Poštárka otvárala cudzie listy, lebo v nich očakávala valuty
Stalo sa vám niekedy, že ste stretli nejakého príbuzného a len tak medzi rečou ste sa dozvedeli, že vám poslal list, no vy ste žiadny nedostali? Nuž aj také čosi sa stáva. Zvlášť vtedy, ak má niektorú časť trasy, ktorú každá zásielka absolvuje, na starosti nejaká "dlhoprstá straka". Tej sa totiž z rôznych príčin, no väčšinou zištných, zachce obsah listu poznať a preto ho otvorí. Či zvedavú poštárku to, čo vo vnútri nájde, aj poteší, môžeme iba hádať. Isté je však to, že tým sa putovanie zásielky k adresátovi skončí. Presne ako to bolo v prípade istej košickej poštárky, ktorá s obľubou otvárala cudzie listy. Ešte šťastie, že ju nadriadení odhalili a oni aj súdy neskôr potrestali.
Pani Alžbeta S. pracovala na Pošte 2 pri železničnej stanici. Náplň práce mala rôznu a medzi iným aj rozdeľovanie pošty, väčšinou listov, do jednotlivých priehradok. Práca to bolo monotónna a určite nemala znaky atraktívnej činnosti. To však pani Alžbete vôbec nevadilo, podobne ako pomerne nízke finančné ohodnotenie. Od istého času totiž prišla na to, že v tých obálkach sa ukrývajú veľké tajomstvá. Samozrejme, nie v podobe písmenok, slov a viet, ale papierových bankoviek, ktoré solventní zahraniční odosielatelia posielali košickým adresátom. Strčiť 20, 30 či 100 dolárov do listu im totiž pripadalo lacnejšie, ako zaslať ich drahšie ako hotovosť.
Kto sa spoliehal na čestnosť všetkých pracovníkov slovenských pôšt mal vyhrané iba v prípade, že sa jeho list nedostal do rúk 53-ročnej pani Alžbety. Tá totiž každý, ktorý jej aspoň trochu pripadal zaujímavý, dala jednoducho bokom a neskôr otvorila. Nie vždy bola svojim odhadom úspešná a neraz našla v obláke skutočne iba list. No ak jej tip vyšiel, v listoch nachádzala raz americké doláre, inokedy nemecké marky, anglické libry či francúzske franky. Nepohŕdla ani českými korunami. Koľkokrát si takto prilepšila k domácemu rozpočtu, ostane navždy záhadou. No možno by sa tak dialo dodnes, keby inšpekcia bezpečnosti poštovej prevádzky nezačala čosi tušiť. Najprv to bolo iba podozrenie, neskôr istými indíciami podložené presvedčenie. Aby ale "straku" nevyplašili a chytili priamo pri čine, počkali si na vhodný okamih. A ten v istú májovú noc v roku 1999 prišiel...
Pani Alžbeta nastúpila na nočnú zmenu, akých dovtedy absolvovala nespočet. Mala ich rada, lebo vtedy sa po prevádzke ponevieralo menej ľudí a ona mala viac možností, ako listy nedať tam, kam patria, ale do svojho vrecka. V tú osudnú noc ich bolo jedenásť. Niektoré z USA, iné z Kanady, Španielska, Malty, Talianska i z Česka. Čuduj sa svete, jeden bol dokonca "domáci". No nie hociaký. Pani Alžbetu na ňom zaujalo to, že bol adresovaný vtedajšiemu prezidentovi Rudolfovi Schusterovi. Počas prestávky ho spolu s ostatnými v šatni otvorila a obsahy skontrolovala. Nevedno, či bola spokojná, no po krátkej exkurzii do cudzieho súkromia vložila listy do igelitovej tašky a odložila vo svojej šatňovej skrinke. Je ľahké si domyslieť, ako by skončili. Samozrejme, ráno po opustení pracoviska niekde po ceste v koši...
"Boh pošty" si však v túto noc povedal DOSŤ! Pri kontrole počas akcie, ktorá bola zameraná na odhaľovanie páchateľov nedovolenej manipulácie so zásielkami, požiadali inšpektori pani Alžbetu, aby im ukázala obsah svojej skrinky. Síce sa chvíľu ošívala, ale na výhovorku, že práve stratila kľúče, by jej neskočilo ani malé dieťa. Preto dúfajúc, že do igelitky jej nikto nepolezie, napokon skrinku otvorila. Ani nedýchala, keď sa jej začali hrabať vo veciach a bola na pokraji infarktu, keď vzali do rúk igelitku s kontrabandom. Tvrdiť, že nechápe, ako sa tam tie cudzie listy dostali, už nemalo zmysel.
"Predpokladala som, že v niektorých dopisoch budú slovenské peniaze alebo valuty," priznala sa "straka" šéfovi, keď mala svoju záľubu v ich otváraní nejako vysvetliť. "V minulosti som počula od svojich spolupracovníkov, že si takýmto spôsobom môžem prilepšiť." Ich mená, samozrejme, neprezradila. A nikto z jej nadriadených s tým ani nerátal. No výhovorku, že v osudnú májovú noc "to" urobila po prvý raz, mohli pokojne považovať za vtip. Dokázať opak jej však nemohli, rovnako ako vyvrátiť tvrdenie, že si vďaka listom neprilepšila rozpočet ani o deravý groš. Do kategórie sci-fi ale mohli zaradiť jej ubezpečenie, že po skončení zmeny chcela otvorené listy zalepiť a zatriediť tam, kam patrili...
S pani Alžbetou jej zamestnávateľ spísal protokol a tým sa skončila nielen jej nočná zmena, ale našťastie pre tisícky klientov pošty, i jej pracovný pomer. Samozrejme, ani výpoveďou zo zamestnia sa kauza chamtivej poštárky neskončila. Keďže na podobné prípady myslí Trestný zákon, obvinená bola z trestného činu porušovania tajomstva prepravovaných správ. Prípad sa dostal na stôl vyšetrovateľa, kde už pani Alžbeta vyrukovala s inou taktikou. "Tie listy som neotvárala kvôli peniazom. Chcela som ich obsah preštudovať preto, aby som sa dozvedela, ako žijú ľudia v zahraničí." Vraj preto, lebo jej syn chcel odísť žiť do zahraničia, no ona ho odhovárala. Aby mala nejaké argumenty, v listoch sa zrejme chcela dočítať, ako sa tam na "západe" zle žije. Na otázku, či je teda nepravdivé jej prvotné priznanie o finančných pohnútkach, kvôli ktorým listy otvárala, odpovedať odmietla.
Samozrejme, okrem pani Alžbety boli v rámci vyšetrovania vypočutí všetci adresáti zadržaných listov. Tí svorne potvrdili, že žiadne peniaze v dopisoch neočakávali. Akurát výpoveď jedného z nich naznačila, že poštárkou otvorený list nemusel byť prvý a jediný, ktorý mal taký zvláštny osud. Od tety v Amerike, ktorá inak písavala na Slovensko pomerne často, vraj nedostal žiadnu správu tak dlho, až sa obával toho najhoršieho. "Mali sme vážne podozrenie, že zomrela a neboli sme o tejto udalosti informovaní. Hoci nie takto, napokon sme radi, že sme sa dozvedeli, že žije." Nie je vylúčené, že teta svojim rodákom listy spoza Atlantiku posielala, no niekto ich na košickej pošte po otvorení zlikvidoval. A vôbec to nemusela byť iba pani Alžbeta...
Hoci ju potrestal aj zamestnávateľ, zadosť musel dostať aj zákon. Od okresného súdu vyfasovala zvedavá poštárka 12 mesačnú basu s podmienečným odkladom na jeden rok. Aby sa nemusela ďalej ťahať po súdoch, pani Alžbeta sa vzdala odvolania.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
