vitamíny a možno aj nejaké drobné darčeky. Tým ostatným pridá aj nejaké to uhlie či korbáč. Nás zaujímalo, ako na deteské časy v súvislosti s Mikulášom spomínajú známi Košičania a ako sa im darí staré tradície udržiavať už ako rodičom.

Keďže moderátorka TV Naša Silvia Károlyiová má rada darčeky, na Mikuláša verí dodnes

Každý rok rieši problém, aby ju syn nenačapal...

Väčšine detí, kým sú malé, rozprávajú rodičia "rozprávočku" o ujovi Mikulášovi, ktorý je taký dobrý, že nosí deťom darčeky. Ale, samozrejme, len tým poslušným. Moderátorka TV Naša Silvia Károlyiová k nim vraj patrila a na Mikuláša "statočne" verila. "Dokonca som si túto ilúziu nedala vziať a verím naňho dodnes, lebo zbožňujem darčeky a k tomu, aby som ich dostala, zneužijem každý sviatok," smeje sa.

Keďže ako malá celý rok nevystrájala, dobre sa učila a papala polievočku, tak si v balíčku nikdy nenašla žiadnu metličku ani uhlie. "Občas nás s tým rodičia strašili, ale nikdy k tomu nedošlo, takže mi nič nepokazilo radosť. Ale ja som bola vďačná za každú maličkosť, hlavne, že tam nebolo za trest to uhlie."

Mala šťastie, že za darčeky nemusela spievať ani recitovať. "Naši to radšej neriskovali. Raz sa mi podarilo dať do okna špinavé čižmy, lebo som si ich nestihla vyčistiť a vyleštiť, ako som to robievala po iné roky. No našťastie, dobrého Mikuláša ani to neodradilo."

Silvia je dnes mamkou, ktorá darčeky nie len dostáva, ale aj chystá. Občas nie je jednoduché vymyslieť, čo darovať a, hlavne, ako to nebadane vložiť do okna. "Každý rok riešim, kedy ´to´ vložiť do čižmy, aby ma syn nenačapal. Asi pritom vyzerám dosť komicky, ale nechcem pokaziť synovi radosť z prekvapenia a tiež celú tú ´zázračnú´atmosféru."

Dnešné deti sú chytré, "oklamať" ich Mikulášom nie je vôbec jednoduché. "Syn Oliver v neho veril asi tak po materskú škôlku. Teraz sa už len pýta mamy, teda mňa, čo mu tohto roku donesie Mikuláš? A keď povie Mikuláš, robí také to gesto, akože úvodzovky. Zvyčajne dostáva nejaké ovocie, sladkosti a zvykli sme mu tam dávať aj nejakú maličkosť - hračku, omaľovánku a podobne. To, čo by chcel dostať on, sa do tej čižmy určite nezmesti, tak po tom radšej ani nepátram."

Tých "Mikulášov" je vo väčšine rodín viacero. Dedkovia, babky, strýčkovia, tety... Ani u Károlyiovcov to nie je inak. "Olivera okrem starkých obdarúvajú aj krstní rodičia. Mňa zas zvyknú prekvapiť kolegovia z práce a spolužiaci z vysokej školy." Medzi darčekmi, ktoré dostávala mamka a tými, ktoré teraz dostáva syn, vraj ani nie je veľký rozdiel. Sladkosti, ovocie a nejaké drobnosti.

Niektoré deti si s "Mikulášom" už vopred dopisujú. Oliver však list s "požiadavkami" píše až Ježiškovi. "Syn si vystrihuje veci z letákov, ktoré sa mu páčia a po ktorých túži. Nech Ježiško presne vie, čo ho ktorý darček bude stáť a nech nenosí zbytočnosti. Na tom sa stále s manželom dobre zasmejeme. Túto tradíciu sa snažíme doma dodržať." Synove sladkosti vraj rodičia nevyjedajú, pretože mamke sladké nechutí a s ockom sa syn rád podelí.

V niektorých firmách je tradíciou osláviť sv. Mikuláša. Niečo podobné, kedy sa stretne celý kolektív aj v inej než pracovnej atmosfére, sa traduje aj v TV Naša. "Každoročne sa stretávame pri kapustnici, ktorú si najprv sami spoločne uvaríme na takej malej dvojplatničke. Pri nej už roky oslávime vždy všetko."

jr

Tréner Bohumil Andrejko verí, že si topánky nečistí zbytočne

Tešili sa z kalendárov

Futbalový tréner Bohumil Andrejko žil kedysi v Stropkove pod jednou strechou s piatimi súrodencami, takže Mikuláš mal čo robiť, aby splnil detské priania a naplnil šesť párov vyleštených topánok, či v okne visiacich punčošiek.

"Pravda, nároky detí neboli také veľké ako dnes," spomína. "Žilo sa oveľa skromnejšie, a potešila nás každá drobnosť, ktorú sme tam ráno našli. Pamätám sa, že veľkú radosť sme mali najmä z čokoládových adventných kalendárov, vždy sme boli zvedaví, čo sa pod ktorým okienkom skrýva. Na Mikuláša bola u nás doma vždy taká výnimočná atmosféra, ale to k tomu sviatku patrilo. Ako chlapec som bol miništrantom v miestnom kostole, a Mikuláš nosil darčeky aj tam. Samozrejme, najlepšie obišiel ten, ktorý chodil miništrovať najčastejšie. Ja som vtedy patril medzi nováčikov, ale Mikuláš myslel aj na mňa. Pred každým domom sa zastavil, a nechýbal ani čert s tými vidlami. Ako deti sme potom za nimi behali od domu k domu, bola to pre nás veľká zábava. Na vidieku, či v menších mestách, sú to veľmi pekné zvyky."

U Andrejkovcov vyčkávajú Mikuláša dodnes, aj keď ich deti už dávnejšie vyrástli. "Máme však ročnú vnučku, ktorá má narodeniny presne vtedy ako ja, takže na Mikuláša sa tešíme s ňou. Aj keď ona to ešte veľmi nevníma. Prirodzene, aj mojou povinnosťou je vyčistiť si topánky. Pravá, ľavá, to je jedno, hlavne aby bola čistá. Mikuláša u nás vítame aj v spojitosti so mnou, aj keď už dávno nie som dieťa. Aj ja stále verím, že si topánky alebo čižmy nečistím zbytočne, a ráno tam tiež nájdem nejaké prekvapenie..."

mat

Natália Revajová-Lenártová "pucuje" topánky sebe, dcérke i manželovi

Prekvapenia nosil čašník

Niekoľkonásobná medailistka zo svetových "fitnesáckych" šampionátov Natália Revajová-Lenártová vraví, že sa ešte nestalo, aby Mikuláš niektorý rok ich príbytok obišiel. "Teraz je to najmä kvôli malej dcérke Karin, ale chodieval k nám aj vtedy, keď sme ju ešte nemali. Naše topánky vždy stáli vyčistené na parapete. ´Pucovala´ som ich sebe aj manželovi. Aj dcérku učím na to, že si musí vyčistiť čižmičky, a večer ich postaviť do okna. Väčšinou v nich nájde cukríky, teda to, čo bežne počas roka nemôže. A nechýba aj nejaká hračka." Manžel, keďže si rád zmlsne na čokoláde, sa zas teší na obligátne "Kinder vajce".

Jednoducho, ráno sú topánky a čižmy u Revajovcov vždy plné prekvapení. "Prirodzene, ten Mikuláš je imaginárny, a nikto z nás ho ešte nevidel, pretože chodí predsa iba v noci. No kvôli deťom vždy niekoho vyberieme, aby sa za Mikuláša, aj neodmysliteľného čerta, prezliekol. Vlani to bol náš čašník z nášho hotela. Na moje prekvapenie, dcérka sa nebála čerta ani Mikuláša. Možno preto, že ich poznala. Aj keď si myslím, že boli perfektne zamaskovaní. Zato niektoré deti plakali odušu, keď ich zbadali."

Natália sa už nepamätá, či Mikuláš búchal na ich dvere aj vtedy, keď bola malá ako jej Karin, ale na niekoľko stretnutí si dodnes rada spomína. "Zažila som totiž ešte ´socík´, a vtedy Mikuláš pravidelne chodieval na podnikové oslavy, pre deti zamestnancov. Každý rok som sa tešila dvakrát, z maminej i otcovej strany."

mat

Herečka Beata Drotárová mala doma živého "Mikuláša"

Tetu Vierku deti odhalili podľa očí

Herečka Beáta Drotárová vyrastala v rodine, v ktorej sa udržiavali všetky zvyky. Samozrejme, nezabúdalo sa ani na Mikuláša. "Moji rodičia mi pripravili dokonca aj prekvapenie. Boli učitelia a tak vždy požiadali nejakého žiaka, ktorý sa prezliekol za Mikuláša a navštívil nás. A nebola to len obyčajná návšteva. On sa s nami rozprával, vysvetľoval nám, kto bol Mikuláš a prečo chodí medzi deti." Túto nádhernú atmosféru z detstva preniesla aj do života svojich detí a teraz aj vnúčat. "U nás to nie je len o darčekoch. Je to o tom, že sme rodina a pri takýchto príležitostiach prežívame vzájomnú lásku a pohodu ešte intenzívnejšie."

Ako herečka mala možnosť dopriať svojim deťom rozdávanie mikulášskych darčekov aj v divadle a, kým boli deti malé, "priniesla" Mikuláša až domov. "Poprosila som kamarátku, aby deťom urobila radosť, ale moja dcéra ju napriek kostýmu odhalila. Povedala mi, že ten ´Mikuláš má také veselé oči ako teta Vierka´ a bolo po tajomstve," spomína B. Drotárová. "Jediným ´problémom´ bolo, že moje deti si nevedeli nikdy spomenúť na niečo zlé, čo vyparatili za posledný rok. Vždy tuho premýšľali, aby mohli odpovedať na Mikulášovu otázku, ale nič nevymysleli, pretože boli mimoriadne dobré."

V rodine počas sviatkov nikdy nič nevynechali nechýbali čižmičky či papučky v okne, pesničky a básničky za balíček sladkostí. "To, že obchody sú preplnené tovarom, ešte neznamená, že tam musím chodiť každý deň. Sviatky sú predsa o atmosfére a radosti i láske." K tradíciám v ich rodine neodmysliteľne patria aj babkine medovníčky. "Mama má 86 rokov a stále ich robí. Rozvoniavajú už zďaleka a začínajú sa piecť už pred Mikulášom. Máme jedinečný vlastný rodinný recept a mamka stále vraví, že tento rok to je naposledy, čo ich vyrába. No aj tak neodolá a prekvapí rodinu. Aj tohto roku som si všimla, že už nakúpila suroviny."

jr

Starosta Ján Gabštúr má svojho "súkromného" Mikuláša

Túžil po harmonike, no nedočkal sa

Starosta MČ Myslava Ján Gabštúr si spomienky na Mikuláša automaticky spája so svojím rodiskom. "Vyrastal som pri Starej Ľubovni a tam nebolo vo zvyku, aby chodil Mikuláš po dedine, skôr sa všetko odohrávalo doma, v súkromí." Za Mikuláša sa prezliekal otecko, ale darčeky mala na starosti mamka. "Dlho sme verili, že chodieva naozajstný Mikuláš, ktorý nám prideľuje darčeky, ale raz som náhodou otvoril maminu skriňu, v ktorej som objavil pripravené ´prekvapenie´."

Sklamaný vraj nebol a tešil sa naďalej. Poctivo so sestrou chystali topánky do okna a ráno sa netrpezlivo budili, či už niečo v okne pribudlo. "Väčšinou sme dostávali nejaké praktické veci. Ponožky, šáliky, rukavice. Samozrejme, nechýbala ani čokoládka, či ovocie." Ako dieťa veľmi túžil po harmonike, ale tej sa nedočkal. "Harmonika nebola lacná, takže mi ju rodičia nemohli kúpiť. Keď som bol dospelý, vravel som otcovi, že som mohol hrávať a zabávať ľudí, keby som ju bol dostal."

Teraz má už dospelé deti, ale keď prídu, vždy im niečo s manželkou pripravia. "Kým boli malé, nikdy sa na Mikuláša nezabúdalo. Ani neviem, odkedy vedeli pravdu, že ten Mikuláš, to sú vlastne rodičia. Asi im to povedali v škole."

Ako starosta darčeky nerozdáva, na to majú kolegu. "Môj zástupca je rodený Mikuláš, ešte sa aj naňho podobá," smeje sa. "Má aj Mikulášsky kostým, v ktorom obdarúva detičky. Takže aj ja mám svojho súkromného Mikuláša."

J. Gabštúr si myslí, že spomienka na Mikuláša a zachovávanie tradícií má svoj význam aj v dnešnom pretechnizovanom svete. "Mikuláš bol dobrý a štedrý. To sú vlastnosti, ktoré treba živiť. Spomienka na niekoho takého nás nabáda, aby sme aj my boli dobrí a štedrí voči ostatným. A nielen počas sviatkov, ale celý rok." Ak by si mohol dnes od Mikuláša niečo zaželať, bolo by to vraj zdravie pre celú rodinu. "Ani tie peniaze, ani darčeky nemajú význam, ak človek nemá zdravie," dodáva J. Gabštúr.

jr

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári