Na ľudskej hlúposti ho vie najviac rozčúliť, keď ju pozoruje na sebe

Milan Lasica slovenský humorista, dramatik, herec, scenárista, prozaik, textár, režisér, moderátor a spevák. Stretli sme sa s ním nedávno pred predstavením komédie, ktorú Košičania zhliadli v rámci Višegrádskych dní 2008 v Historickej radnici.

Konverzačná komédia "Půldruhé hodiny zpoždění" je hereckým koncertom Milana Lasicu a českej herečky Dany Kolářovej (spolu na snímke). Hovorí o vzťahu manželov, ktorí spolu žijú 25 rokov. "Je o problémoch, ktoré sa v manželstve bežne vyskytujú, o konfliktoch a snoch, manželovej nepozornosti voči manželkiným túžbam," vysvetľuje mužský hlavný hrdina. "Je o všetkom, čo manželstvo obsahuje a čo sa dá povedať spôsobom, ktorý nás pobaví."

M. Lasica doplnil do zoznamu toho, čo v umení dokáže, aj funkciu šéfa Divadla L+S. Pre niektorých umelcov je predstava, že majú niekoho alebo niečo menežovať, nepredstaviteľná. "Robím to už tak dlho, že ani neregistrujem, či som si zvykol alebo nezvykol. Prosto to robím. Najlepšie je nad niektorými vecami veľmi nerozmýšľať." M. Lasica okrem toho, že pracoval ako herec v divadle, nebol v inom, "civilnom" pracovnom pomere, aj keď k tomu mal raz veľmi blízko. "Bolo v mojom živote obdobie, kedy to vyzeralo, že bude nevyhnutné sa zamestnať mimo divadlo. Otec mi našiel prácu na Jednotnom roľníckom družstve. Mal som byť kŕmič dobytka. Bola to celkom lákavá záležitosť, pretože bolo treba robiť dve hodiny popoludní a dve hodiny v noci približne od tretej do piatej. Dokonca som si vedel predstaviť, že by som to mohol robiť. No napokon k tomu nedošlo, lebo som sa predsa len dostal do divadla, do Novej scény v Bratislave." V divadle mal äčšinou šťastie na šéfov, ktorí boli zároveň jeho režisérmi a s ktorými si rozumel. "Neobsadzovali ma z dôvodu, že som tam bol zamestnaný, ale preto, že som to bol ja, takže nemám so šéfmi nejaké zlé skúsenosti."

V jednej televíznej relácii Boris Filan upozornil na prirodzenú a krásnu

slovenčinu M. Lasicu. On sám mal to šťastie, že sa nemusel "učiť po

slovensky", keď sa rozhodol byť hercom. "Vy, Košičania, máte košický

akcent, ja som sa akcentu nemusel zbavovať. Tak, ako rozprávam teraz,

tak som hovoril od mala, lebo som bol obklopený rodinou pôvodom zo

stredného Slovenska. Mali sme blízko k spisovnému vyjadrovaniu a k

spisovnému akcentu slovenčiny, takže som s tým nemal nejaké zvláštne

problémy." Slovenčina, ako každý živý jazyk, sa mení a vyvíja, dopĺňa sa novými výrazmi. V posledných rokoch cítiť na nej silný vplyv angličtiny. "S tým sa nedá nič robiť. Angličtina je tým, čím bola v stredoveku pre ľudí, ktorí žili v Európe, latinčina. Dá sa povedať, že je to akokeby úradný

jazyk. A to, že prenikajú cudzie výrazy do nášho jazyka, nepovažujem za

tragédiu. Jazyk si s týmto vplyvom poradí - preberie všeličo, spracuje

to a to, čo sa mu nehodí, zlikviduje."

Niektorí slovenskí herci mali, čo sa týka filmovania, dlhšiu a nedobrovoľnú pauzu, lebo na Slovensku sa istý čas nenakrúcalo takmer nič. M. Lasica patrí medzi hercov, ktorí boli a stále sú často obsadzovaní vo filmoch, nakrúcaných v Čechách. Aj vzťah českých divákov k domácej produkcii je odlišný od situácie na Slovensku. Slovenské kiná skôr vypredajú hľadisko pri americkom, než slovenskom filme. "Americké filmy majú jednu veľkú výhodu. Keď sa premieta nový film, tak má najvyššiu návštevnosť na Slovensku, v Japonsku aj v Indii. Skrátka všade, pretože všade tomu rozumejú. Aj ja mnohé americké filmy milujem. Tie staré, ktoré patria ešte do nemej éry, aj niektoré nové. Rád si pozriem aj akčné filmy, ale medzi nimi si vyberám, pretože niektoré sa mi zdajú už veľmi pretechnizované. Triky v nich sú natoľko dokonalé a scény niekedy natoľko agresívne, že človek prestáva vnímať príbeh a začína sa zaoberať tým, ako dômyslene sú tie triky urobené. Ja si myslím, že ten príbeh by predsa len mal byť najdôležitejší."

M. Lasica je známy tým, že dokáže šarmantným spôsobom obrátiť na žart čokoľvek. Medzi ľudské vlastnosti, ktoré sa mu zdajú zábavné, zaradil hlúposť. "Na ľudskej hlúpostí sa rád zasmejem, ale zároveň ma dokáže rozľútostiť a rozčúliť. Najviac ma vie rozčúliť, keď to pozorujem na sebe. Kým hlúposť človek pozoruje na druhých, tak to je smiešne, no, keď to pozoruje na sebe, tak sa cíti trápne." Ak má niekto toľko aktivít a povinností ako Milan Lasica, musí mať veci dobre zorganizované, aby všetko stíhal a zrejme musí byť vnútorne disciplinovaný. "Môžem o sebe povedať akurát to, že som dochvíľny, ale veľmi často odkladám povinnosť na neskôr. Hľadám si náhradnú činnosť, aby som nemusel robiť to, čo je práve potrebné urobiť."

Po toľkých rokoch "praxe" sa už na predstavenia nezvykne nejako zvlášť pripravovať a zvyky po predstavením sa tiež zmenili. "Predstavenie, s ktorým sme teraz v Košiciach, som už hral vyše stodvadsaťkrát, takže sa už veľmi pripravovať nemusím. No a po predstavení, v posledných rokoch, najčastejšie idem rovno domov. Zvyknem si pozrieť televíziu, rozprávam sa s manželkou a čítam. Aj teraz mám rozčítanú fantastickú knihu o košickom rodákovi Denníky Sándora Máraya a môžem povedať, že je to fascinujúce čítanie."

Mnohí ľudia majú aj mnoho názorov a definícií umenia. Niekto tvrdí, že umenie má poúčať, pranierovať, zabávať... M. Lasica si myslí, že umenie má vyvolávať emócie. "Funkciou umenia je zaujať, potešiť, dojať... prosto hlavne vyvolať v človeku niečo pozitívne."

Stranu pripravila: Jarmila REPOVSKÁ

Autor: Anjel Dominik, čerti

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári