Keby gádža učil rómčinu pred 20 rokmi, komunita by ho považovala za zradcu
Odkedy má Slovensko otvorené hranice, vzrástol medzi ľuďmi záujem o cudzie jazyky. Na školách a v rámci rôznych kurzov najviac letí angličtina, nemčina, španielčina či francúzština. Nie v pozadí každého štúdia cudzej reči však musí byť snaha dorozumieť sa v zahraničí. Príkladom je kurz rómskeho jazyka, ktorý v Košiciach vstúpil v októbri do druhého ročníka. Jeho účastníkov láka naučiť sa nielen rómčinu, ale jej prostredníctvom spoznať bližšie rómsku mentalitu, históriu, kultúru a zvyky.
Kurz rómčiny vlani zriadil a doteraz vedie rodený Košičan František Eku Mižigár. Najprv vyštudoval hudobno-dramatický odbor s maturitou na Strednej odbornej škole na Exnárovej ulici, potom absolvoval 1. ročník na Vysokej škole sv. Alžbety a M. Bellu, odbor sociálna práce a zdravotníctvo. "Na začiatku druhého ročníka som štúdium prerušil. Mám totiž množstvo iných aktivít a nedokázal som ich zladiť časovo tak, aby som niektorú nezanedbával. Na ´vysokú´ sa chcem vrátiť, no ešte neviem, kedy." Medzi hlavné Ekuho aktivity patrí príprava rómskych workshopov, poradenstvo v komunitno - sociálnej oblasti, príprava projektov pre mimovládne organizácie a v neposlednom rade, hranie v rómskej kapele Trival.
Otvoriť kurz rómskeho jazyka nebol Ekuho nápad. S touto myšlienkou za ním v roku 2006 prišli dve účastníčky hudobného workshopu ROMIPEN. Organizuje sa každý rok a jeho súčasťou je aj krátky blok rómskeho jazyka. "Tie dievčatá boli zo združenia Priatelia Zeme a asi rok do mňa ´hučali´, že pre výkon svojej práce potrebujú ovládať rómčinu. Nie učebnicovú, ale hovorovú, lebo tej, čo sa učí z kníh, niekedy nerozumejú ani Rómovia." Eku teda "podľahol" a vlani kurz otvoril. Prvých účastníkov nebolo veľa. Spomínané dve dievčatá a niekoľko známych, ktorým by sa získané vedomosti zišli pri ich práci.
Hoci Eku nemal s podobnými aktivitami skúsenosti a ani sám poriadne nevedel, do čoho ide, kurz mal úspech. Preto sa v ňom tento rok od októbra rozhodol pokračovať. Z niektorých "prvákov" sa stali druháci, ku ktorým pribudlo pár nováčikov. "Po zverejnení inzerátu si prihlásilo asi 25 záujemcov. Mnohým to však časovo nevychádzalo, takže sa napokon vykryštalizovala asi osemčlenná skupinka. Niektorí ďalší mi navrhli individuálne stretnutia a uvidím, ako by to časovo vychádzalo mne. Možno neskôr."
Účastníci kurzu sa stretávajú vo štvrtok podvečer. Všetci spolu, pokročilí aj začiatočníci. Tí prví si opakujú staršie učivo a druhým zas pomáhajú ľahšie vstrebať nové. Eku síce má na každé sedenie pripravený plán, no prispôsobuje ho aktuálnej situácii. Ak treba, vysvetlí, čo ostalo nepochopené z minulého týždňa a až potom pristúpi k novému učivu. Obvykle sú to slovíčka a ich správne využitie v hovorovej reči. Popri tom sa "študenti" dozvedia aj niečo o rómskej histórii, kultúre či zvykoch. Známky síce nedostávajú, ale domáce úlohy áno. Obvykle preložiť pár viet, aby aj sami pracovali s textom a overili si, či sa na nich počas lekcie niečo "nalepilo"...
"Naučiť sa slovíčka nie je ťažké," hodnotí Eku svojich zverencov. "Ak majú nejaké problémy, tak je to spájanie do viet a správne skloňovanie alebo časovanie. Rómčina, hoci si to možno niekto myslí, nie je jednoduchý jazyk. Dôležitý je napríklad aj prízvuk, akým sa niektoré slová vyslovia. Intonácia totiž ich význam mení a zle vyslovené slovo môže ´ublížiť´ aj ´pochváliť´, lebo nadobúda viac významov." Učebnice v kurze veľmi nepoužívajú. Eku tvrdí, že chce učiť hovorovú rómčinu. "Rómčina, podobne ako iné jazyky, sa stále vyvýja. Niektoré staré výrazy sa zachovali, mnohé nové vznikli. Buď sa integrovali z iných jazykov, napríklad maďarčiny, ale aj slovenčiny alebo ich jednoducho priniesla doba." Napríklad taký počítač, mobil či sociálka...
Eku si nemyslí, že rómsky jazyk obsahuje iba okolo 500 slov, ako to tvrdil ktosi, kto sa týmto jazykom bližšie zaoberal. Možno tých, ktoré ostali pôvodné z čias, keď Rómovia opustili Indiu a vydali sa na západ, bolo menej, ako dnes používajú. "Ale ako sa vyvíjali Rómovia, vyvíjal sa aj jazyk. Všade, kadiaľ prechádzali, preberali nové výrazy, takže teraz je tento jazyk na úrovni ostatných. A vôbec nie je jednoduché sa ho naučiť." Ako každý jazyk, aj rómčina má svoje dialekty. Eku vyučuje košickú, no tvrdí, že jeho zverenci sa bez problémov dohovoria aj s Rómom z Bratislavy. So španielskym či francúzskym to už bude horšie. Mnohé pôvodné slová sa síce zachovávajú i tam, ale aj rómčina v cudzine sa prispôsobuje regiónu, v ktorom sa používa.
Ako sme sa od Ekuho dozvedeli, ak by "bielych", teda gádžov, učil po rómsky pred takými 20 rokmi, členovia jeho komunity by neboli nadšení. Dokonca by ho mohli "odsúdiť" a považovať za akéhosi zradcu. "Rómsky jazyky sa kedysi považoval za niečo intímne, akýsi poklad, ktorý mal byť chránený pred okolitým svetom. Nešlo iba o to, že jeho poznaním by ste nám rozumeli, ale prenikli by ste aj do nášho zmýšľania a celého súkromia. Prezradením jazyka by som odhalil niečo, čo malo ostať dostupné iba členom našej komunity." Za ostatné roky sa situácia zmenila. Ako idú s dobou Slováci, napredujú aj Rómovia. Hrany medzi nami a touto národnosťou sa obrusujú a ak chce menšina vychádzať s väčšinou, menia sa i jej zásady. Mladá rómska generácia berie zbližovanie sa s "bielymi" ako samozrejmosť. Veď už nie je žiadnou zvláštnosťou, vidieť zmiešané páry, v ktorých je on alebo ona z rómskeho etnika.
Eku vidí skôr problém v tom, že mnohí mladí Rómovia neovládajú materinský jazyk. I jednou z účastníčok kurzu je dievčina, ktorá sa ho práve preto túži naučiť. "Jedno z vysvetlení tejto neznalosti treba hľadať v histórii a postoji ostatných národov k Rómom. Už za čias Rakúsko-Uhorska mali Rómovia zakázané používať svoj jazyk, kroj i zvyky. Pokračoval v tom Hitler, ktorý sa snažil Rómov vyhubiť ako rasu. Vždy niekomu vadili. Aby prežili, museli mnohí zaprieť svoj pôvod, kultúru a zvyky. Strach o deti a ich budúcnosť viedol mnohých rodičov k tomu, že ich učili iba jazyk väčšiny. A to je škoda."
Keď sme sa jednu lekciu kurzu rómskeho jazyka boli pozrieť, presvedčili sme sa, že sa niesla vo veľmi priateľskom duchu. Hoci vekovo boli "študenti" zastúpení tak, že najstarší mohol byť najmladšej otcom, navzájom, vrátane Ekuho, si tykali. Úvod lekcie patril novým slovíčkam a keďže šlo o slovesá, aj ich správnemu skloňovaniu. Ako Eku v úvode spomenul, keďže uprednostňuje hovorovú rómčinu a výrazy, ktoré sú jeho etniku blízke, vybral slová ako te khelel (tancovať), te giľavel (spievať), te bašavel (zabávať sa), te čumidel (bozkávať sa) a ďalšie. Samozrejme, pokročilým šlo narábanie s novými slovami rýchlejšie, začiatočníkom pomalšie. Nikto sa však nikam neponáhľal a Eku prikročil k ďalšiemu výrazu až keď si bol istý, že ten predošlý všetci pochopili.
Po vari desiatich slovesách prišli na rad podstatné mená, tentoraz zamerané na dom a všetko, čo s ním súvisí. Teda počnúc oknom (blaka) a dverami (vudar), cez posteľ (haďos) a stoličku (sekos) až po tanier (taňiris) a nôž (čhuri). Samozrejme, aj tentoraz si každé z vari 20 slov všetci študenti rad radom vyskúšali aj s členom, ktorý prislúcha mužskému či ženskému rodu. Stredný rómčina nepozná.
Po prestávke pokračovala lekcia spájaním nových slovíčok do jednoduchých viet. Ako sa dalo čakať, to už bola fuška pre začiatočníkov aj pokročilých. No vďaka tomu, že ich bolo spolu "len" sedem, sa každý dostal toľkokrát k slovu, kým všetky slovné spojenia nepovedal správne. Keď sa napríklad Eku opýtal: "So kamel to keres e Vanda" (čo chce robiť, Vanda?), ona mu odpovedala: "Me nakamel te sovel, me kamev giľavel he the khelel" (Ja nechcem spať, chcem spievať a tancovať).
Skôr, než sa účastníci kurzu po hodine a pol rozšili, niektorých sme oslovili. Zaujímalo nás čo ich k jeho absolvovaniu viedlo a kde nové znalosti využijú. "Vo voľnom čase sa venujem hudbe a folklóru," prezradil Peter. "Keďže foneticky poznám veľa rómskych pesničiek, ktoré sa mi veľmi páčia, chcel som vedieť, o čom vlastne spievam. V neposlednom rade, rómska komunita sa na Slovensku rozširuje. Preto by som jej chcel rozumieť." Peter často prichádza s Rómami do styku na zábavách, kde hrá v kapele. Vraj iba "čumí", keď sa rozprávajú. Až bude vedieť po rómsky aj on, budú "čumieť" oni... "Slovíčka mi až také problémy nerobia, tie sa dajú ľahko naučiť. Navyše, mnohé majú veľa spoločného so slovenčinou a maďarčinou. Horšie je to s časovaním. Ale zvládnem to."
Zuzana študuje na vysokej škole sociálnu prácu so zameraním na menšiny, hlavne rómsku. Má za sebou dve skúšky a teda o Rómoch už všeličo vie. Na škole sa učila aj základy jazyka, no keďže sa ho nabiflila, časom z hlavy "vyšumeli". "Poznám veľa slovíčok, ale neviem ich správne použiť. Tento kurz mi v tom veľmi pomáha. Keď druhých počúvam, ako rozprávajú a môžem sa zapojiť aj ja, lepšie sa to nové na mňa nalepí. Najväčší problém mi robí spájanie slov tak, aby mala veta zmysel." Zuzana pripustila, že v pozadí jej snahy, ovládať rómčinu, je aj trochu provokovať. Páči sa jej predstava, že bude vedieť, o čom sa Rómovia rozprávajú a dokáže sa zapojiť do ich debaty... "Väčšina bielych je voči nim zaujatá. Len čo začujú rómčinu, akoby sa prepli a majú negatívny postoj. Pritom je to krásny jazyk s mnohými nádherne znejúcimi slovami. Napríklad také ľuľudi - kvietok."
Rado má záujem o rómčinu z profesionálneho hľadiska. Pracuje ako psychológ vo väznici v Šaci a tá je známa tým, že väčšinu jej nájomníkov tvoria práve Rómovia. "Tým, že budem poznať ich jazyk, sa mi, dúfam, podarí viac preniknúť do ich zmýšľania a správania. A možno, keď sa im prihovorím ich jazykom, zmení sa aj ich prístup ku mne. Mnohé konflikty, do ktorých sa dostávajú, majú jadro v tom, že rozmýšľajú inak, ako my." Rado zatiaľ rómčinu iba spoznáva. Vie, kde jedno slovo končí, kde druhé začína a zhruba o čom je reč. Aj z kontextu slovensko-maďarských slov, ktoré rómčina obsahuje, vraj dokáže mnohé vycítiť. Sám sa však ešte zapojiť do debaty netrúfa. "Nechcem vyzerať smiešne, keď z piatich slov štyri skomolím. Ak niečo poviem, chcem mať istotu, že to bude správne. Ale k tomu je ešte dlhá cesta..."
Aj prvé pohnútky Jany, naučiť sa rómčinu, možno spojiť so zamestnaním. Pred niekoľkými rokmi pracovala ako asistentka učiteľky prvákov na špeciálnej základnej škole. Mala deťom pomáhať, no nemohla, lebo im nerozumela. Väčšina totiž nevedela po slovensky takmer nič. Jana sa cítila zbytočná, lebo deti by skôr potrebovali prekladateľku. "Dala som sa dokopy s iným asistentom, ktorý bol Róm. Popoludní, keď sme zašli na kávu, do zošita som si foneticky zapisovala najčastejšie výrazy a frázy, ktoré som potrebovala. Napríklad ´zavri dvere´ (phand o vudar), buď ticho (čit), nezlosti a poslúchaj učiteľku (nachoľar u šun la tanarka). Keď som prvákovi povedala, aby nepľuj na zem, ani ma neregistroval, ale keď som povedala ´načhungar pre phuv´, hneď prestal."
Rok na základnej škole skončil a Jana uvažovala, ako získané vedomosti využiť. Na radu bratanca sa rozhodla zriadiť a udržiavať internetovú stránku pre Rómov. "Viem, že mnohé rómske deti chodia v rámci infoveku na internet. Buď počúvajú hudbu alebo hrajú hry. Preto som pre nich vymyslela stránku www.romale.sk, kde sa o sebe všeličo dozvedia. Odkiaľ pochádzajú, aké majú zvyky, pesničky, akcie a podobne. Zatiaľ je tá stránka v slovenskom jazyku, ale sú tam aj rómske texty a slovník, ktorý neustále dopĺňam." Rozvíjanie tejto stránky, ale aj snaha, naučiť sa po rómsky čo najlepšie, viedla Janu prihlásiť sa na Ekuho kurz. Vlani absolvovala prvý ročník, teraz je druháčka a ak otvorí aj tretí, prihlási sa opäť.
Ak budete mať záujem aj vy, neváhajte. Eku odkazuje, že dvere sú otvorené pre každého "O vudar hin phunrado prekalo savore".
Róbert BEJDA
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
