prevádzky v Bardejove. Konateľ eseročky Jas-Export Jozef Štalmach totiž predal bardejovskú časť podniku akciovej spoločnosti Jas-Export, teda spoločnosti, v ktorej je dodnes predsedom predstavenstva.

Likvidátorom Jasu Bardejov, a. s., v likvidácii je od 27. mája toho roku Jozef Varali. Pripomíname, že Varali bol riaditeľom š. p. Jas Bardejov od roku 1992, keď vo funkcii nahradil Jozefa Štalmacha. Funkciu riaditeľa vykonával do apríla 1994, kedy došlo k privatizácii. V sprivatizovanej akciovke Jas Bardejov zastával Varali funkciu predsedu predstavenstva, funkciu podpredsedu získal Jozef Štalmach. Varali bol predsedom predstavenstva až do 26. 5. 2008, teda do času, kým nastúpil do funkcie likvidátora.

PROTEST PROKURÁTORA

Primátor Bardejova porušil zákon

Primátor Boris Hanuščak porušil zákon o obecnom zriadení a rokovací poriadok mesta pri zvolávaní mimoriadneho rokovania zastupiteľstva k schváleniu finančnej spoluúčasti mesta v projekte hnedý priemyselný par. Poslancov mestského zastupiteľstva na tento fakt upozornila 2. decembra prokurátorka okresnej prokuratúry. Vo svojom stanovisku skonštatovala porušenie zákona o obecnom zriadení a rokovacieho poriadku mesta. Pri zvolaní mimoriadneho rokovania porušil ustanovenie, ktorým sa stanovuje, že materiály a program rokovania musia byť poslancom doručené najmenej tri dni pred konaním zasadnutia.

„Aby sme dostali peniaze, konať inak sa nedalo," zdôvodnil Hanuščak. Poslanci následne prijali uznesenie, že vyhovujú protestu prokurátorky. Zároveň odporučili primátorovi prijať opatrenia k dôslednému dodržiavaniu zákona o obecnom zriadení o rokovacieho poriadku. Tiež ho zaviazali, aby o prijatých opatreniach informoval prokuratúru. Nakoniec si vyžiadal slovo poslanec Vladimír Savčinský (SDKÚ), ktorý skonštatoval, že prokuratúra konala na jeho podnet: „Som rád, že schválili moju iniciatívu, a že v tomto zastupiteľstve sa už bude dodržiavať rokovací poriadok," skonštatoval.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári