V novinách si zatiaľ pozerá iba obrázky,

pretože okrem svojho mena iné prečítať nevie

Pavol Majerník je rodákom z Vrbového pri Piešťanoch, ale najproduktívnejšie obdobie svojho futbalového života prežil na východe Slovenska, rok a pol v druholigových Ličartovciach, a dve sezóny v corgoňligovom MFK Košice. Z tohto tímu má aj spomienku na svoj prvý, a veľmi pravdepodobne i posledný štart v národnom mužstve, pred dvoma rokmi nastúpil na necelú polhodinku v prípravnom dueli proti Spojeným arabským emirátom.

Odvtedy sa veľa zmenilo. Vedenie MFK Košice v 29-ročnom defenzívnom stredopoliarovi už zrejme nevidelo perspektívneho hráča, a jemu sa zas nezdala zmluva, ktorú pred neho postavilo po skončení minulej sezóny. K ďalšej dohode nedošlo, a tak sa Paľo rozhodol pre radikálnu zmenu vo svojej kariére - dal sa zverbovať do legionárskych služieb. Keď nevyšla cesta na západ, do moravského Zlína, pobral sa iným smerom, na juh, na Peloponézsky polostrov. Jeho manažér, ale najmä známy slovenský tréner niekoľko rokov pôsobiaci v Grécku, Jozef Bubenko, ho zlákali do popredného druholigového tímu Olympiakos Volos. "Nie je to môj manažér, pretože ho nemám podpísaného, ale on mi do Grécka pomohol. Pôvodom je totiž Grék, a má dobré kontakty s trénerom Bubenkom, s ktorým dohodli môj kontrakt. Bolo to konkrétne, tak som sa rýchlo rozhodol, že tam pôjdem. S pánom Bubenkom som sa osobne nepoznal, aj preto, že už štyri roky trénuje v Grécku, ale asi ma na Slovensku trochu sledoval, pretože mi volal, že má o mňa záujem, keď som bol voľný."

Načasovali to dobre, pretože Pavol stihol s jeho mužstvom absolvovať celú letnú prípravu, a keďže sa uchytil v základnej zostave, aj jeho zásluhou sa nevlastný brat oveľa populárnejšieho Olympiakosu z Pirea drží postupových priečok súťaže "B Ethniki", ako znie názov gréckej druhej ligy. Po 12. kole figurujú červeno-bieli na 5. mieste osemnásťčlenného pelotónu, a aj keď ich od poslednej postupovej pozície delí momentálne šesť bodov, stále patria do užšieho okruhu prvoligových kandidátov. Minulú nedeľu sa museli uspokojiť s jediným bodíkom po bezgólovej remíze na pôde priemerného tímu Veria FC, ale túto nedeľu majú v pláne plný bodový zisk na vlastnom ihrisku proti štrnástemu celku tabuľky PMAS Agrotikos. "Asi najväčším zážitkom bol pre mňa zatiaľ posledný domáci zápas s Ethnikos Pireus, v ktorom sme síce dvakrát viedli, ale víťazstvo 3:2 sme napokon ratovali gólom v štvrtej minúte nadstaveného času..."

V Bubenkovej jedenástke sa Paľo na jeseň neobjavil len dvakrát, jeden zápas vynechal pre zranenie, raz pykal za vylúčenie. "Červenú kartu som dostal po druhej žltej. Bolo to za bežný faul, nie preto, že by som musel v Grécku svoju hru viac pritvrdiť. Nemyslím si, že by sa tam hralo agresívnejšie ako u nás. Ale musel som predsa spoznať aj tamojšiu disciplinárku..." smeje sa slovenský legionár. Zatiaľ mu chýba ešte gólový príspevok do klubových štatistík, aj keď z postu defenzívneho záložníka sa góly strieľajú ťažšie ako z hrotu útoku. "K streľbe sa v zápasoch dostávam zriedkavo, lebo mám dosť defenzívnej roboty. Ale nesťažujem si, pretože na tom poste som zvyknutý hrať z Košíc. Nie som síce strelec, ale verím, že už v najbližšom zápase by som sa mohol v mančafte zapísať aj gólovo."

S tým vlastným ihriskom to zatiaľ celkom nesedí. Olympiakos je totiž momentálne iba v podnájme na miestnom olympijskom štadióne (kde sa v roku 2004 hralo niekoľko zápasov olympijského futbalového turnaja), a hráči čakajú, kým sa v ich 9-tisícovom stánku ujme čerstvo zasiata tráva. "Nový trávnik je už síce položený, ale chvíľu to ešte potrvá, kým na ňom budeme môcť hrať zápasy a trénovať. V pohode však môžeme využívať novopostavené tréningové centrum, kde máme výborné podmienky. Súperov však vítame zatiaľ na olympijskom štadióne, ktorý sa mi zdá veľmi veľký (jeho kapacita je takmer 25-tisíc divákov - pozn. red.). Na naše domáce zápasy chodí pravidelne okolo päťtisíc fanúšikov, čo je, podľa mňa, výborná návštevnosť. Naši priaznivci sú vynikajúci, vedia vytvoriť parádnu atmosféru." Aj keď divočina, akú poznáme trebárs z aténskych derby, nemá v pokojnom 80-tisícovom Volose živnú pôdu. "Gréci sú doslova zažratí do futbalu, ale ešte som tu nezažil žiadne výtržnosti."

Možno preto, že mesto Volos vybudovali tak trochu odruky, približne na polceste medzi severnejšie ležiacim Solúnom a južnejšími Aténami. "Je to prímorské mesto, ale aj keď je tu dosť pláží, nie je to až také vychýrené letovisko medzi turistami, tí chodia dovolenkovať skôr na južnejšie ostrovy. Momentálne tu máme okolo osemnásť stupňov, a dôkazom, že sa ešte stále dá kúpať, je náš tréner Bubenko. On chodí do mora pravidelne, aj teraz, asi je na to za tie roky zvyknutý. Aj ja mám veľmi rád vodu, kúpanie v mori milujem, ale teraz by som asi nešiel. Neviem, čo by tá studená voda urobila s mojím organizmom. Určite tu však teplota v zime neklesne pod nulu, rátam, že bude maximálne osem až desať stupňov." Aj keď hory sú od mesta čo by kameňom dohodil, a v zime sú občas ukryté pod bielou perinou, takže sa tam oddá aj s lyžami vyšplhať. "V lete sme tam boli s mužstvom na sústredení, a vraveli, že je to hojne navštevované lyžiarske stredisko. Samotný Volos je veľmi príjemné mesto, je v ňom zopár klasických gréckych kostolíkov, aj keď kvôli antickým pamiatkam si treba vyraziť skôr do Atén alebo Thessaloník. Zatiaľ som tam bol len futbalovo, a na obzeranie pamiatok nebolo času. Ale aj vo Volose sú miesta, kde sa dajú tráviť voľné chvíle. Je tam pekný prístav, kde sa dá poprechádzať, alebo aj početné kaviarničky, kde sa dá posedieť."

Na grécku kuchyňu si Paľo rýchlo privykol, občas si niečo "ukuchtí" sám doma, niekedy je pohodlnejšie zájsť do reštaurácie. "Strava je v pohode. Väčšinou ryby, cestoviny, špagety, dá sa na to zvyknúť. Keď tu bola za mnou manželka, varili sme si doma." V dvojizbovom byte, ktorý dostal od klubu. Vraj mu to z neho k moru trvá pešo iba desať minút, na štadión však chodieva autom. "Tiež asi desať minút, podľa toho, aká je premávka. Hráči, ktorí do mužstva prišli, dostali k dispozícii Hyundai. Mne to stačí, ja si na autá až tak veľmi nepotrpím."

Olympiakos Volos má na súpiske okrem troch Slovákov (Majerníka, trénera Bubenka i jeho asistenta Jozefa Pavlíka) aj piatich Juhoameričanov, ba i jedného Francúza. "Domáci spoluhráči ma prijali v pohode, aj keď v ich rodnom jazyku si spolu ešte nemôžeme podebatovať. Aj do mesta chodievam zatiaľ s asistentom trénera Jožkom Pavlíkom, ktorý hovorí po grécky perfektne. Ja by som si na konverzáciu s miestnymi ešte netrúfol. Až na futbalovú terminológiu, ktorú som sa za tie štyri mesiace naučil. No s nadávkami je to tu oveľa jednoduchšie ako na Slovensku, v tom na Slovákov asi nikto nemá. Gréci používajú ako nadávku jediné slovíčko - malaka. A slúži im na všetko..."

V kabíne, hoc väčšina domácich hráčov hovorí aj po anglicky, je úradnou rečou gréčtina. "Musia sa s tým zmieriť aj Argentínčania. Jeden z nich už predtým pôsobil na Cypre, takže nemá problém, ale ostatní sú na tom podobne ako ja. Tréner Bubenko vedie predzápasové porady po grécky, takže niekedy je to trošku komplikovanejšie, a nám, zahraničným hráčom, treba niektoré veci tlmočiť."

Aj keby chcel, Paľo si zatiaľ o zápasoch svojho mužstva v miestnych novinách veľa prečítať nemôže. "O futbale, i o našich zápasoch, sa v nich píše veľa, no zatiaľ viem rozlúštiť akurát to, ako vyzerá moje meno v zostave Olympiakosu. Inak si v novinách pozerám iba obrázky..." To si radšej zasurfuje na internete, a pozbiera všetky novinky o klube, v ktorom donedávna pôsobil. "Samozejme, našu ligu, a zvlášť Košičanov, pravidelne sledujem. Na internete som každý deň. Sem-tam sme si s niektorými bývalými spoluhráčmi často aj volali, ale teraz už menej. No určite nie preto, že sa im v druhej časti sezóny prestalo dariť..."

Futbal, ten televízny, je preňho aj relaxačným programom. "Rád si pozriem v televízii najmä grécky futbal, pretože je veľmi kvalitný. Najvyššia súťaž tam beží prakticky celý týždeň, od pondelka do nedele, ale veľký priestor má aj druhá liga, z každého kola vysielajú aspoň jeden priamy prenos, nechýbajú samozrejme zostrihy aj z ďalších zápasov." A keď sa mu máli, prepne na kanál, ktorý chrlí súboje z anglickej Premier League, španielskej La Ligy či talianskej Serie A.

S Olympiakosom Volos podpísal kontrakt na dva roky, a zatiaľ je s týmto krokom do futbalovej budúcnosti spokojný. "Samozrejme, nejaký čas som potreboval na to, aby som sa v Grécku trochu otrkal, pretože je to trochu odlišná mentalita, v mnohom iné ako na Slovensku, ale myslím, že sa mi tu celkom darí. Niekto možno povie, že je to len druhá liga, ale je to veľmi kvalitná súťaž. Nečudo, že v každom klube je kopec legionárov, nielen z Európy, ale aj z Brazílie či Argentíny. Musel som si zvyknúť aj na to, že celá sezóna prebieha prakticky bez prestávky, akurát na Vianoce budeme mať asi týždeň voľno. Kým na Slovensku sa rozbiehajú súťaže už v polovici leta, v Grécku sa začína hrať až v septembri. Ale mne to celkom vyhovuje, aspoň nemusím ísť na zimné sústredenie ako u nás doma. Myslím, že každý futbalista behá radšej v zápase po ihrisku ako niekde bez lopty po horách."

Ani celý kontrakt nemusí byť druholigový, pretože klubové vedenie s trénerom Bubenkom má chúťky pohybovať sa v elitnejšej spoločnosti akou je "B Ethniki". "Zatiaľ sme stále v hre o postup. Sme v kontakte so špičkou, s vedúcou trojicou, šesťbodová strata na tretie, postupové miesto, sa dá určite dohnať. Za postup sú vypísané pekné prémie, ale nechcite odo mňa, aby som ich prezrádzal. Ani to, čo bude, keď mi tu vyprší dvojročná zmluva. O tom je ešte predčasné rozmýšľať, radšej sa sústredím na najbližší zápas." A nákup darčekov, lebo Vianoce sa už blížia. "21. decembra hráme posledný zápas v roku, takže dúfam, že sa dostanem aspoň na sviatky domov, k rodine. Teším sa však, že manželka s malým Maximiliánom prídu čoskoro za mnou do Grécka. Synček totiž cestu lietadlom už v pohode zvláda. Keď za mnou boli prvý raz, mal iba dva mesiace, a celý let prespal." Skúsený futbalista sa teší, že čochvíľa bude rodinka v Grécku pokope.

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári