Odkedy má deti, jej pohľad na svet sa úplne zmenil
Známu a úspešnú slovenskú spisovateľku Petru Nagyovú Džerengovú, rodáčku z Košíc, sme oslovili v čase, keď má v jej živote a rodine pribudnúť ďalší, už štvrtý malý človiečik. Čitatelia iste poznajú jej štyri knhy, ktoré vyšli vo vydavateľstve Ikar. Piata na svoje vydanie práve čaká. Jej autorka bola ocenená cenou Debut roka za rok 2005 a od stredy je držiteľkou Zlatej knihy vydavateľstva Ikar za 25 tisíc predaných výtlačkov dvoch kníh: Chcem len tvoje dobo a Nepýtaj sa, kde som.
Asi prvou témou týchto dní v rodine P. Nagyovej Džerengovej je blížiaci sa pôrod. "Temín mám počas vianočných sviatkov, ale lekári by ma chceli mať ´u seba´ už skôr. Takže uvidíme. Snáď oslávime ešte pred odchodom do pôrodnice príchod Mikuláša. Snažím sa aspoň nakúpiť všetko potrebné vrátane vianočných darčekov." Dnešné prístroje dokážu odhaliť pohlavie dieťatka. Aj u Nagyovcov vedia, že to malé, ktoré sa k nim chystá prísť, bude mať v priezvisku koncovku "ová". "Naše bábo vyzerá podľa ultrazvuku na dievčatko, takže meno máme zatiaľ iba dievčenské. Ak sa lekári náhodou nepomýlili, tak bude Klára. Chlapčenské meno sme ani nevyberali."
Byť tesne pred pôrodom, zabezpečovať celej rodine Vianoce a písať ďalšiu knihu, to chce naozaj guráž a silného ducha. "Momentálne dopisujem novú knihu. Pôvodný termín, ktorý som si dala, ale nestihnem. Je ťažké prinútiť sa pracovať systematicky, lebo nemám v sebe dosť vnútorného nutkania, keďže sa sústreďujem sa na bábätko. Malo by prísť na svet každú chvíľu a to ma napĺňa natoľko, že písanie ide bokom. Takže momentálne netuším, kedy kniha bude vonku. Mám už ale hotových vyše 400 strán."
Písanie popri už veľkých a dosť samostatných deťoch jej vraj išlo doteraz celkom dobre. "Teo má 11, Leo 10 a Lóra 7 a pol roka. Čo však bude, keď sa narodí naše ďalšie bábo, netuším. Ale pamätám si, že keď sa narodili chlapci, písala som tiež, hoci menej. Vždy vtedy, keď spali." Na súrodenca sa všetky deti veľmi tešia a už teraz sa dohadujú, kto ho bude kočíkovať. Mama preto dúfa, že im to nadšenie vydrží. "Okrem toho, oproti minulosti, sa zmenilo aj to, že moji rodičia sa prisťahovali z Košíc do Bratislavy. Vždy, keď potrebujem pomoc, mi veľmi radi pomôžu."
Bežný deň u Petry vyzerá tak, že ráno urobí desiate, naháňa deti a vyrážajú do školy. "Máme ju asi 15 minút pešou chôdzou od domu. Po ceste späť si kúpim noviny, pretože na tých som závislá," smeje sa svojej "neresti". "Po príchode domov si urobím kávu a prelistujem noviny. Upracem ranný neporiadok a okolo desiatej sadám k stroju. Píšem asi do dvanástej, dám si obed a pauzu do jednej hodiny. Potom píšem približne ešte hodinu a pol. Závisí to od toho, aký je deň a aké krúžky majú decká. Okolo piatej prichádzame s deťmi domov. Učíme sa, varím, nasleduje spoločná večera, kúpanie... Okolo deviatej, keď zaľahnú, čítam im každý deň hodinu, niekedy i viac, keď máme rozčítaný napínavý príbeh. Potom žehlím alebo si čítam. Spať sa snažím ísť do polnoci. Nikdy som nebola veľký spáč, takže mi stačí tých šesť hodín."
Aj keby Petra nepracovala doma, bolo by náročné postarať sa o tak veľkú rodinu. Preto je pomoc najbližších nevyhnutná. "Doma mi pomáhajú s upratovaním deti. Cez víkend vysávajú, polievajú kvety, starajú sa o zajačika, utierajú prach. Ostatné robím sama. S rozvozom detí po krúžkoch mi občas pomáhajú rodičia. Môj tatko porobí aj všetky mužské práce, ako kosenie, či výmena žiaroviek, keďže môj manžel dochádza každý deň do práce do iného mesta a prichádza pomerne neskoro."
Pohľad človeka na svet sa mení. Mení sa vekom, dôsledkom prežitých problémov, v svetle ktorých sa menej dôležité udalosti stávajú len úsmevnou príhodou. "Môj pohľad na svet sa úplne zmenil odkedy mám deti. Napríklad aj tak, že veci, ktoré ma predtým dokázali trápiť, sú mi ukradnuté. Deti mi dali akúsi vnútornú istotu alebo sebaistotu, ktorá mi možno predtým chýbala. Bola som dosť precitlivená. S deťmi som sa stala celistvejšou osobnosťou. Dokázala som sa prijať, aká som a netrápiť sa nad tým, či ma niekto vidí inak, aká som v skutočnosti. Moje deti sú pre mňa tým najlepším, čo sa mi mohlo prihodiť. S nimi je svet zábavnejší, zmysluplnejší a farebnejší. To, že mám rodinu, beriem s pokorou a vďačnosťou, nie ako samozrejmosť. O to viac, že dnešný svet rodine veľmi nepraje."
P. Nagyová Džerengová však svet nevníma len očami matky, ale aj očami úspešnej spisovateľky. "Sledujem svet pozornejšie, vnímavými očami, fascinuje ma svojou mnohotvárnosťou a zaujímavosťou. Pozorujem ho a snažím sa o to, aby som aspoň trochu z neho mohla preniesť do svojej tvorby. A, čo je hlavné, baví ma byť jeho súčasťou, baví ma žiť svoj život tu a teraz."
Stranu ..........
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
